Akí sme len citliví po funuse...

Smutný príbeh zdravotnej asistentky. Túžila po práčke a práci sestričky. Nedožila sa toho. 

Letanovce, 06.02.2015

Výnimočná žena zo skromných pomerov mala svoje sny. Túžila mať elektrinu, automatickú práčku a prácu zdravotnej sestry. Svojich snov sa žiaľ nedožila.

Renáta Žigová bola skromná, ale výnimočná žena, ktorá od svojho narodenia žila v letanovskej osade bez vody a elektriny. Aj napriek tomu mala svoje sny a túžby.

Ak si myslíte, že chudobní ľudia nemajú svoje ambície, mýlite sa. Renáta Žigová túžila mať vysokoškolské vzdelanie. "Chcela som byť lekárkou alebo sestričkou na pôrodnici," povedala zdravotná asistentka v rozhovore pre Gipsy Television, ktorý sme nakrútili pred piatimi rokmi.

Renáta Žigová túžila ešte po jednej veci. Nikdy nemala svoju vlastnú automatickú práčku. "Nie, nikdy som neprala na práčke." Zdravotná asistentka pomáhala ľuďom zo svojej komunity niekoľko rokov. Žiaľ svoj boj s leukémiou prehrala. V roku 2012 získala ocenenie Čin roka v súťaži Gipsy Spirit.

Aký sme citlivý po funuse  

Nedalo mi, aby som si nepozrel reportáž Gipsy tv.eu a pritom ma nenapadla otázka v súvislosti s nasledujúcimi komentármi... Kde boli tí, čo jej mohli ten najmenší sen splniť??! 

Zaujalo ma niekoľko komentárov, no dva najviac. Pani Zuzana Palošová hlavná koordinátorka projektu / Zdravotných asistentov / sa nechala počuť, že jej udelia cenu in memoriam, pretože bola vzorom pre každého. Ušľachtilý čin, plný citu, hodné si ho všimnúť.. 

Najviac ma však pobalil komentár švagrinky, alebo dokonca sestry, neviem aký je medzi Jarmilou Váňovou, novinárky z RPA /Mecem a novej odnože Medan.sk / nimi rodinný vzťah . 

Naděžda Vanova Kováčová Krásná skromná bytost, vínimočná žena ! Nech odpočívá v pokoji .

Slová plné citu, keď som čítal ďalšie komentáre, mal som pocit, že som sa ocitol na planéte plnej citov, pochopenia a úprimnej ľútosti. 

Dokument sa natočil pred piatimi rokmi, v dobe kedy nebohá Renáta bola zdravá žena, žena, ktorá mala sen aj túžbu. Chcela študovať, ako je možné, že sa nenašiel nik, kto by jej pomohol sa dostať do školy??! Je jedno, či by tú školu dokončila, pretože choroba si nevyberá, ani smrť, ale dať jej pocítiť tú radosť, že sa dostala do školy, že môže cítiť vôňu triedy, ten pocit isť školskou chodbou. 

Nie náhodou som spomenul Jarmilu Váňovú " novinárku", ktorá tú možnosť chodiť do školy mala, dostala štipendium, bola podporovaná zo strany štátu, či iných inštitúcií, žena, ktorá ma kontakty a ako skromne poznamenala, počas cca. 10 ročného štúdia si odtrhávala od úst sebe aj svoje rodine. Aká to skromná žena, popritom však stihla precestovať takmer celý svet. 

Pýtate sa na súvislosť? Jednoduchá odpoveď... ľudia, čo sa bijú do pŕs ako pomáhajú Rómom nie je o ničom inom ako si naplniť svoje vlastné túžby a sny. Vedľa nich sa odohrávajú deň čo deň drámy, príbehy ľudí zo svojimi snami, no všimnúť si ich vedia len vtedy keď oni sami sa na verejnosti môžu ukázať aký sú plní citov.... 

Pani Renáta je už po smrti, jej sny ostali na zavretých viečkach, sú tu ale iní ľudia čo snívajú a túžia, no tak ako nebola vyvolená pani Renáta a jej sny ostali iba s nami tak aj iní si svoje sny budú nosiť vo svojich srdciach pokiaľ sa nezastavia. Pani Renáta dostala ocenenie Gipsy spirit 2012, je to tak jednoduché ocením človeka a viac sa o neho nezaujímam. Pani Renáta mala svoje sny, koho jej sny vlastne zaujímali ?  

Je to ako s jedným nevidiacim dievčaťom. Miška Mihoková študuje na masmediálnej fakulte, potrebuje si urobiť stáž a jednoducho "pričuchnúť" si novinárskej práci, no nie je nikto kto by mladému rómskemu dievčaťu dal šancu. Mecem - Medan sk  na čele s Váňovou hluché a slepé. Gipsytv.eu na žiadosť Mišky ani neodpovedala, a tak Miška akú takú zručnosť dostáva na palube našej Redakcie 1. My sme však blog, rádio bolo zničené hackerským útokom a odchodom IT technika, ja jej nemôžem dať to, čo by jej dali v zmieňovaných médiach. Písal som do RTVS, manželka do Markízy bez odpovede, no najviac ma bolí, že naše Rómske média sa nevedia ani ozvať. No keď sa niečo stane sme plný citov a sĺz, ale viete ako ja tomu hovorím ? Pokiaľ za života človeku neviem pomôcť tak po smrti "fuk do riti".... 

Jozef Kmeťo