Najnovšie články
latest

V českom Kauflande kvôli zemiakovým lupienkom šikanovali rómsku rodinu...


Prakticky celý život som pracoval ako pokladník v obchode a preto viem aké praktiky sa používajú ak je niekto chytený ako zlodej. No v prípade, ktorý koluje na internete, nemôže byť ani reč o zlodejstve v obchode.

Čo sa vlastne stalo? 

Pani Demeterová, ktorá nasledujúce video zverejnila na sociálnej sieti, píše "Milí priatelia, chcela by som sa s Vami podeliť o incident, ktorý sa mi stal v Kaufande. Išla som si do obchodu nakúpiť aj s deťmi, môj synovec na predajnej ploche otvoril zemiakové lupienky, ktoré potom dal mojej päť ročnej dcére, ktorá z nich odjedla a dala do regálu, my sme si to nevšimli a pri pokladni nás zadržal sbs-kár, že sme nezaplatili zemiakové lupienky. Ja som ich samozrejme chcela okamžite zaplatiť, ale to už on protestoval, že to sa musí vyriešiť zavolaním polície." 




Ako pokladník v supermarkete, som podobné situácie zažil xy krát, kedy mamička alebo rodičia si nevšimli, že ich dieťa drží v ruke rozbalený tovar, ako napríklad keksík, lupienky, alebo čokoládku. Bol som svedkom dokonca aj takýchto prípadov, kedy rodičia ani nevedeli, že ich dieťa malo niečo v ruke a počas nákupu rozbalený tovar hodilo späť do regálu. Táto situácia bola zbytočne vyhrotená zo strany zamestnancov obchodu, ale aj zasahujúceho policajta. Som si istý, že v prípade nerómskej rodiny by k takémuto jednaniu zo zmienených strán neprišlo a už vôbec nie, aby kvôli zemiakovým lupienkam nasadzovali na ruky putá, pričom deti boli na smrť vyľakané a uplakané...  Toto je už skutočne na zamyslenie čo dokážu predsudky... Zasahujúci policajt si zrejme uvedomil, že prekračuje v tomto prípade svoje právomoci, pretože sa nejednalo o situáciu, ktorá by ospravedlňovala jeho konanie a veľkodušne hovorí "že môžete mi poďakovať, že Vás nezoberieme na políciu". No ja som presvedčený, že službukonajúci policajt môže poďakovať pani Demeterovej, že na neho a jeho konanie nepodala sťažnosť...




Ja ani neviem, ale predsudky z človeka urobia obludu, obludu, ktorá prestane vnímať, cítiť a premýšľať predovšetkým ako človek. Rómske deti sú od malička vystavené takýmto situáciám a ja sa pýtam väčšinovej spoločnosti aby si položila otázku, aká bude odozva na takéto jednanie v budúcnosti... Jedno príslovie hovorí "ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva"...


Jozef Kmeťo


Rómovia na samote dostali novú lávku, ktorá ich spojila so "svetom"


Prvý vianočný dar na Slovensku dostali obyvatelia v malej šarišskej obci Milpoš. Štrnásť rómskych rodín môže bezpečne prechádzať do svojich domovov. Presne dvanásť metrov delilo 84 ľudí (z toho päťdesiat detí) od možnosti bezpečne sa dostať do obce, sami žijú na samote bez elektrickej energie a s jedinou spoločnou studňou.
Stanislav Vospálek 


Na túto situáciu sa nedokázal, na rozdiel od mnohých kompetentných, ďalej pozerať podnikateľ PhDr. Stanislav Vospálek, MBA, ktorý je poslancom Košického samosprávneho kraja a v súčasnosti aj riaditeľom regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. „Prvý raz som sa do Milpoše dostal v júni tohto roku. Vtedy som si dal záväzok, že problém lávky vyriešim do konca decembra. Keďže sa mi nepodarilo nájsť sponzora stavby, rozhodol som sa financovať ju sám, z vlastných zdrojov. S realizáciou mi pomáhal Marián Kaleja, pastor apoštolskej cirkvi v Sabinove,“ uviedol S. Vospálek.

Milpoš je obec v okrese Sabinov a so svojimi 680-timi obyvateľmi nepatrí medzi veľké sídla. Z približne 2900 obcí na Slovensku majú dve tretiny menej ako tisíc obyvateľov a nedokážu výrazne investovať do svojho rozvoja. Ďalšou bariérou býva veľakrát predsudok a tradičné negatívne vnímanie marginalizovaných skupín. Tunajší Rómovia sú dodnes prihlásení iba na dvoch popisných číslach a to Milpoš 160 a Milpoš 146 a ich životná situácia nie je prioritou ani pre vedenie obce, o čom svedčí ne-záujem o samotnú realizáciu lávky.


Vo svojej funkcii sa S. Vospálek stretáva s každodennými problémami ľudí a ako praktik sa ich snaží okamžite riešiť. Tak to bolo i v prípade lávky – mosta, ktorý umožňuje desiatkam ľudí kontaktovať sa s okolitým svetom. „Pre mňa má táto stavba aj symbolický charakter. Keď ľuďom postavíme most, majú možnosť objaviť druhý breh, prekonajú problém a vykročia dopredu. Jednoducho nestoja na mieste a nestagnujú. Práve preto by sme mali hľadať riešenia a pokiaľ sa dá, okamžite ich uskutočniť. Len vtedy sa môžeme spoločne posunúť vpred. Som rád, že som mohol svojou troškou zlepšiť život ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Dúfam, že bude tento krok motiváciou pre ďalších ľudí a nielen počas vianočných sviatkov,“ dodal S. Vospálek, ktorý tak nielen slovom zaželal ľuďom „bachtale Karačoňa“ – šťastné Vianoce!







Jozef Kmeťo

Obchod s ľudskými orgánmi naberá na sile, kto za to môže?


Obchod s ľudskými orgánmi. Skôr než uvediem niekoľko faktov o tomto najkrutejšom obchode, čo dokáže človek človeku urobiť, chcem upozorniť čitateľov, že článok bude obsahovať videá a foto materiál, ktorý nie je vhodný pre deti a slabšie povahy.

Sýria

Súčasná utečenecká kríza spôsobená konfliktom v Sýrii, no nie len v Sýrii, spolu s trvajúcimi bojmi proti takzvanému Islamskému štátu nahráva do karát sýrskemu podsvetiu, ktoré nezarába len na predaji zbraní militantom, či pašovaní ľudí do Európy. Výnosný biznis predstavuje pre mafiu predaj detí a obchod s orgánmi.




IS/ Islamský štát a chlapec pred popravou a odobratím orgánov
Nechutné praktiky 

Krutosť mafie nepozná hranice ani pri obchode s deťmi. Najnovšie prevážajú tehotné ženy zo Sýrie do Libanonu, kde im sľubujú pohodlný a bezpečný pôrod s lepšími podmienkami. Nič z toho sa však nekoná a okamžite po pôrode ženám deti odoberajú, aby ich mohli v zahraničí predať za tisícky dolárov.

Objavujú sa však aj ešte krutejšie prípady, v ktorých bábätkám krátko po narodení odoberú orgány, aby ich obratom predali na čiernom trhu. Väčšinou ide o deti žien, ktoré otehotneli pri znásilnení či prostitúcii, a samotné ženy sa ich často vzdávajú bez toho, aby sa snažili dovolať spravodlivosti.

Cena života 

Situácia v Sýrii je pri obchode s orgánmi alarmujúca, lebo ľudia považujú takýto zúfalý krok za cestu ako sa dostať k lepšiemu životu. Portál denníka Haaretz uvádza príklad Sýrčana, ktorý bol ochotný predať svoju obličku za 1 000 dolárov. Z peňazí žila celá jeho rodina dva mesiace. Podľa údajov sýrskeho ministerstva zdravotníctva podstúpilo nelegálne odobratie niektorého z orgánov viac ako 
18 000 ľudí za štyri roky a iba zopár ľudí v týchto prípadoch odsúdili.

Čína

Je veľmi smutné, že najväčší predstavitelia mocenských kruhov tohoto sveta v podstate tolerujú mocnosť ako je Čína, kde ľudské práva a ľudská dôstojnosť nič neznamenajú. Napriek tomu, že Čína dlho popierala obchod s ľudskými orgánmi, pod tlakom medzinárodných organizácií pre ľudské práva ako aj médií, nakoniec Čína priznala obchod s ľudskými orgánmi. Dnes je už známe, že Čína je najväčším dodávateľom ľudských orgánov na svete na čiernom trhu. V rámci tajného vládneho programu, ktorý bol dlho čínskou vládou utajovaný, sú väzňom odobraté orgány a predané cez kanály čierneho trhu ľudom, ktorí trpia rôznymi chorobami, kde transplantácia je jediná možnosť aby prežili... No obchod s ľudskými orgánmi v Číne nekončí len za múrmi väznice. Čínske podsvetie priamo z ulíc unáša deti, či mladých ľudí a zabije ich pre ich orgány... 



Tento šesťročný čínsky chlapec bol unesený obchodníkmi s orgánmi priamo z ulice, odobrali mu oči a vyhodili spať na ulicu, mal šťastie prežil, ale už nikdy nebude vidieť...  





Toto video natočil jeden zo svedkov, kedy čínska polícia odhalila utajené miesto, na ktorom odoberali ľudské orgány určené pre transplantáciu. Na videu je vidieť niekoľko mŕtvych čínskych detí...


Thajsko/ Malajzia 

Hrôzostrašné fotografie detských obetí, ktoré obleteli sociálnu sieť. Svet je zhrozený, stali sa obeťami takzvaných fariem na orgány, ktoré boli na hraniciach Thajska a Malajzie. V správe sa uvádza, že na mieste našli vyše 700 detských obetí, ktorým boli odobraté orgány a predané na čiernom trhu...



Sila peňazí 

Čo napísať? Bez peňazí sa veľmi ťažko žije, no ja si kladiem otázku, čo je človek schopný urobiť pre peniaze? Nemám čo jesť ukradnem chleba, nemám čo fajčiť ukradnem krabičku cigariet, nemám čo piť ukradnem fľašu najlacnejšieho vína...  Mám deti, ženu, hlad ma morí, prácu si neviem zohnať, nedokážem nič ukradnúť a pre kus chleba nedokážem zabiť človeka, tak darujem svoju ľadvinu... Žiaľ, aj tento fenomén je známy v krajinách tretieho sveta ale aj na Ukrajine, v Rusku v Turecku dokonca aj u nás boli zaznamenané pokusy predať svoj vlastný orgán.

Ako vlastne taký obchod funguje? 

Takýto obchod môže mať niekoľko podôb, obeť je v dôsledku chudoby donútená predať svoj vlastný orgán. Môže to byť ľadvina, pravé alebo ľavé oko a podobne...
Často krát sú však tieto obete podvedené, v najlepšom prípade je takýmto obetiam vyplatený menší obnos peňazí, ako bol pôvodne dohodnutý obchod. To je ten lepší prípad, no často krát sú tieto obete zabité, sú doslova "vykuchané" a sú im odobraté všetky vhodné orgány pre transplantáciu.
U detských obetí je to inak, väčšinou sa jedná o siroty, ako je to v prípade Sýrie. V prípade tretieho sveta ako sú krajiny India, Thajsko, Malajzia je hlavnou príčinou chudoba. Často krát je dieťa unesené pod zámienkou, že dostane najesť, či nejaký darček pre rodinu či súrodencov. Žiaľ, sú aj zaznamenané prípady, kedy je dieťa postihnuté a v dôsledku chudoby je rodina v ktorej žije okrem postihnutého dieťaťa, ďalších osem detí, donútená dieťa predať. Možno pod prísľubom, že dieťa dávajú do dobrých rúk, kde bude o neho dobre postarané, možno aj s vedomím, že dieťa zabijú pre jeho zdravé orgány. Ale väčšia časť takýchto prípadov je, že rodičia dieťaťa boli oklamaní s prísľubom, že bude o neho postarané...
Chudoba, nepredstaviteľná chudoba tretieho sveta je živnou pôdou pre mafie s ľudskými orgánmi. Pod zámienkou, že o dieťa bude postarané, že dostane jedlo, ošatenie, či bude dané na dobrú školu, rodičia uveria a svoje dieťa či deti dajú do rúk takzvaného náborára. "Náborár" má na starosti zohnať čo najviac budúcich obetí, či už ich nájde na ulici, alebo ich vymámi z rúk rodičov.
"Prepravca" je ten, čo obete prepraví do miesta, kde už na obete čaká zdravotný personál, ktorý pozostáva z lekárov a "ošetrovateľov" ten ich zabije podaním uspávacích látok priamo do žily. Následne potom sú obetiam odobraté orgány. "Prostredník" je vlastne obchodník, ktorý je v styku z ľuďmi v nemocniciach, ale aj na tých najvyšších miestach. Je v styku s pacientom, ktorý potrebuje orgán, a s "dodávateľom" ktorý s ľudskými orgánmi obchoduje. "Kupujúci" je pacient, alebo jeho rodina, ktorý daný orgán potrebuje aby žil ďalej... Najväčší záujem je o obličky, srdcia a pečeň...

