Preskočiť na hlavný obsah

Môj malý - veľký sen...

Keď som bol malý chlapec a mal svoje sny 
Ako malý chlapec som mal strašne veľa snov... Chcel som byť fotograf, bežec, kuchár, čašník. chcel som byť stolár, alebo rezbár. Dnes som sa však rozhodol napísať svoj malý, ale zároveň veľký sen, o ktorom snívam už od malička.
Už ako malý chlapec som sa hral na fotografa a stále ma zaujímal objektív. Veľakrát, keď som sa vonku hral, tak vždycky som si dal obe ruky tak, aby som vytvoril obdĺžnik, posúval ako s fotoaparátom a sledoval okolie a ľudí okolo seba. Jedno oko som pri tom zatvoril a snažil sa zaostriť na objekt, ktorý ma zaujal. Hral som sa na profesionálneho fotografa, alebo kameramana, snažil som pôsobiť dôležito a dôležitým som sa chcel aj stať. Aj napriek svojmu hendikepu, ktorý na prvý pohľad nie je ani vidieť, moji priatelia, ktorí ma poznajú vedia o čo píšem... Ako malý chlapec som spadol zo schodov tak nešťastne, že som si poškodil bedrový kĺb a od tej doby krívam na jednu nohu, aj keď to nie je vidieť, ale krívam. Napriek tomu, že krívam, nemám pocit, že by mi to ubralo na mojom živote, jednoducho krívam, ale žijem život ako iný a snívam ako iný.  Keď som bol mladší mi to vadilo, že krívam, že nie som ako ostatní, cítil som sa menejcenný, taký nepotrebný pre život. Keď som bol chlapec vadilo mi veľa vecí, nemohol som hrať futbal, bežať zarovno z deckami, kopnúť si len tak do lopty.  Mnoho krát, keď som bol malý chalan som sa sám seba pýtal, prečo je tak, prečo som iní ako ostatní, prečo som tmavý a nie biely, a to ma dostávalo do smútku, nerozumel som, že svet robí rozdiely. Vadila mi moja identita, som Róm, prečo som Róm. Hanbil som sa, že som Róm, pamätám si, ako som sa kúpaval a myslel som si, že keď sa dobre namydlím a vyšúcham tak zmyjem tmavú farbu mojej pokožky. Viete si predstaviť moje sklamanie, keď som vyliezol z vane, že som stále tmavý, len z toľkého šúchania mojej pokožky som ju mal červenú, ako chápete, mal som červenú pokožku, strašne som bol sklamaný. Jaj Bože, ako som sa  hanbil, že som  Róm... Každý z nás má nejaký sen, o ktorom sníva a môj sen sa z časti naplnil vďaka dvom ľudom, ktorých  si nechám v tomto článku na neskôr. Ale poďme späť k tomu čo som písal na začiatku článku. Objektív foťáka ma stále zaujíma, zaujíma ma život, sledujem život okolo seba, sledujem ľudí, o čom asi premýšľajú, kam idú a tak... Možno raz sa zo mňa stane fotograf, možno ten chlapec, čo behal po vonku ma dobehne a povie, tak Štefan pamätáš si ma, a ja odpoviem, hej pamätám, ešte stále sa hráš na fotografa? A ten malý odpovie, už sa nehrám, z rómskeho chlapca sa stal fotograf. Nie som profesionálny fotograf, ale fotím... Keby ste ľudia vedeli čím fotím ani by ste neuverili, v ruke držím malý mobil, tak maličký, že sa zmestí do jednej dlani, a týmto zázrakom fotím fotografie, ktoré už boli uverejnené aj v našej Redakcii. Možno keby som si dokázal zmyť svoju rómsku kožu, dnes fotím pre nejaký denník, mal by som iné technické vymoženosti, ktoré by mi umožnili robiť fotografie ako z časopisov. Každý je v niečom dobrý, ja som dobrý pri fotografovaní. No som Róm a tak mi ostáva len ten maličký mobil v mojej dlani.  