Tak,
ako plynie
život
v presýpacích
hodinách, tak plynie čas našich životov, povedomé? Tak znie
znelka z
jedného seriálu, kde sme boli svedkami rôznych zvratov,
prekvapení, no ale náš životný seriál je postavený na realite,
s ktorou žijeme každý deň a veríme v zmeny. Jasné, každý sme
strojcom svojho šťastia a záleží
hlavne
na nás, akou cestou sa vydáme.
Nie
je to vždy ľahké, ak vám spoločnosť miestami pripraví pár
nástrah, ktoré nie každý zdolá a tým sa stane obeťou systému
a začne niesť údel, ktorý
mu prinesie rôzne nálepky a je buď dobrý,
alebo zlý. Spoločnosť, v ktorej žijeme dokázala zraziť na
kolená rady vlastných, nie to ešte rady menšín. Každá menšina
však dostala právo zastúpenia a tým nádej. Rómovia dostali od
Slovenskej vlády Úrad
splnomocnenca, ktorý
by mal riešiť hlavne veci Rómov
a tým
zosúladiť žitie majority a
minority. Nie, nejdem haniť pána Polláka, alebo jeho predchodcov,
ale predostrieť úvahu, ktorú nazvem „ilúziou“, nakoľko sa
píše rok 2015 a rómska komunita je v troskách. Tápeme na mieste
bez nejakej podstatnej zmeny, popritom máme úspešných Rómov
lekárov, manažérov, staviteľov a dostatok iných, vrátane
hudobníkov, no aj tak prevláda negatívna mienka. Čím to asi je?
Prečo prínos nie je záujmom? Prečo sú negatíva prioritou?
Otázky... áno stačí povedať, napísať na vine je majorita, a aj
keď má majorita na danom podiel, sami dávame na to priestor,
lepšie povedané priestor dajú práve tí, ktorí nás majú
prezentovať, stáť pri uzurpácii práva, riešiť aj naše
nedostatky a chyby, ale pravdou je, že to tak nie je. Viem, že
žiadny náš splnomocnenec nie je nejaká kúzelná víla s
rozprávky,
alebo kúzelný deduško,
ktorí
len tak švihnú
prútikom a hop všetko je vyriešené.
Taktiež mi je jasné, že ide o nominanta majoritnej politickej
strany a tým pravidlá tej
strany,
no každý predsa tvrdí ako sa Rómom
pomáha a rozdáva,
tak potom? Zas by som prešla na otázky, ale tie si kladiete aj
sami, tak budem pokračovať v mojej ilúzii splnomocnenec, úrad,
Rómovia...
Každým
zvolením zástupcu očakávame nejaké tie zmeny a posun, ale opak
je pravdou. Prečo to tak dopadá? Prečo nedokážeme využiť túto
možnosť k vytvoreniu jednoty rómskej menšiny? Čo bráni nastaviť
úrad tak, aby vzniklo niečo, o čom každý z nás pochybuje?
Slovensko má niekoľko okresov, krajov, kde žije dostatok Rómov.
V každej tejto lokalite sa nájde schopný Róm,
ktorý
by riadil tieto lokality, no bol by spätý s úradom splnomocnenca.
Vytvorila by sa rada rómskych predstaviteľov pod záštitou
samotného úradu splnomocnenca. Došlo by ku komplexným
riešeniam a hlavne by ostávalo viac času samotnému
splnomocnencovi pre riadenie úradu a zvyšovaniu pozitív o nás.
Nemožné? Hm, skôr nechcené.
Odmietanie alternatív, hľadanie spoločných cieľov je týmto len
ilúziou. Ak by predsa začala rómska komunita spoločne fungovať,
bolo by to prekvapením pre samotnú spoločnosť, v ktorej žijeme.
Tvrdím, že
úrad
muža, alebo ženy bez vtiahnutia potencionálnych zástupcov je
neefektívne. Ďalšou
akousi konšpiráciou by bolo možné vytvoriť politickú stranu,
rómsku politickú stranu. Počas volebného obdobia by títo
zástupcovia konali tak, aby sa na základe činov zapísali do
pamäti voliča. Predsa logicky musia byť nejaké aktivity, ktoré
podporia možnosť prelomiť zatiaľ nedosiahnuteľnú hranicu, t.j.
rómovia, ako politická strana v parlamente.
Áno
vážení,
takto to je a zmeniť to, hm, na to musí zástupca, ktorý
slangovo
povedané, musí mať tzv. gule. Drzé? Nespoločenské, ale
pravdivé. Máme úrad, máme médiá, máme blogerov, máme
aktivistov, máme neziskové organizácie a to v každom kraji, no
dosiahnuť spojenie žiadny splnomocnenec nedokázal. Diktát
majoritných predstáv je dominancia
v úrade, ktorý
má, resp. mal by mať inú podstatu. Veľakrát ma mrzí, ak vidím
kopec šikovných ľudí, ktorí sú úradom splnomocnenca
odmietnutí.
Škoda, a verme, že sa dočkáme
zmien a prioritou splnomocnenca bude vytvoriť jednotu Rómov,
čomu sa prispôsobí riadenie samotného úradu.
Možno si položíte
otázky, ako a kde by daní
zástupcovia fungovali, kto by to hradil a podobne...
1.
alternatíva cestou ministerstva sociálnych vecí a starostlivosti o
rodinu, t.j. miesto priamo na obecnom úrade
2. alternatíva
komunitné centrá. Nie je možné, ale je len treba chcieť. Dá sa
tým dosiahnuť veľa a bol by to prínos.
Splnomocnenec
bude riadne a včas informovaný, tým môže cestou médií
informovať širokú verejnosť, získa priestor pre podstatné veci,
ako kolektívne vyjednávanie zo zamestnávateľmi, dozrieť na
samotnú zamestnanosť Rómov
aj cestou projektov, ktoré ako je známe ovládla
majorita a iné
aktivity, ktoré sú teraz
brzdené, pretože sám vojak v poli nezmôže nič. Sama veľakrát
kritizujem úrad splnomocnenca, no do dnes sa nenašiel nikto,
kto by ozrejmil prečo úrad funguje tak ako funguje? Čo bráni
splnomocnencovi reorganizovať, inovovať? Neviem, fakt ak máme
možnosti, prečo ich jednoducho zahadzujeme? Nečakám žiadne
ovácie a pod., ale odpovede na posledné otázky môjho článku. Je
jedno, či to píšem ja, alebo uverejní Redakcia R1, ak hovoríme o
našej komunite. Do kedy sa
chceme
deliť na tábory...?
Evina Heráková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme