Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu február, 2015

Môj malý - veľký sen...

Ako malý chlapec som mal strašne veľa snov... Chcel som byť fotograf, bežec, kuchár, čašník. chcel som byť stolár, alebo rezbár. Dnes som sa však rozhodol napísať svoj malý, ale zároveň veľký sen, o ktorom snívam už od malička.
Už ako malý chlapec som sa hral na fotografa a stále ma zaujímal objektív. Veľakrát, keď som sa vonku hral, tak vždycky som si dal obe ruky tak, aby som vytvoril obdĺžnik, posúval ako s fotoaparátom a sledoval okolie a ľudí okolo seba. Jedno oko som pri tom zatvoril a snažil sa zaostriť na objekt, ktorý ma zaujal. Hral som sa na profesionálneho fotografa, alebo kameramana, snažil som pôsobiť dôležito a dôležitým som sa chcel aj stať. Aj napriek svojmu hendikepu, ktorý na prvý pohľad nie je ani vidieť, moji priatelia, ktorí ma poznajú vedia o čo píšem... Ako malý chlapec som spadol zo schodov tak nešťastne, že som si poškodil bedrový kĺb a od tej doby krívam na jednu nohu, aj keď to nie je vidieť, ale krívam. Napriek tomu, že krívam, nemám pocit, že by mi to ub…

Segregácia rómskych detí s požehnaním štátu a súkromného sektoru...

Obecná základná škola v Plaveckom Štvrtku je pre všetky deti, no rodičom nerómskych deti sa nepáči, aby ich deti navštevovali školu spolu s rómskymi deťmi. Ako dôvod nerómsky rodičia uvádzajú, že rómske deti sa nevedia v škole správať, napádajú spolužiakov a neplnia si školské povinnosti. Aj keď je obecná škola kvalitná, radšej svoje deti posielajú do iných škôl v okolí Plaveckého Štvrtku.

A tak znovu "zasvietila žiarovka rozumu " a vrecká starostu Plaveckého Štvrtku Ivana Slezáka zacítili "lováše"... Vznikla myšlienka vybudovať súkromnú základnú školu, ktorú budú výhradne navštevovať deti nerómskych rodín. Samozrejme, že nerómski rodičia túto myšlienku privítali a už svoje deti aj prihlásili do súkromnej základnej školy.

V Plaveckom Štvrtku funguje súkromná obchodná akadémia, a tak na svoje si príde zriaďovateľ školy, ako aj určite pán starosta Ivan Slezák, ktorému tak na srdci ležia chúdence deťúrence, ktoré musia chodiť do školy spolu s rómskymi deťmi.

No, ale…

Práca mediátora zdravia, alebo len chvála cudzím perím??!

Pravda, alebo lož... Ako je to vlastne s mediátormi zdravia v Rómskych komunitách? Po prečítaní komentára, ktorý bol adresovaný môjmu kamarátovi a kolegovi Jozefovi Kmeťovi od Zuzany Palošovej som sa rozhodol prehovoriť z viacerých dôvodov ako je to čo tvrdí a čo píše pani Zuzana Palošová. Je to totálna somarina, pretože to nie je "čokoladové" ako to písala ona. Možno si kladiete otázku prečo až teraz? No preto, lebo som potreboval viac faktov, ktoré sú pre môj článok dôležité. Keďže som Róm z osady, tak zrejme to viem viac posúdiť ako Jozef  Kmeťo, lebo viackrát mu bolo vyčítané, že nežije v rómskej komunite a nevie ako to chodí, aká je to namáhavá a ťažká práca. Nemám vzdelanie zamerané v smere zdravotníctva, ale aké také znalosti v tejto oblasti mám.
Poďme teda k tomu čo háji hlavná koordinátorka Zuzana Palošová. Je to smiešne, a zároveň trápne, nedalo mi, aby som na to nereagoval. Združenie je veľmi zaujímavé tým, že umelo udržiavajú pracovné miesta, ako je mediátor zdr…

Akí sme len citliví po funuse...

Smutný príbeh zdravotnej asistentky. Túžila po práčke a práci sestričky. Nedožila sa toho. 

Letanovce, 06.02.2015 Výnimočná žena zo skromných pomerov mala svoje sny. Túžila mať elektrinu, automatickú práčku a prácu zdravotnej sestry. Svojich snov sa žiaľ nedožila. Renáta Žigová bola skromná, ale výnimočná žena, ktorá od svojho narodenia žila v letanovskej osade bez vody a elektriny. Aj napriek tomu mala svoje sny a túžby.

Ak si myslíte, že chudobní ľudia nemajú svoje ambície, mýlite sa. Renáta Žigová túžila mať vysokoškolské vzdelanie. "Chcela som byť lekárkou alebo sestričkou na pôrodnici," povedala zdravotná asistentka v rozhovore pre Gipsy Television, ktorý sme nakrútili pred piatimi rokmi.

Renáta Žigová túžila ešte po jednej veci. Nikdy nemala svoju vlastnú automatickú práčku. "Nie, nikdy som neprala na práčke." Zdravotná asistentka pomáhala ľuďom zo svojej komunity niekoľko rokov. Žiaľ svoj boj s leukémiou prehrala. V roku 2012 získala ocenenie Čin roka v súť…