Možno si poviete, že som blázon, áno, som blázon... Keď fotím neuvedomujem si čas, priestor, iba objekt môjho záujmu. Keď prídem domov a dám fotky, ktoré som urobil do počítača, uvedomím si až pri tom čo som na fotil. Najviac ma zaujíma fotiť momentky zo života ľudí, keď ľudia ani nevedia, že ich fotím. Chcel by som raz si skúsiť nafotiť aj umelecké fotky, objekty, či obyčajných ľudí pri práci, či inej činnosti. Je krásne sledovať svoju prácu hoci si niekto povie, že to nie je to práve orechové. No ale keby všetko malo byť pravé orechové, ako by sme sa posunuli ďalej. Nedávno som stretol kamaráta, ktorý sa venuje fotografovaniu krajín a prírody. Jeho práca je zo strany profesionálnych fotografov podceňovaná, ako som ho tak počúval, ako by som počul príbeh našej Redakcie, naša práca je tiež zo strany profesionálnych žurnalistov podceňovaná. Videl som na ňom, že je zlomený, ale ja som mu na to povedal, nevzdávaj sa kamarát môj, ja fotím preto lebo chcem, lebo mám túžbu niečo ukázať a ty tu túžbu máš tiež, tak ju ukáž. Ako som tak išiel ďalej ulicou, uvedomil som si jednu vec. My amatéri sme podceňovaní všade, a pritom čo je byť amatérom. Amatér je človek, ktorý robí tú istú prácu ako profesionál, len nemá také možnosti ako ten profesionál, ale napriek tomu tú svoju prácu robí a dovolím si povedať častokrát lepšie ako ten profesionál. My z Redakcie 1 sme tak isto podceňovaní, ale ja už som si na to zvykol, kašlem na to čo iní vravia, pre mňa je dôležité to čo robím ja, a ja to robím zo srdca k vám. Vrátim sa však ešte k môjmu priateľovi. Ako som písal, priateľ je amatérsky fotograf, napriek tomu si však urobil už svoje meno a tak cestou domov som sa opýtal sám seba, je fotografovanie tak zaujímavé, že dokáže vyvolať závisť iných??! No keď som si ho vypočul tak som sa pýtal samého seba je objektív tak zaujímavý, že ti ho závidia??! Je blogerstvo tak zaujímavé, že môže byť bloger terčom výsmechu, nenávisti a podceňovania??!  No žiaľ, nenašiel som odpoveď hneď, ale až po čase. Fotiť s citlivým okom je  profesionálnejšie, ako  fotiť s profesionálnym fotoaparátom a preto ľudia, ktorí si myslia, že sú v  tejto oblasti profesionáli, dokážu podceniť prácu iného človeka, sú vlastne  amatéri... Závisť, a to sa  netýka len fotografovania, ale v mojom prípade aj blogovania, lebo sa chcem vyjadriť všade, pretože mám potrebu nahlas povedať svoj názor, som si neraz všimol "kritiku", ale to nemôžem nazvať kritikou, keď vás niekto napadne, poníži, pošpiní a dá vlastne najavo, že vy ste nič a páni a dámy "profesionáli" sú len tí naj a znovu naj a len oni máju právo sa vyjadriť.
Vždy som sa chcel vyjadriť, len som nemal kde, nikto mi nedal priestor až na jedného pána. Dostal som výzvu "napíš článok a napľuj mi do očí"...! Bola to pre mňa veľká výzva, no priznám sa, že ma to aj lákalo. Nevedel som ako začať, nikdy predtým som nepísal článok. Prvý článok som písal asi týždeň, keď som ho dokončil a uvidel na stránke Redakcie 1, čakal som nedočkavo na reakcie čitateľov, bol som šťastný, že konečne to išlo zo mňa von, a bol som aj hrdý, že môj článok ľudia čítajú.
Chcem sa úprimne poďakovať môjmu kamarátovi Jožkovi Kmeťovi, jeho manželke Ivete a ľuďom z Redakcie 1. Nezabudnite, že Redakcia 1 nie je len web... To sme my ľudia, amatéri, ale zo svojimi snami. Možno, že raz budem aj profesionálny fotograf, alebo novinár, prečo nie? A možno ma život zavedie niekam inam, nech je to akokoľvek, jednu vec si zobrať nedám, vždy budem robiť to, čo ma teší a čo teší aj iných. Takže sa chcem poďakovať svojim čitateľom, že ma v snahe  morálne podporujú a že tak moje sebavedomie stúpa a tým stúpa aj môj zmysel života. Vďaka fotografovaniu a blogovaniu spoznávam svet, premýšľam o svete inak ako predtým. Snažím sa Vám stále doniesť kus zo mňa, aj keď viem, že moje myšlienky nie sú častokrát pochopené. Uvedomujem si tiež, že v poslednej dobe som dosť kritický, ale to je aj tým, že môj obzor sa zväčšil a vidím inými očami tento svet, ako iní, tí ktorí si myslia, že na všetko majú svoj patent. Ak sa naozaj chceš stať profesionálom, skús byť amatérom, aby ti niekto povedal, že tvoja práca je čertovsky profesionálna...


Štefan Dreveňak

Komentáre

  1. Tak už dlho som nečítala tak krásny článok. Musím povedať že posledné obdobie ako čítam vašu stránku som viac a viac presvedčená že vaša stránka má čo ponúknuť čitateľovi. Chcem vás pán Štefan pozdraviť a som rada že idete na svojim snom, a som rada že môžem od vás čítať tak pekné články. Milada Horňakova

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Páni Milada Horňakova ďakujem pekne za pochvalu vážim si to a som rád že vás článok zaujal .

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. pan stefan, len tak dalej, vasa snaha a entuziazmus su obdivuhodne. mozno len - malicku radu si dovolim, ak raz naozaj chcete byt profesionalnym zurnalistom, bolo by fajn popracovat este trochu na gramatike a stylistike. tu su asi take zakladne atributy pisania... pekny den vam prajem, krasne sviatky a stastny novy rok ;)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nevera u Šarköziovcov z Cigánskych diablov

V partii Cigánskych diablov v týchto dňoch dujú poriadne vetriská. Podľa informácií Nového Času je na pretrase nevera a intrigy. Zdroj Nového Času tvrdí, že manželka Ernesta Šarköziho Silvia má mať až podozrivo blízko k prvému huslistovi Štefanovi Banyákovi, ktorý má s manželkou Katkou dvoch synov.


Podľa Silvie Šarköziovej ide však o výmysel, ktorý má jej rodine uškodiť.„Nie, nie je to pravda,“ vyhlásila Silvia, no pripustila, že práve v domácnosti u Banyákovcov nebolo vždy všetko s kostolným poriadkom a v ich domácnosti plnej hádok sa riešili otázky nevery. „Dôvodom ich hádok mala byť nevera Banyákovej manželky Katky,“ vyjadrila sa opatrne Silvia Šarköziová. Podľa jej slov práve Banyák upodozrieval svoju manželku z nevery. „Ja neriešim, či to bola alebo nebola pravda, ja sa do ich manželstva absolútne nestarám ani nechcem. Mňa sa to netýka,“povedala Šarköziová.


Nevera, alebo len novinárska kačica?

Jeden z komentárov ma však doslova šokoval: "Reálne, Sylvia je krásna žena a Ernest…

Zborov : Video ktoré zachytáva ako policajti bijú Rómov v osade, zachytáva scénu ako z hororu, kde policajti bijú ľudí hlava nehlava...

***RTVS má k dispozícii video, na ktorom policajti bijú obuškami Rómov v osade*** Video, ktoré sa podarilo získať European Roma Rights Centre (Centrum pre práva Rómov), zachytáva scénu v Zborove, okres Bardejov, keď podvečer 16. apríla 2017 privolali policajnú hliadku pre šarvátku medzi Rómami. Niekoľko policajtov sa zaháňa obuškami aj na deti, jeden z nich surovo sotí do staršej ženy, ktorá stojí pokojne bokom a zrazí ju na zem. Policajti sa na videu opakovane zaháňajú na ľudí, ktorí nekladú žiaden aktívny odpor. Rómovia tvrdia, že zásah si natočili viacerí, zachovalo sa však len toto jediné video. Pracovníkom Centra pre práva Rómov povedali, že večer po zásahu sa totiž policajti vrátili a donútili ich ostatné videá z telefónov vymazať. Video sme ukázali aj policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi. „Viaceré z tých zákrokov sa mi zdajú zjavne neprimerané. Na môj podnet som video preposlal na policajnú inšpekciu, ktorá okamžite začne konanie, aby sa celý zásah vyšetril,“ povedal ná…

Kráľ rómskych piesní Kamil Polakovič z City Boys z Trnavy zase oklamal ľudí, zobral zálohu a neprišiel hrať...

Kto z nás by nepoznal Kamila, úžasného speváka, hudobníka, skladateľa rómskych piesní. Právom sa označuje za kráľa rómskych piesní. No to je jeho jedna stránka, druhú stránku jeho života len málo Rómov pozná a tí čo mali možnosť Kamila spoznať aj inak mi určite dajú za pravdu...


Tvrdí, že jej pokazil najkrajší deň v živote. Renáta Čonková (36) z Kokavy nad Rimavicou (okr. Poltár) si plánovala svoju svadbu mesiace dopredu, chcela, aby bola dokonalá.

Klasický scenár, ktorý Kamil urobil vo svojom živote nie jedenkrát, zobral zálohu, dohodol sa termín kedy príde hrať a v deň termínu Kamila nikde... To bol prípad aj Renáty Čonkovej.

Ešte vo februári oslovila kráľa rómskych piesní Polakoviča. „Dohodli sme sa, že vystúpi so svojou kapelou za honorár 1 000 eur. Päťsto som mu poslala dopredu ako zálohu. Navyše, sľúbil mi, že nám zloží svadobnú pieseň, tak som mu dala ďalších 260 eur,“ vysvetľuje Čonková.