Sociálna práca pod zámkom, alebo už bez zámku ?

Dnes som sa zamýšľal nad tím čo sa zmenilo od tej doby, kedy som po prvý krát upozornil na prácu terénnych pracovníkov na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove. Myslím si že v prvom článku som sa na adresu terénnych pracovníkov vyjadril ešte vo veľmi zmierlivom duchu, aj keď ma stav veci dosť rozhorčil.  

"Som egocentrický, samoľúbi a chcel som na seba len upozorniť..."

"Som egocentrický, samoľúbi a chcel som na seba len upozorniť..." Verte mi, že podobnú vetu som počul už nespočetne veľakrát, povedal som si dobre, tak sa zamyslím nad týmito slovami. Človek, ktorý je celý život nepochopený, vyrastá v tieni, že ty si "niktoš", prirodzene túži na seba upozorniť, ukázať svetu, že to tak nie je, že má svoje túžby, sny, a chce celému svetu kričať, pozrite sa tu som...

Od malička som mal vlohy písať, vždy som sa vedel písmom vyjadriť, no žil som v dobe kedy internet a blogy neexistovali, boli denníky, ale ten ste nanajvýš čítali vy sami, nikto iný, no ja som chcel, aby moje myšlienky čítal celý svet.

Prišlo obdobie počítačov, internetu a spolu s ním aj nový fenomén blogovanie. To tu ešte nikdy predtým nebolo, aby obyčajný človek verejne písal svoj názor na to čo sa deje v spoločnosti a podobne. Začal som písať, písal som pre Sme.sk, stal som sa blogerom, strašne ma to upokojovalo a bavilo. Písal som o nás Rómoch, čo musí Róm prežívať, keď sa ide pýtať o prácu, či deti v škole, písal som o otvorenom rasizme. Verte alebo nie, ale moje písanie sa nepáčilo vedeniu blogoviska Sme.sk  Dostal som padáka ako sa patrí, dokonca som sa viac ako rok nevedel prihlásiť do administrácie blogu, tak som začal písať spoza hraníc, začal som písať z českého blogu idnes. cz... Napriek tomu som sa už dlhšie pohrával z myšlienkou založiť rómsky blog a tak sa aj stalo, založil som Redakciu 1 rómsky blogeri...