nedeľa 8. februára 2015

Akí sme len citliví po funuse...

Smutný príbeh zdravotnej asistentky. Túžila po práčke a práci sestričky. Nedožila sa toho. 



1 komentár:

  1. Mňa na tomto smutnom a tragickom príbehu zaujal iný moment.Je to bieda projektu Zdravotní osvetári po personálnej stránke.Osvetár zdravia by mal byť pozitívnym vzorom,a teda všetko to, o čom hovorí komunite,by mal mať a dodržiavať sám.Žiť bez vody a elektriny, v biede a hovoriť o význame a potrebe hygieny,životospráve,stravovacích návykoch......Druhý nedostatok je vzdelanie.Osobne poznám osvetára zdravia ,ktorý vyšiel z piateho ročníka základnej školy a žije životom bežného Róma komunity.Kvalita je tu nahradená kvantitou,alebo je to iba východisko z núdze?

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Rómske noviny kričia "Kmeťo, klameš", ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa p...