Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Olaskí Roma sa deklarovali za vodcov všetkých Rómov na Slovensku...

Olaskí Roma sa nejakým zvláštnym spôsobom deklarovali za vodcov Rómov na Slovensku...
Tak nejak mi pripadal včerajší zjazd Rómov zo Slovenska pod ušľachtilým názvom kongres Rómskeho národa, na ktorom bol odvolaný aj samozvaný Rómsky kráľ Róbert I. Na kongrese okrem pár našich Rómov, ktorí neviem z akého olaského dôvodu tam vôbec išli a zúčastnili sa, zasadli väčšinou len Olaskí Rómovia a asi 20 vajdov, ktorí sa rozhodli odvolať Rómskeho kráľa.

Opravte ma ak sa mýlim, ale odkedy sa Oslaskí Rómovia stali lídrami Rómov na Slovensku, odkedy sme ich postavili na povestný piedestál??! My sme už nielen, že stratili svoju spolupatričnosť, ale už necháme, aby naše problémy riešili Olaskí Rómovia?? Opravte ma ešte, ale Olaskí Rómovia majú zvyky, na ktoré sme my už dávno zabudli a pochybujem, že niekedy by sme boli schopní si ich vôbec prisvojiť. Nechce sa mi veriť, že by ste svoju ženu nechali ísť na ulici 20 krokov za vami, či dovolili, aby si žena nemohla prisadnúť k stolu medzi ostatných, lebo toto je jeden zo zvykov Olaských Rómov.
20 vajdov sa rozkrikovalo na kongrese Rómov, ako by bojovali za naše práva, ale nie, bojovali za svoje tradície, olaské tradície. My všetci sme asi potratili už rozum, svoju nádej dávame do rúk Olaským Rómom, ktorí majú odlišné tradície aj zvyky, asi fakt je čas sa zastaviť a zamyslieť sa...


My Slovenskí Roma, nepotrebujeme kráľa, ale osobnosť, ktorá nás dokáže spojiť zo svojimi činmi, zo svojimi myšlienkami, ktorá žije život Róma, ale žije ho v tejto spoločnosti a pritom nestratila svoju tvár. Nechce byť gádžovskejšia ako samotný gádže typ Máziová - Motlová, či Polák, takých nepotrebujeme, takí len rozdeľujú našu spoločnosť. My potrebujeme Róma, alebo ženu s láskavým srdcom, nie "prejebaného" človeka, ktorý myslí len na svoje vrecko... No ako píšem tieto riadky, začínam si uvedomovať, že už píšem rozprávku... Tak sa zastavím a prosím aby sme nestratili svoje zvyky na úkor olaských Rómov, pre Boha sme kastovný národ, my sme Slovenskí Róma a to by sme si mali aj zachovať, ak nie, tak Vám garantujem, že potom budeme ako oslakí Roma po sebe kričať na ulici a hrať sa kto je bohatší a ten menej bohatý, bude z našich radov vyhnaný...

Na záver mi dovoľte, aby som napísal... som Slovenský Róm, som občan tejto krajiny, žijem život ako iný a taký chcem aj ostať a Olaskí sú mi ukradnutí, nech si žijú vo svojich uzavretých skupinách...


Jozef Kmeťo

Komentáre

  1. olašský snáma romama nemají nic společnýho,mají úplně jiný tradice než mi,a mi romáci nemáme žádnýho krále. v ždyt je to holej nesmisl !

    OdpovedaťOdstrániť
  2. vy máte kráľa ? Ja som myslel že rómovia sú dosť zbožný na to aby vedeli že jediným kráľom sveta je Ježiš Kristus

    OdpovedaťOdstrániť
  3. My nemáme kráľa, my nie tak pobožný to len vy Slováci ste tak pobožný, my na Vás nemáme, vy ste tak pobožný že dokážete nenávidieť človeka, ponížiť ho, pošpiniť jeho dôstojnosť a to nehovorím aký ste farizeji vo svojom vlastnom bytí..... Takže Konde svoju otázku smeruj na seba

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. cigani su tí najčestnejší, najpracovitejší, najcharakternejší, len o tom zatiaľ nikto v európe nevie, nejako sa zatiaľ neprejavili, možno mali zatiaľ málo času
      , hm??..to,že ich treba strážiť, aby sa nepozabíjali pri preberaní sociálnych dávok, lebo úžerníci už čakajú pred poštou a tí nepoznajú zľutovanie so svojimi poddanými, zderú ich do posledného centa, to sa už vníma ako ich kultúrny naturel..a ani nevravím o ich nádhernom spolunažívaní, jedná família by dokázala vyvraždiť druhú, ešte že tam dokážu zasiahnuť dosť rýchlo policajti, inak každy víkend masaker a volanie o pomoc...to je ta cigánska idylka?? to je to vaše "romale" bytie??

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…