Neprehliadnite

MAMA... najkrajšie slovo na svete....

... deň, kedy vzdávame úctu všetkým mamám a materstvu, vďaku za všetko to úsilie a energiu, ktorú vynakladajú pri výchove svojich detí... Mnohí z Vás si spomínajú na Medzinárodný deň žien, niektorí ho dokonca uznávajú dodnes viac, ako sviatok dňa matiek, ale len málokto vie, že tento sviatok sa slávi na veľa miestach vo svete a v rôznych dňoch, čo svedčí aj o tom, že vychádzajú z rôznych tradícií. U nás je to druhá májová nedeľa, napr. v arabských zemiach to je 21. marca, vo Veľkej Británii je to napr. štvrtá pôstna nedeľa.
V 16.storočí sa v Anglicku oslavoval sviatok matiek pod názvom "materská nedeľa", alebo "nedeľa matiek" a pripadal na obdobie zvané "Lent" - 40 denné pôstne obdobie od Veľkej noci. Mnoho chudobných ľudí, vtedy pracovalo ďaleko od domova, a preto v tento deň dostávali voľno, aby mohli odcestovať domov a tak tráviť čas so svojimi matkami.
Podobné sviatky existovali dávno po celom svete už v histórii, napr. v starovekom Grécku sa slávil sviatok plodnosti a matiek spojený s uctievaním bohyne Rhey - Kybelé, matky bohov...
V Československu sa začal tento sviatok sláviť v roku 1923, ktorého propagátorkou bola Alica Masaryková. Po druhej svetovej vojne bol potlačený už spomínaným 8. marcom Medzinárodným dňom žien, ale aj napriek tomu si ho v niektorých rodinách pripomínali. Po roku 1989 sa začal sviatok dňa matiek oslavovať zas verejne. MDŽ sa ale tiež zachováva ďalej, podobne, ako aj v iných krajinách, dokonca v niektorých krajinách tieto dva sviatky zlúčili...


Byť mamou, to je to najkrajšie povolanie v živote každej ženy. Toto poslanie je krásne a náročné zároveň. Nie každá mama zvláda svoju "funkciu"... Sú  "mamy", ktoré ani neporodia, sú "mamy", ktoré bez akýchkoľvek výčitiek porodia a jednoducho odídu z pôrodnice, sú "mamy", ktoré porodia a jednoducho sa vzdajú svojho dieťaťa, a tak by som mohla pokračovať ešte dosť dlho...

Každá mama je jedinečnou bytosťou v živote každého z nás... pre niekoho tou najlepšou na svete, pre niekoho je to žiaľ inak...

Tá ozajstná MAMA je jediná, ktorá stojí pri svojom dieťati keď "zablúdi", jediná, ktorá verí, keď ho všetci odsudzujú, jediná, ktorá miluje, keď ho všetci nenávidia, trpezlivá, dobrotivá, obetavá, chápavá, starostlivá a úplne obyčajná, ktorá sa teší aj z najmenšieho nášho úspechu, ktorá sa trápi pre naše starosti... Pritom je sama citlivá, zraniteľná, často unavená...

Ak by sa to dalo, a nahliadli by sme do srdca mamy, videli by sme tam veľa trápenia, veľa otázok, na ktoré hľadá odpoveď nejeden človek, ale určite hlavnou náplňou tohto srdca by bola láska, tá krásna materinská láska. Možno sú dni, keď ju nevidíme, lebo sme zaslepení hnevom, ale je to len obyčajný hnev, taký chvíľkový, ktorý pociťujú deti k svojim rodičom, avšak najhorší nielen pre nás, ale predovšetkým pre naše mamy. V týchto našich slabých chvíľach príde častokrát k výmene názorov, a práve vtedy si ani neuvedomíme, že je to len obyčajný strach našej mamy o nás...

Takže nielen v deň matiek, ale každým dňom, len tak mamu pohlaďme, kúpme jej len tak kvietok, povedzme jej ako veľmi ju ľúbime, vyjadrime jej našu vďačnosť za všetko čo pre nás urobila a pre mnohých z nás ešte určite urobí... Jednoducho povedané, nech nám tento sviatok vydrží v našich mysliach nielen zajtra, ale každý deň v roku...



Ani sama neviem čo som vlastne týmto článkom chcela povedať... Milujem moju maminku, bolí ma, keď vidím, ako je utrápená, zničená, vyčerpaná... Moja maminka má choré srdiečko... posledné obdobie patria moje myšlienky jej... keď bola naposledy u nás, keď som videla, ako sa jej ťažko dýcha, strach v mojom srdci, ten strach Vám neviem ani opísať. Za všetko Vám však napíšem, čo mi moja maminka napísala, keď som mala 40 rokov...
"Ivetke, mojej milej dcérke pri príležitosti 40-tych pekných narodenín, z úprimného srdca daruje mamka. Ivetka, iste chceš stretnúť Ježiša, otvor preto toto sväté písmo a čítaj ho..."
Moja maminka mi darovala bibliu... a ja z celého môjho úprimného srdca prosím Pána Boha, aby mi ju tu nechal čo najdlhšie, pretože keď raz odíde, odíde s ňou aj svetlo, ktoré s ňou kráča a ja ho častokrát nevidím, odíde s ňou moje detstvo i pocit, že nie som na tomto svete sama...



Iveta Kmeťová

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme