Ilúzia o tom, ako by sa to dalo...

Tak, ako plynie život v presýpacích hodinách, tak plynie čas našich životov, povedomé? Tak znie znelka z jedného seriálu, kde sme boli svedkami rôznych zvratov, prekvapení, no ale náš životný seriál je postavený na realite, s ktorou žijeme každý deň a veríme v zmeny. Jasné, každý sme strojcom svojho šťastia a záleží hlavne na nás, akou cestou sa vydáme.

Nie je to vždy ľahké, ak vám spoločnosť miestami pripraví pár nástrah, ktoré nie každý zdolá a tým sa stane obeťou systému a začne niesť údel, ktorý mu prinesie rôzne nálepky a je buď dobrý, alebo zlý. Spoločnosť, v ktorej žijeme dokázala zraziť na kolená rady vlastných, nie to ešte rady menšín. Každá menšina však dostala právo zastúpenia a tým nádej. Rómovia dostali od Slovenskej vlády Úrad splnomocnenca, ktorý by mal riešiť hlavne veci Rómov a tým zosúladiť žitie majority a minority. Nie, nejdem haniť pána Polláka, alebo jeho predchodcov, ale predostrieť úvahu, ktorú nazvem „ilúziou“, nakoľko sa píše rok 2015 a rómska komunita je v troskách. Tápeme na mieste bez nejakej podstatnej zmeny, popritom máme úspešných Rómov lekárov, manažérov, staviteľov a dostatok iných, vrátane hudobníkov, no aj tak prevláda negatívna mienka. Čím to asi je? Prečo prínos nie je záujmom? Prečo sú negatíva prioritou? Otázky... áno stačí povedať, napísať na vine je majorita, a aj keď má majorita na danom podiel, sami dávame na to priestor, lepšie povedané priestor dajú práve tí, ktorí nás majú prezentovať, stáť pri uzurpácii práva, riešiť aj naše nedostatky a chyby, ale pravdou je, že to tak nie je. Viem, že žiadny náš splnomocnenec nie je nejaká kúzelná víla s rozprávky, alebo kúzelný deduško, ktorí len tak švihnú prútikom a hop všetko je vyriešené. Taktiež mi je jasné, že ide o nominanta majoritnej politickej strany a tým pravidlá tej strany, no každý predsa tvrdí ako sa Rómom pomáha a rozdáva, tak potom? Zas by som prešla na otázky, ale tie si kladiete aj sami, tak budem pokračovať v mojej ilúzii splnomocnenec, úrad, Rómovia...

Každým zvolením zástupcu očakávame nejaké tie zmeny a posun, ale opak je pravdou. Prečo to tak dopadá? Prečo nedokážeme využiť túto možnosť k vytvoreniu jednoty rómskej menšiny? Čo bráni nastaviť úrad tak, aby vzniklo niečo, o čom každý z nás pochybuje? Slovensko má niekoľko okresov, krajov, kde žije dostatok Rómov. V každej tejto lokalite sa nájde schopný Róm, ktorý by riadil tieto lokality, no bol by spätý s úradom splnomocnenca. Vytvorila by sa rada rómskych predstaviteľov pod záštitou samotného úradu splnomocnenca. Došlo by ku komplexným riešeniam a hlavne by ostávalo viac času samotnému splnomocnencovi pre riadenie úradu a zvyšovaniu pozitív o nás. Nemožné? Hm, skôr nechcené. Odmietanie alternatív, hľadanie spoločných cieľov je týmto len ilúziou. Ak by predsa začala rómska komunita spoločne fungovať, bolo by to prekvapením pre samotnú spoločnosť, v ktorej žijeme. Tvrdím, že úrad muža, alebo ženy bez vtiahnutia potencionálnych zástupcov je neefektívne. Ďalšou akousi konšpiráciou by bolo možné vytvoriť politickú stranu, rómsku politickú stranu. Počas volebného obdobia by títo zástupcovia konali tak, aby sa na základe činov zapísali do pamäti voliča. Predsa logicky musia byť nejaké aktivity, ktoré podporia možnosť prelomiť zatiaľ nedosiahnuteľnú hranicu, t.j. rómovia, ako politická strana v parlamente.

Áno vážení, takto to je a zmeniť to, hm, na to musí zástupca, ktorý slangovo povedané, musí mať tzv. gule. Drzé? Nespoločenské, ale pravdivé. Máme úrad, máme médiá, máme blogerov, máme aktivistov, máme neziskové organizácie a to v každom kraji, no dosiahnuť spojenie žiadny splnomocnenec nedokázal. Diktát majoritných predstáv je dominancia v úrade, ktorý má, resp. mal by mať inú podstatu. Veľakrát ma mrzí, ak vidím kopec šikovných ľudí, ktorí sú úradom splnomocnenca odmietnutí. Škoda, a verme, že sa dočkáme zmien a prioritou splnomocnenca bude vytvoriť jednotu Rómov, čomu sa prispôsobí riadenie samotného úradu. 

Možno si položíte otázky, ako a kde by daní zástupcovia fungovali, kto by to hradil a podobne...

1. alternatíva cestou ministerstva sociálnych vecí a starostlivosti o rodinu, t.j. miesto priamo na obecnom úrade 

2. alternatíva komunitné centrá. Nie je možné, ale je len treba chcieť. Dá sa tým dosiahnuť veľa a bol by to prínos.

Splnomocnenec bude riadne a včas informovaný, tým môže cestou médií informovať širokú verejnosť, získa priestor pre podstatné veci, ako kolektívne vyjednávanie zo zamestnávateľmi, dozrieť na samotnú zamestnanosť Rómov aj cestou projektov, ktoré ako je známe ovládla majorita a iné aktivity, ktoré sú teraz brzdené, pretože sám vojak v poli nezmôže nič. Sama veľakrát kritizujem úrad splnomocnenca, no do dnes sa nenašiel nikto, kto by ozrejmil prečo úrad funguje tak ako funguje? Čo bráni splnomocnencovi reorganizovať, inovovať? Neviem, fakt ak máme možnosti, prečo ich jednoducho zahadzujeme? Nečakám žiadne ovácie a pod., ale odpovede na posledné otázky môjho článku. Je jedno, či to píšem ja, alebo uverejní Redakcia R1, ak hovoríme o našej komunite. Do kedy sa chceme deliť na tábory...?

Evina Heráková