Transplantačná turistika

Toto zabíjanie nevinných obetí, predaj ľudských orgánov by nebolo možné, keby v treťom svete v krajinách ako je India, Thajsko, Malajzia, Irak, Irán, Sýria, Čina, Brazília, Mexico, nebola vysoká miera korupcie na tých najvyšších miestach. Cestu do krajín ako je Brazília, Argentína, Čile či Venezuela musí absolvovať pacient, ktorý potrebuje nový orgán.
Napríklad v Brazílskom Rio de Janeiru fungujú špičkovo vybavené nemocnice, ktoré vďaka vysokej korupcii na tých najvyšších  miestach, dokážu získať transplantačný orgán, ktorý pacient potrebuje. Desivé na tomto obchode je, že transplantačný orgán násilne odobratý napríklad od dieťaťa v Thajsku, príde do nemocnice v Rio de Janeiru už ako legálne odobratý orgán napríklad od obete nehody. "Náborár", ktorý v Thajsku nájde budúce obete, následne ich "prepravca" dovezie na miesto kde sa vykoná nelegálne odobratie orgánov."Prostredník" už s miestnymi orgánmi ako sú polícia a podobne, vybaví dokumenty ktoré hovoria, že v Thajskom Bangkoku na tej a tej ceste prišlo k dopravnej nehode, obeťou je 12 ročný chlapec, ktorý neprežil no jeho orgány boli oficiálne odobraté v nemocnici za súhlasu rodičov. Nič také sa však nestalo. Thajského chlapca zabili, odobrali mu orgány a vďaka korupcii už "prostredník" má v rukách papiere o fiktívnej nehode a smrti chlapca. Jeho odobraté orgány sa už do nemocnice v Rio de Janeiru, kde na transplantáciu ktorú si pacient zaplatil, dostanú ako legálne odobraté orgány obete nehody v Thajsku.
Medzinárodné organizácie a polícia sú bezradné, nedokážu takto dokázať že tá či oná nemocnica a jej manažment ide v ilegálnom obchode s ľudskými orgánmi. Je to začarovaný kruh na konci, ktorého je obeť...
Zaujímavé na tomto celom je, že keby ste čakali že tento obchod a vraždenie je len v krajinách tretieho sveta, ste na veľkom omyle. Tento obchod funguje aj v západnom svete, veď preto je dopyt a pokiaľ je dopyt, potiaľ tento obchod bude fungovať. Ešte desivejší je kruh obchodu. Na začiatku je pacient, ktorý potrebuje napríklad nové srdce, inak zomrie. Nemocnica v americkom Phoenixe pacienta dá do registra čakateľov na vhodný orgán, no tu už niekde v tomto bode začína korupcia a do nemocnice sa vďaka tomu už dostane "legálne" získaný orgán od obete nehody. Ak je pacient čakajúci na transplantáciu poistený, peniaze idú z jeho poistky, takže svoje oficiálne dostane nemocnica aj poisťovňa. Pacient, alebo jeho rodina zaplatí sprostredkovateľovi a ten časť peňazí odošle na miesto kde to celé začalo... Ale môže to byť aj inak a celý obchod ide cez úplne iný kanál, cez poisťovňu pacienta a čierny trh, takže svoje dostane nemocnica, poisťovňa, aj mafia s ľudskými orgánmi. Na konci tejto obchodnej reťaze je zachránený pacient a niekde v chladnom kúte pohodená obeť....


Silou a vôľou človeka je žiť, no čo sme schopní urobiť preto aby sme žili? Raz som na svätej omši počúval kázeň, v ktorej kňaz hovoril o hodnote človeka a jeho života. Mimo iné povedal "Boli sme stvorení, aby sme žili, nie aby sme zomierali, bojíme sa smrti a od nepamäti človek hľadá spôsob ako smrť raz a navždy zničiť, alebo ju aspoň oklamať. Keby sme sa opýtali umierajúceho čo by dal za to, aby mohol ešte jeden deň žiť, jeho odpoveď by bola celý majetok..."
Po tejto kázni som si potom sám sebe položil otázku a keď nemám majetok je mi súdené zomrieť? V tomto svete áno, odpovedal som si....











Jozef Kmeťo
Zdroj: Zahraničné médiá




Novodobí kati sa už zhlukujú...


Nemôžem si pomôcť, ale táto doba mi strašne pripomína dobu krátko predtým než sa v roku 1934 dostal k moci Adolf Hitler. Určite Vám teraz preletelo hlavou, Jožko zase... Áno, zase!!! Poviete si ale prečo a čím? Takže pekne poporiadku... 
Nacionalizmus prudko stúpa po celej Európe a nie je tomu inak ani u nás. Rétorika našich politikov sa síce vždy pred voľbami opakuje a už nejak by sme si na to mali zvyknúť. Píšem pred voľbami? A prečo nie?! Je evidentné, že sa niečo v slovenskej politickej kuchyni "varí", no či to bude aj na zjedenie ukáže čas. Prečo si myslíte, že premiér Fico je v poslednej dobe tak podráždený? Že by ho otázky novinárov tak vyvádzali z miery, že už zabudol ako sa má chovať človek v jeho postavení? Nie, bez vánku sa ani lístok na strome nepohne... Takže meno pána prezidenta Adreja Kisku sa spomína v súvislosti zo vstupom do politiky, no už nie ako nezávislý prezident... Líder opozičnej strany Sloboda a solidarita Richard Sulík sa nedávno stretol s predsedom parlamentu a koaličnej strany SNS Andrejom Dankom, aby hovorili o možnosti predčasných volieb, ako aj o možnosti vzniku nového politického subjektu pod vedením súčasného prezidenta Andreja Kisku. Sulík to prezradil s tým, že ide o plány založiť stranu Progresívne Slovensko. No na založenie nového politického subjektu treba vôľu a tú zatiaľ nevidím na strane predsedu NR SR Danka, Danko má zrejme svoje politické ambície a jeho ambície mieria rovno na premiérske kreslo. Otázkou je, či Danka a jeho stranu v prípade predčasných volieb ľudia podporia, pretože strana SNS v podstate s tým, že išla do koalície so Smerom spáchala podvod na svojich voličoch, a preto som ostal prekvapený, že Sulík opätovne po tom čo sa Danko aj voči nemu prakticky zachoval ako politický podvodník, ho znovu oslovil. Veľmi dobre si pamätám slová pána Sulíka, ktoré smerovali tesne po voľbách a oznámení Danka, že ide do politiky so Smerom, že týmto krokom spáchal politickú sebevraždu. Ale to ukáže čas kto bude "odstrel" a kto naopak zamieša kartami... Ja osobne by som zrejme taký Sulíkov politický subjekt podporil, jeho politika je mi sympatická ako osobnosť pána prezidenta Kisku. Mám taký dojem že sa tu stratila politická kultúra a slušnosť a je potrebné ju vrátiť do parlamentu aj vlády.


No novodobí kati sa zhlukujú a tým myslím doslova. Mladí ľudia do 35 rokov sú otrávení súčasnou politikou, ktorá je plná korupčných škandálov a tak do hry ako nikdy pred tým sa dostavajú nacionalistické strany, ktoré sa netaja sympatiami zašlej "slávy" prvého fašistického Slovenska. Marián Kotleba a jeho ľudová strana Naše Slovensko stúpa v očiach mladých ľudí a prvovoličov. Nie je verejným tajomstvom, že strana Mariána Kotlebu spolupracuje aj s inými nacionalistickými stranami ako je napríklad Slovenská ľudová strana, ktorej sympatizanti boli v takzvaných Kotlebových hliadkach, no nie len tam, žiaľ z tohoto kruhu sympatizantov prevažne mladých ľudí do 25 rokov, sa zúčastnili v lesoch v okolí Banskej Bystrici bojového výcviku hnutia odporu.

Populistický Smer Róberta Fica, k tejto strane nie je čo dodať. Je to strana, ktorá mi silno pripomína časy "mečiarizmu". Najnovšou jeho rétorikou, aby zrejme tak zakryl tie hrubé politické prešľapy, je téma Rómovia, v podstate ako som nedávno čítal veľmi trefný článok "Rómovia môžu za všetko". Jeho politika, korupčné škandály, a nemiestne správanie otvára dvere nacionalistickým stranám.

Martin Jakubec 
Na scénu prichádza aj "trápny šašo", aspoň zatiaľ takto verejnosť vníma Martina Jakubca z Národnej koalície. No títo šašovia, ktorým sa celá spoločnosť vysmievala, boli neskôr najväčší tyrani a diktátori a neraz nám to aj história potvrdila, či už tá z dávno zabudnutých čias, alebo tá nedávna.. Väčšina z nás hovorí, bože to je trapko a to jeho vystupovanie na verejnosti, no už trápnejšie vystupovanie som nevidel... No tento "riťkolezec" sa cez svoje neuveriteľné trápnosti dokázal strčiť v pravej chvíli tam kde potreboval. A teraz kto je trápnejší?! My, ktorí sme ho takto ponižovali, alebo Martin Jakubec, ktorý sa evidentne niekam strčil. V koho rukách bude dobrá bábka, ak sa nechajú ľudia jeho trápnosťami oklamať... Aby som nezabudol, Jakubec nevylučuje politickú spoluprácu s Kotlebom, je mu sympatická zašlá politická sláva Mečiara s tým, že malé odchýlky jeho vlády ospravedlňuje tým, že sa obklopil zlými ľuďmi. Poznáte to príslovie "psy, ktorí štekajú nehryzú"? Martin Jakubec, ale nešteká a preto sa z neho môže stať väčšia šelma ako z tých, na ktorých upozorňujem. Smutné je, že médiá mu dávajú až príliš veľa priestoru a prečo, pretože jeho politické ambície nikto neberie vážne a v tom je to nebezpečenstvo... 

Sulíkov politický subjekt. Ak pán Sulík nedokáže vytvoriť stabilný politický subjekt, dvere v prípadných predčasných voľbách má otvorené populizmus, nacionalizmus s fašistickým nádychom. 

Nejak by som mal článok zakončiť a nič iné po tom čo sa v poslednej dobe deje v našej spoločnosti a po vyhlásení Róberta Fica nenapadá, ako slová rómskej novinárky, ktoré uverejnila vo svojom statuse: "Milí moji gadžovskí -majoritní priatelia. Viem, že mnohí ste vzácni ľudia, vážim si vaše postoje a názory. Som vďačná za mnohých z vás, ktorí ste mi či už osobne alebo virtuálne vstúpili do života. Po vyjadreniach politikov zo strany Smer na Rómov - ktoré sú zavádzajúce a jediným cieľom je odpútať pozornosť od iných veľkých problémov, či dvihnúť strane klesajúce preferencie, verím, že vy to dvíhať nijako teda nebudete, pretože priateľov si nevyberám podľa farby pleti, ale podľa toho, čo kto má v hlave a čo nás ako ľudí spája..neverte, že my sme na vine, neverte, že my sme zlí ako celok, pretože ani vy nie ste všetci inklinujúci k fašizmu...za to vám ďakujem" 











Jozef Kmeťo 
           

Cigani ucekajme Fico še ošalel...


Ľudze mojo perši raz pišem članek tak jak še hutori u nás na vychodze, bars še nečudujce kec daco nebudzece rozumic.
V sobotu zašedli Ficovo ľudze dze voľili sebe noveho precedu SMERU no štretľi še u koňaroch, ale tam mušelo byc smradu, teľo švinoch na jednim mesce še ľen tak nevidzi. Zname barz dobre co hutorel i jeho najmilšo šerdečko Kalinak, čista vrana, ktora šedla k vraňarovi Paškovi a vešelo diškurovali jak dva holuby a narobili teľo pľetkoch jak z dolnoho konca Marča z Ilonu. Ku koncu kec tak dumkaľi na um im došlo, že za šicko možu našo cigane. Naš premier Robertko hutorel, že urobi konečne poradek s tym smradom co furt robja tote našo cigani. Povedzel, že konečne nás ochrani tak jak nás chrani i Kotleba kec še daco stane, že cigani robja plano takoj je na mesce rychľejši jak kura kec najdze hľistu, žebym ju mohla ľignuc. Na radu došol i naš Robertko sce nás vecej chranic, našo žandare z osad budu mac cvyčiska, dze še budu zaučac jak maju robic poradky, no aľe nemožu zapomenuc, že muša ich mlacic, jak mi dakedy mlacili toto žito. Barz veľky problem s timi ciganmi, robic še im nesce bo roboty im nechcu dac, bo by zabraľi mesco nam, mi mušime kidac i hnoj len aby sme placili tote daňe, ta ňe ta ňe, a oňi sebe chodza po švece, aby še maľi cholemm kuščok lepši jak mi. Dzeci davaju na starych baboch, aby brali veľke peneži no a našemu premjerovi Ficovi či Kalinakovi neostava ani ľen na suheho hľeba, na mesto drahej vody muša vo vladze pic vodu jak pre švine, no ale tím ciganom še žije jak prašatom v žice, chodza po blace no zachody nemaju take co im až rice uciraju. Aľe podzme dopravdy tak jak ma byc mi tu na vychodze umirame aľe veľkomožne panove sebe žiju jak veľke švine, ktore mi nezname dokarmic bo furt lačne. Fico dzešec roky je v tej vladze, furt mal še na keho vyhvarec, raz to buľi maďari, migranci a teraz su na radze i cigani, či romove, no co dodac. Jak hutorel raz Feri "synku, čim som ce zrobel, tym aj ši..."

Myšľel som sebe, že še nedočekam že budze Fico mac naražky i na nás Romoch, ale prišlo i na to jak tota jahoda na torce. Jak sam povedzel muši byc poradek dze placi ňe ľen právo aľe i povinosci. Maju pravdu, Ficov zakon placi pre šickych rovnako aľe zapomnul povedzec že zakon pre jeho najmilšoho neplaci, može kradnuc keľo chce, žandare povedza skutek še nestal no aľe človek muši drec za 62 evra. Ľudze nastala tvarda reaľita, smeraci sebe dali ancug a bavja še na demokratoch, aľe pritom ľudze znaju barz dobre, že za ancugem še krije tvardy komuništa. Kaľiňakovi dal žeľenu aby išol tvardo voči nam Rómom. Ta už teraz še cešim, že budzem figurkou pre našich žandaroch, budzeme tu mac daľšu Vrbnicu, hlapci z Lunika 9, či Moldava nad Bodvou i jak daľše pripady, na ktorych šedzi prach a  Kaľiňak povi "nič še nestalo, bulo to v ramci zakon". Jeden druhomu budu trimac švičku, aby še nerozešla, no aľe mohli by sebe potrimac i daco inšeho, len nechcem pisac barz britko bo jazyk mam už barz šlisky.
Ta, že Rómove mojo, už kakaš zašpival a my mame co robic, ne ľen Kotleba chasnuje ten problem, ale i Fico a jeho cala strana. Maľi by sme še spametac a ucekac stadzi kym ešči mašina chodzi bo budze neskoro a tote žandare co maju napisane na motoroch "chranic a pomahac" budu nás bic tak, že budzeme čarnejši jak sme.

Štefan Dreveňák

Rómsky svet prišiel o divu rómskych piesní... zomrela Esma Redžepová


S hlbokým žiaľom som si prečítal, že vo veku 73 rokov zomrela legendárna rómska speváčka z Macedónie z bývalej Juhoslávie,  Esma Redžepová. Narodila sa 8.8.1943 a Zomrela 11.12.2016
Spievať začala už ako 12 ročné dievča. Bola druhá najmladšia zo šiestich detí v tradičnej rómskej rodine. Jej otec a dedo boli Rómovia zo Skopje, jej mama bola moslimská Rómka, tiež zo Skopje. Keď v roku 1941 nemecké vojská bombardovali Skopju, otec Esmy utiekol do cirkusu, zrejme tak si zachránil život. Hrával po svadbách, zábavách a tak niet divu, že sa Esma veľmi rýchlo naučila vnímať rómske rytmy. Napriek tomu, že už v roku 1950 Esma dokázala spievať zložité rómske piesne a matka ju podporovala, aj so súrodencami dokonca tvorili jedno obdobie folklórnu rómsku skupinu, matke v prvom rade záležalo, aby Esma dokončila základnú školu. Avšak tradície rómskej rodiny a Rómov z tej oblasti predzvestovali, že Esma sa vo veľmi mladom veku vydá, no nestalo sa tak. Esma, už ako dievča bola veľmi emancipovaná, túžila sa obliekať a nosiť sa ako iné dievčatá v jej veku. Prelom, ako aj to, že Esma sa bude živiť spevom nastal v roku 1956, keď riaditeľ školy ktorú navštevovala, ju ako 12 ročnú prihlásil do talentovej súťaže rádia Skopja. Bez vedomia rodičov sa tejto súťaže zúčastnila a porazila 57 škôl potom, čo v rómskom jazyku zaspievala tradičnú rómsku pieseň. Keď sa rodičia dozvedeli o jej úspechu v rádiu a že vyhrala 9 tisíc dinárov, čo bolo na tú dobu dosť peňazí, nechali Esmu ísť svojou cestou. V rádiu si ju všimol Stevo Teodosievski, ktorý sa neskôr stal aj jej manželom. Ponúkol jej vystupovať v jeho hudobnej skupine. Stevo v nej videl veľký talent, ktorý však nemohla naplno rozvinúť, kedže rasizmus a zlá povesť Rómov v bývalej Juhoslávii, konkrétne Macedónsku ale aj na iných miestach, preto často krát spievali zo začiatku len po baroch a kaviarňach. Esma mala 17 rokov, bola ešte slobodná, takže to nemala ľahké ani vo svojej rómskej komunite, ktorá jej zazlievala, že sa vzoprela rómskym tradíciám, no ona sa nedala zlomiť a išla svojou cestou. Keď sa náhodou podarilo Stevovi Teodosievskemu dostať sa do televízie alebo rádia, museli zatajiť rómsky pôvod Esmy a tak väčšiu časť ich repertoáru tvoril macedónsky folklór. Esma bola obdarená talentom a keď mala príležitosť spievať rómske piesne, bolo Teodosievskemu jasné, že musí študovať hudbu, preto Esminých rodičov presvedčil aby ju pustili na štúdia a pripojila sa k jeho súboru. Esma študovala v Belehrade na akadémii múzických umení, po skončení školy spolu s Teodosievskim a jeho súborom precestovali celú bývalú Juhosláviu aj Balkán.
V roku 1968 si aj napriek protestom jej rodiny, pretože bol gádžo, si Esma Steva Teodosievskeho zobrala za manžela. Esma sa rýchlo dostala do povedomia širokej verejnosti, prišli aj prvé úspechy aj neúspechy, kvôli rasovým dôvodom neraz musela svoj pôvod zaprieť, alebo počas konfliktu v bývalej Juhoslávii aj utiecť. V roku 1991 Macedónia vyhlásila nezávislosť, Esma prežívala ťažké roky, jej manžel zomrel, nemohla určitý čas vystupovať, pretože rasizmus a etnické napätie v krajine bolo veľké. Začala cestovať po Európe a Spojených štátoch amerických. Po návrate z ciest jej meno a sláva bola tak veľká, že začala vystupovať aj v rodom Macedónsku, Skopje, ale aj ďalších mestách bývalej Juhoslávie. Vydala niekoľko albumov, zahrala si aj vo filmoch, no pre mňa Esma ostane jedna z najvýraznejších rómskych osobností, ktorá dokázala každú rómsku pieseň z oblasti Macedónie, ale aj Balkánu zaspievať tak citlivo, ako máloktorá rómska speváčka. Pre mňa je aj výraznou predstaviteľkou rómskej hymny, ktorá bola inými umelcami zaspievaná a prespievaná tak, že sa stratila v širokej škále rómskych piesní, no Esma dala Rómskej hymne nezabudnuteľný nádych života a v jej podaní je Gelem Gelem najviac vyhľadávaná nielen na internete...  
Rómsky svet v Esme Redžepovej stratil kus duše, ktorú dávala do svojich piesní... 


Titul kráľovná rómskej hudby získla v roku 1976 v Indii na medzinárodnom rómskom festivale, na ktorom sa podieľalo 24 krajín sveta. Esma Redžepova bola okrem toho dvakrát nominovaná aj na Nobelovu cenu za mier za svoje charitatívne iniciatívy: "Rada pomáham ľuďom. S manželom sme nikdy nemali vlastné deti, ale tento handicap sme si dostatočne vynahradili - za celý doterajší život sme adoptovali 47 detí. Dávame jednu pätinu zárobku z každého koncertu na charitu. Podporujeme finančne chudobné mladých ľudí na štúdiách, "dodala k tomu Esma.
V priebehu občianskej vojny v Kosove bol ich dom otvorený všetkým ľuďom, ktorí v núdzi potrebovali jedlo a ďalšie základné veci. Teraz sa Esma zameriava na dostavbu domu v Skopje, v ktorom bude aj museum hudby Esmy and Steva Teodosievski.

