Neprehliadnite

Čas sú peniaze

Často skloňovaná, často používaná fráza, keď sa chceme vyhovárať a zamaskovať vlastnú nevšímavosť, letargiu a samoľúbosť. Doba je zlá, hovoríme a sťažujeme sa, nemáme čas sa zastaviť. Čas na samých seba, svoj ponor do hĺbky, prešľapy a pády, čas na pre svojich blízkych, priateľov a známych.. čas na to, aby sme vytočili známeho, ktorého sme dlho nevideli a opýtali ako sa má, či niečo nepotrebuje, či je v poriadku. Občas stojíme pred čerstvo vykopaným hrobom nejakého známeho a vtedy to príde. To, že počas jeho života sme čosi mohli urobiť, možno stačil úsmev, stisk ruky, letmý dotyk, čas na rozhovor. Zrazu je neskoro a slzy v očiach nestačia prekryť to, uvedomenie si, že čas sa vrátiš nedá, dokonca ani zastaviť. Nedávno, pred pár dňami médiami prebehla správa o 71 ľudských mŕtvol, ktorí v túžbe po sne o lepšom živote a slobode zahynuli morbídnym spôsobom, Udusili sa. Za svoj sen zaplatili tú najvyššiu možnú cenu. Títo ľudia už nemajú vymeraný čas. Kto a čo je na vine? 


Človek. Peniaze. Čas. Honba a pachtivosť, Vypočítavosť a arogancia. To, že strácame súdnosť a samých seba. Veľa ľudí si povie, boli to emigranti, cudzinci s inou mentalitou, svojimi bohmi a kultúrou, tradíciami a náboženstvom. Iste, ale predovšetkým to boli ľudia. Tak ako my všetci. V Božom slove sa píše, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. Odkiaľ my berieme právo súdiť iných? Tamtí sú tmaví, títo bieli, žltí, veľkí, či malí. Pre každého je vymeraný čas. Je jedno, či žijeme v honosnej vile s bazénom, či v malom prenajatom byte, s titulom, či bez  neho. Niekto má nálepku ,,špinavý Róm“, niekoho spoločnosť vyhľadávajú, pretože má určitý status..Cudzinci, emigranti.. Či nie sme tak trochu všetci len cudzincami a pohostínmi na tejto zemi? Kto má  presne  vymeraný čas? Nikto. Záleží len na tom, ako žijeme, kým ten čas máme. Vnímam potreby iných, alebo som ignorant? Niekedy nedokážeme prekročiť svoj vlastný tieň, máme svoje železné košele a bojíme sa nových vecí. Ale máme čas súdiť a odsúdiť. Nemáme čas dvihnúť telefón, alebo podať ruku. A tak sa pýtam. Akú cenu má jeden ľudský život? Koľko eur stojí jedno hrejivé objatie  a či sa vôbec dá určiť cena a hodnota slov, keď niekoho vypočuješ, ak sa zastavíš a pomôžeš. Čo ak zajtra už ten čas nebude? Zostanú len slzy, spomienky a nejaké vyblednuté fotografie. Práve preto je tu jedno veľké dnes. Tu a teraz.




Anna Karenina 

3 komentáre:

  1. Múdrosť spolu s rozumnosťou a hlbokosť do podstaty ľudskej bytosti bol úplne jemne a v tichosti predložený obsah tohoto vyjadrenia vlastného stavu srdca pisateľky.
    Tak silný úder a s takou jemnosťou zasadila človeku a on sa nemôže ani len uraziť.
    Naopak iba byť vďačný za precitnutie v sebe samom.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak ja som dlho takýto článok nečítala, je plný pokory a múdrosti. Ellena Fabšičová

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak toto je už o niečom inom, nemám sni slov, článok zdieľam Braňo

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme