Nová metla dobre metie

Môj článok začnem zamyslením nad jedným starým príslovím. Každý z nás ho zrejme pozná. Ja sa však pokúsim  ho negovať, prípadne vyvrátiť jeho pravdivosť. V terajšej dobe je na našom trhu veľká ponuka tohto sortimentu, metly, mopy, parné, rotujúce atď. Ja sa však chcem pozrieť na zúbok metle iného druhu. A to alkoholu. Neviem, nepátrala som v histórii, kto ho vymyslel, kde je jeho pôvod. Isté je, že je tu s nami od nepamäti. Indiáni bažili po ohnivej vode, Pacho a jeho družina mali svoju frndžalicu.  Jeho používateľmi sú v podstate všetky vekové kategórie. A robí s nimi divy, ale v tom negatívnom svetle. Stačí, ak si pozriete televízne noviny. Syn, pod vplyvom alkoholu siahne na život matky, kamarát na kamaráta, manžel na život svojej manželky. Len tak, pretože bol pod vplyvom alkoholu. Poďme ale ďalej. Množstvo rozvrátených rodín, pretože hlava rodiny, otec, ktorý má rodinu chrániť a zabezpečovať jej dostatok si rád pozrie na dno pohárika a to, čo mu zvýši z výplaty ešte hodí do hracieho automatu. Príde domov a aby toho nebolo málo, veď on je hlava rodiny, tak to dá domácej osádke riadne po chlapsky aj najavo, stlčie svoju polovičku, deti sa prizerajú a pomaly majú traumu. Nie je výnimkou, že idete po ulici a stretnete mladých ľudí , ako sa potácajú, sú hluční a vulgárni. A to nielen chlapci, ale i dievčatá. Veď doba je zlá, majú svoje ťažkosti a problémy. Veď bez alkoholu zábava viazne, či nie? Človek je pod jeho vplyvom zrazu uvoľnený, vtipný... Sviatky, Vianoce, Veľká noc, to sú pre týchto ľudí len ďalšou zámienkou na popíjanie. Život je predsa len jeden a treba si ho užiť. Bez alkoholu tieto sviatky predsa nemajú význam. To gro a ich podstatu sme už dávno pochovali na dno pohárika, či lepšie povedané utopili vo fľaše vodky. Keď sa pozriem na život viacerých ľudí v rómskych osadách, vidím zničené životy detí, ktoré nemajú ružovú budúcnosť. Čo vidia svojimi očami? To ako žijú ich rodičia, na sociálnych dávkach, ktoré, ak ich hlava rodiny nestrčí do hracieho automatu, tak vracia na úžeru. Rodičov často nezaujíma ich budúcnosť a vzdelanie. Jeden bludný kruh, ktorý často začína alkoholom, prostitúciou, končí drogami. Neviazaný sexuálny život, priskoré materstvo, deti končiace v detských domovoch. Iný život nepoznajú, alebo nechcú poznať. Len škoda , že tu je to oveľa viac viditeľné. Negativizmus? Nie, len realita a fakty dneška.Že to nejde zmeniť? Ide, len treba chcieť. Raz ktosi povedal, že ľudia sa boja zmeny. A tak radšej žijeme v starých zabehnutých koľajách, vo veciach i keď sú zlé a radšej sa vzdávame. Prijímame realitu a tvrdíme, že to je náš osud, nechceme to zmeniť. Ale práve vtedy strácame samých seba , vieru v dobro a nádej na lepší život.Takže na záver, iba zopár slov, k autorovi príslovia o metlách. Milý autor, mýlil si sa!