Esma Redžepova si nemôže vynachváliť postavenie Rómov v Macedónsku: "Myslím si, že Macedónsko je najlepším miestom na zemi pre život Rómov. Rómovia tu majú svoju vlastnú obec so samosprávou. Jedným z ministrov vlády je Róm. Stretnete tu mnoho vzdelaných Rómov - doktorov, učiteľov, právnikov. Predovšetkým vďaka týmto ľuďom je rómska komunita maximálne začlenená do chodu celej spoločnosti. Každé rómske dieťa musí chodiť do školy, čo je možno najlepší vec, pretože vzdelanie je najdôležitejšia zložka rastu kvality života. Takže, rada by som poslala správu všetkým vládam na svete: nasledujte príklade Macedónskej vlády, urobte čo najviac pre svoje Rómov. "



     


Jozef Kmeťo
Iveta Kmeťová

Keď matkino srdce nevie prestať plakať


Žijeme vo zvláštnej dobe, kedy ešte byť chorý znamená luxus, a o to ťažšie keď je to choré dieťa. Mama sa môže v duchu stokrát opýtať, prečo ja, prečo moje dieťa??! Odpoveď nikto nepozná... Samko sa narodil predčasne, vážil len 1,5 kila a do života si priniesol vážnu diagnózu a metabolickú poruchu. Pár dní po narodení ho museli operovať. Časté návštevy v nemocnici, špeciálna strava a nákladné lieky stoja rodinu nemalé financie. Pomôžme Samkovi a jeho mamke, ktorá je sama v ťažkej chvíli. Ďakujeme!

"07.06.2012 sa mi narodil synček menom Samko v Starej Ľubovnianskej nemocnici. Vážil 1500g, preto ho museli previesť do Popradu kde bol v inkubátori asi 3 týždne. V Poprade zaznel aj verdikt od lekárky - Samkova choroba, diagnóza, ktorá sa odborne nazýva deficit atp syntázi mutácia čo znamená - metabolická porucha. Nevedela som, čo to znamená, a tak som sa pýtala čo to vlastne je... Je to choroba nevyliečiteľná, detičky s takou diagnózou umierajú... Niekto hneď po narodení, niekto sa dožije vyšieho veku.Z Popradu ho tak previezli do Bratislavy, kde bol hospitalizovaný v detskej fakultnej nemocnici - Kramáre. Prišlo rozhodnutie - ak chceme, aby Samko žil, musíme súhlasiť s operáciou, kde mu spravia peg v žalúdku, to je sonda cez ktorú ho budeme môcť kŕmiť. S operáciou som súhlasila. Bolo to veľmi ťažké zo začiatku prijať, no musela som sa s tým zmieriť, pretože som chcela, aby Samko žil. Samko má spravený peg v žalúdku, kde mu púšťam mixovanú stravu. Presne na veľký piatok veľkonočný nám Samko ochorel tak, že bol v kóme 6 dní. Prestala som dúfať, že sa mi preberie. Ale zázrakom sa prebral, bojoval o život a doteraz bojujeme. Samko je veľký bojovník a vždy keď ochorie tak bojujeme zo všetkých síl. Napriek Samkovej chorobe som veľmi šťastná, že ho mám. Samko je moje všetko. Som vďačná Bohu za každý úsmev Samka. Niekedy Samko spraví niečo nečakané čo ani nečakám, pretože od zdravého dieťaťa čakáte že príde, objíme vás, ale keď to spraví takéto dieťa, tak tá radosť je neskutočná a nezabudnuteľná. Keďže som z ďaleka, a do Bratislavy mám ďaleko, stojí ma to aj nejaké financie. Nakoľko dostávam len materskú a Samko užíva veľa liekov, ktoré nie sú lacnou záležitosťou, z celého srdca Vás prosíme o pomoc. Som rada, že pri mne stoja moji rodičia, a pomáhajú mi ako sa dá. Keďže Samka vychovávam sama s mojimi rodičmi, bola by som vďačná za Vašu pomoc, a vopred vám zo srdca ďakujem aj za Samka."

Z celého srdiečka Vás prosím, pomôžte mi prežiť krásne chvíle s mojou maminou. Vy ste moja nádej...


Včera som dostal na facebooku následujúcu správu, "prosím pomôžte ak viete". Ja som sa opýtal kto ste? "Som Laco brat moje sestry Darinky, ktorá žije sama s chorým synom Samkom. Ja študujem na vysokej škole, po skončení školy by som sa chcel zamestnať, aby som mohol finančne pomôcť, pretože lieky, špeciálna strava, ktorú Samko potrebuje nie je zrovna najlacnejšia. No nejde len o to, choroba malého Samka je po všetkých stranách finančne náročná a tak mojej sestre častokrát už neostane ani na malé drobné radosti, ktoré by Samkovi vyčarili úsmev a mojej sestre na srdci aspoň na chvíľku uľavili. Cez portál ľudiaľudom.sk sme požiadali o verejnú zbierku, zatiaľ sa nám podarilo vyzbierať od 3 novembra 483 €, viem že mnohí ľudia nemajú nazvyš peniaze, no pomôže aj ten najmenší finančný dar pomôže. Kto, koľko môže, prosím ľudia pomôžte, aby Vianoce boli Vianocami aj pre chorého chlapčeka, ktorému zatiaľ svet bol krutý, no láska mojej sestry a našej rodiny je to čo nám všetkým dáva silu prežiť a malému Samkovi prekonať bolesť, ktorou by deti nemali trpieť.




"Ak by ste sa rozhodli priatelia predsa len pomôcť, tu je link pomoci... Ďakujem Laco" 






Jozef Kmeťo 

"Milý Ježiško pod stromček si prajem Kotlebu..."



"Milý Ježiško, ja viem mám už 27 rokov, ale keď ja už neviem na koho sa mám obrátiť... 😪 Prajem si, aby si mi pod stromček priniesol Kotlebu.💕 Budem sa o nášho "vodcu" starať, dávať mu papať, živiť jeho myšlienky duchovnou potravou, budem mu každý večer čítať z knihy nášho "veľkého" učiteľa Adolfa Hitlera "Mein Kampf". Sľubujem, budem na neho dávať pozor, aby sa mu ani vlások na hlave neskrivil, i keď už nemá veľa tých vlasov. Urobím všetko čo v jeho krásnych očiach uvidím, lebo viem, že on mi to potom určite vráti. Kurňa Ježiško, celý rok som poslúchal, nenávidel som Židov, cigánov som na sociálnych sietiach posielal do plynu, ešteže na mňa neprišli... 😥 Tajne som cvičil v lese bojové umenie s hnutím odporu, s vierou, že raz ho použijem proti tým potkanom... Pod vedením môjho "vodcu" som hliadkoval vo vlakoch, kde sa tí cigánski paraziti najviac zdržiavali. A keď ma nikto nevidel, som dokonca aj hajloval. Ježiškoooo, daj mi Kotlebu pod stromček. 😍 Moja prababička a babka každý rok prvého novembra chodia zapáliť sviečku nášmu prvému slovenskému prezidentovi Tisovi, potom sa idú aj pomodliť do kostola a keby si vedel ako krásne prespievajú celú svätú omšu, väčších kresťanov nenájdeš. Moja mama, keď som bol malý, ma vždy učila, aby som sa s cigánmi nehral, vždy som poslúchol a moja babička mi každý večer hovorila aký veľký a dobrý bol náš prezident Tiso. Prisahám drahý Ježiško, že som nikdy neuveril tým báchorkám o holokauste, to si určite len vymysleli zlí ľudia, ktorí nenávideli nášho veľkého učiteľa Adolfa Hitlera. Moja rodina za svoje presvedčenie už dosť trpela, môjho dedka a pradedka zavreli zlí komunisti, že vraj kolaboroval, ale to nie je pravda, iba ako správny árijský Slovák nahlásil kde sa skrývajú židovské krysy a keďže mali v sebe aj kresťanskú lásku, nahlásili tých neznabohov komunistov a partizánov. Tak vidíš Ježiško, taká bola naša rodina od nepamäti, plná kresťanskej lásky a viery, že náš národ povstane z krvi nevinných obetí. 😨 Čo to píšem, som sa pomýlil, prepáč mi Ježiško nechal som sa uniesť, z krvi našich nepriateľov. Ježiško, určite počuješ náš hlas, hlas "Hitlerovej mládeže" po celej Európe, tak nás vypočuj. My nechceme jednotnú Európu, my chceme aby Európa bola tým čím bola stále. Chceme, aby bola postavená na princípe samostatných národných štátov, kde bude jeden národ ponižovať ten druhý, potom aj naše kresťanské Slovensko by bolo samotné, nikomu by sme sa nemuseli podriaďovať a s Maďarmi by sme si to vybavili, ale až potom keby sme urobili poriadok s cigánmi a židmi. A keby konečne bol poriadok, vybavili by sme si to všetko po kresťansky so všetkými, ktorí by s našou politikou nesúhlasili. Tak prosím ťa, daj mi pod stromček Kotlebu, aby keď príde jeho čas bol silnejší ako je teraz... Joooj, aby som nezabudol, prosím ťa, aby si tých 🌞 slniečkárov 🌞, ktorí si myslia že slnko, vzduch a voda patrí všetkým, si vyliečil... Mám pocit, že sú chorí. Neboj sa nezabudol som. ĎAKUJEM, to ma tiež naučili rodičia... 😇  Tvoj Tomáš."





Milí priatelia, dovolil som si trošku čierneho humoru v tejto dobe, kedy je skutočne hlas extrémizmu silnejší nie len u nás na Slovensku, ale aj v Európe. Blížia sa najkrajšie sviatky roka, sú to sviatky lásky a pokoja. O pokoji na tejto našej modrej planéte nemôže byť ani reči a láska, tá sa niekde stráca v bahne populistických sľubov bláznov a ich chorého videnia sveta. Žiaľ xenofóbia, nenávisť a rasizmus sú na vzostupe. Krásne je to vidieť na sociálnej sieti, kde v jednej tajnej skupine, kde som sa inflirtoval, sa ľudia sympatizujúci s nacizmom zdravia "krásne biele ránko"... Kde sa rozoberajú rasistické teórie čistej rasy na základe vedného odboru eugeniky a tak to by som mohol písať a písať... Doba je zlá a stav extrémizmu alarmujúci. Ak nebudeme na tento novodobý fenomén extrémizmu upozorňovať a proti nemu bojovať, môže byť raz neskoro. Nedovoľme, aby zlo a hlúposť mali navrch v tejto našej malej krajine...


"Mladí ľudia strácajú dôveru, preto volia vzdor, ktorý reprezentuje aj Kotleba, povedal Andrej Kiska na univerzite v Banskej Bystrici. Podľa Kisku je v tomto období vzdoru veľmi jednoduché s holými vetami a veľmi jednoduchými populistickými riešeniami získavať svoj priestor. „Ja tomu hovorím holé hlavy, holé vety,“ dodal Kiska"




Jozef Kmeťo


Nikdy, ani v tých najhorších snoch som si nemyslel, že zlodeji budú "pánmi"...



Mám 43 rokov, poviem si "si už dosť starý, aby si konečne pochopil ako tento svet a jeho pravidlá fungujú", no vždy ma niečo prekvapí, zarazí, alebo rovno "zaklincuje do podlahy". Som z generácie, a som tomu možno aj rád, že si pamätám dobu kedy zlodej bol zlodejom, vrah vrahom, či podvodník podvodníkom, alebo aspoň som si to myslel... No dnes som svedkom úplne niečoho iného. Akéhosi morálneho, alebo skôr amorálneho javu, kedy zlodej je pánom, vrah volá po spravodlivosti a v očiach spravodlivosti pre údajný nedostatok dôkazov nevinný a naopak spoločnosť a jej pravidlá trestajú ľudí, pretože nezvládajú splácať hypotéku, necviknú si lístok na mhd-čku, včas nezaplatia elektrinu, plyn, alebo malého drobného zlodejíčka "niekto" dokáže odsúdiť minimálne na sedem rokov bezpodmienečne a nad tým všetkým dozerá zlodej. No povedzte mi ľudkovia, dá sa vôbec na toto zvyknúť a nebyť prekvapený??! Nie, zle. Prekvapený je slabé slovo, skôr zhnusený, to je to správne slovo z dnešnej spoločnosti.  

Už ani sám neviem, či to čoho som denne svedkom je realita, alebo zlý sen. Chodím ulicami a pozerám sa na okoloidúcich, ktorí bez svetla v očiach prechádzajú okolo mňa a žijú svoje pobabrané životy. Svet sa zmenil, aj naša spoločnosť. Niekedy sa pristihnem pri myšlienke, len aby mi neostalo zle na ulici, pretože zrejme namiesto pomoci by som z posledných síl videl ako si mládež robí selfíčka... Stali sme sa bezduchými strojmi, ktorí v tichosti tolerujú zlo a aj keď sa niekto proti zlu ozve, urobí s toho kabaret s vystúpením starých komikov a všetci sa smejú im vtípkom, ako by to zlo už nebolo podstatné... Kričíme, pretvarujeme sa, prosíme... Za lepšiu cenu vo výpredaji sme schopní aj "vypáliť náboj z pištole, ktorú sme oprášili a vyčistili". Nedávno som čítal na sociálnej sieti "narodil som sa v roku 1989 a volil som Mariána Kotlebu" a zrazu som si uvedomil, pre boha veď títo mladí ľudia nevidia svoju budúcnosť pri tom čo sa tu deje a tak hľadajú akési čriepky nádeje v tom bahne beznádeje, netušiac že sa porania... Niekde som čítal "akí sú ľudia, takú majú vládu" a tak sme svedkami toho čo v skutočnosti vo svojich srdciach sme. V našom srdci dokážeme tisíc krát zabiť, nenávidieť, sme väčšími cenzormi akými sa snaží byť súčasná vláda. Sme "ficovejší" ako Fico, sme "mečiarovskejší" ako Mečiar, sme tým čím je vláda. Mám pocit, že keby sme mali toľko toho na čo ukazujeme, asi by nám bola pravda, spravodlivosť ukradnutá hlavná vec, že sa mám dobre ja... A tak vďaka naším žiadostiam sme svedkami dnešných dní...







Jozef Kmeťo 
    

Milan Art a jeho svet


Na jeho kresby ma upozornila moja manželka. Neveril som vlastným očiam. Je toto vôbec možné? Je vôbec možné tak dokonale vytvoriť portréty ľudí podľa ich fotografií? Jeho diela sú úžasné, dych vyrážajúce a pre mňa v dokonalej súhre tých najmenších detailov jeho kresieb emotívny zážitok. Už dávnejšie som chcel o Milanovi napísať, no nejak sa nechcel príliš ukazovať na svetlo. Vždy mi odpísal, že jeho práca je nie len koníčkom, ale aj výpoveďou jeho vnútra a nepotrebuje príliš slávy okolo seba... Medzi tým na oslovili ľudia, ktorí kreslia podobnou technikou ako Milan Art, ale priznám sa, ich tvorba ma neoslovila tak ako tvorba Milana. Nakoniec slovo dalo slovo a Milan Art, vlastným menom Milan Berky, mi emailom predsa len niečo o sebe napísal. Bol som zvedavý kto sa skrýva za týmito úžasnými kresbami...

Milan Art s vnučkou 
"Narodil som sa pred 55 rokmi vo viacpočetnej rodine otca uznávaného železničiara, ktorý prácu pomocníka rušňovodiča vykonával až do svojho odchodu do dôchodku. Bolo nás šesť súrodencov, žili sme v novopostavenom rodinnom dome v obci na juhu Slovenska v Mýtnej v okrese Lučenec. Základnú školu, ktorá asi najviac pomohla tomu, že ma začalo baviť kreslenie, som absolvoval v Divíne a kreslenie ma učil nezabudnuteľný dobrý učiteľ František Šimo. Ten ako prvý vo mne objavil dáky zárodok talentu a podporoval ma v tom až tak, že osobne navštívil mojich rodičov a prosil ich, aby ma dali po skončení školy študovať aspoň na umeleckú priemyslovku. Mama ho odbila tým, že som ako najstarší syn už schopný pomáhať rodine a tak som nešiel študovať umelca, ale železničiara ako môj otec. Chodil som do železničného učilišťa vo Zvolene, vyučil som sa ako prevádzkový zámočník. Po vojenskej službe som si urobil kurz vozmajstra v Strečne a od r.1983 som vykonával zamestnanie vozmajstra vo Zvolene. Po dlhých rokoch turnusovej práce som začal mať zdravotné problémy s častými práceneschopnosťami, a preto ma v roku 2011 pre znižovanie stavov prepustili. Bolo to ťažké obdobie. Nevedel som čo bude, nikde ma do práce nechceli napriek tomu, že v roku 2010 som si urobil dvojročné štúdium s maturitou. Bol som skrátka starý.
No a potom ma napadlo... Čo tak začať venovať sa tomu čo ma niekedy v detstve bavilo? Času som mal dosť a tak som skúšal. Začiatky neboli bohviečo, ale časom som sa do toho dostal a začal som sa zdokonaľovať. V dnešnej dobe internetu som sa pochválil tým čo dokážem a zistil som, že sa to ľuďom páči a majú dokonca záujem dať si niečo nakresliť. To je asi tak priebeh a dôvod môjho kreslenia.
Kreslím len čiernobiele obrázky. Veľmi ma to baví. Najmilšie sú mi kresby a portréty detí. Mám vnúčatá, ktoré som kreslil a detský portrét mi je najbližší. Musím ešte podotknúť, že zo začiatku boli negatívne postoje, keď som svoje kresby zdieľal na internete z dôvodu môjho rómskeho pôvodu. Zmenil som si meno na fb a problém bol vyriešený. Zrazu nikomu nevadilo kto je Milan Art. Odstránil som aj svoju fotku a je po probléme. Bol by som veľmi rád keby to tak nemuselo byť. Mám sen učiť deti tomuto umeniu. Keby bola možnosť...Veľa rómskych detí je v tomto nadaných.
Svoje kresby som ešte nikde nevystavoval, až na jednu výnimku v Novohradskej galérii v Lučenci, kde sme ako amatérski umelci mali prezentáciu s troma dielami. To bolo asi všetko. Mám samozrejme svoje vzory, a to realistických umelcov, ktorých je veľmi veľa. Chcem kresliť obrazy čo sa podobajú realite, sú ako fotka. To ma láka vniesť do portrétu život. Je veľa ľudí čo kreslia a aj na objednávky, týmto ich nechcem posudzovať, no majú jemné tieňovanie, krásnu techniku, ale práve ten život v tých portrétoch chýba..."


Oslovil Vás Milan Art? Oslovil Vás ako mňa? Tak mu napíšte...

Redakcia 1 urobila z jeho prác reprezentačné video, čo iné by som Vám mohol priniesť z jeho práce, ako jeho vlastné diela v podmanivej hudbe. Myslím len tak môžem ukázať prezentovať jeho dokonale úžasnú tvorbu. A za mňa a za moju manželku sa chcem poďakovať Milanovi, že nakoniec súhlasil s rozhovorom a som veľmi rád, že medzi nami Rómami sú takí ľudia ako je Milan Art. Ja som len bloger, ale ak Vás tento článok oslovil, pomôžte sa tomuto človeku dostať na "svetlo", pretože poznám iných, ktorí na tom "svetle" sú a nezaslúžia si to, resp. každý si niečo zaslúži, ale ani zďaleka ich tvorba nie je taká, ako tvorba Milana Arta. 






Jozef Kmeťo 
editor: Iveta Kmeťová 

V dome Charitas sv. Jozefa vo Svidníku sa dejú "záhadne praktiky" s klientmi zariadenia...



Akoby nestačilo, že títo teraz už dospelí ľudia vyrastali bez rodičov a blízkych, ktorí nespoznali dokonalú rodinnú harmóniu a celý život sa iba trápili, sa musia trápiť aj naďalej po prepustení z detských domovov. Sami si musia nájsť bývanie, niektorým z nich zabezpečia ubytovanie už v detskom domove a tak ich umiestnia do sociálnych zariadení a to prevážne, ako je napríklad charita v dome svätého Jozefa vo Svidníku. Tam sa ale ich utrpenie práve začína. Ako keby nestačilo, že sú pod dohľadom a musia dodržiavať prísny režim, okrem toho sú neustále monitorovaní priemyselnými kamerami, a taktiež mimo toho, že sú evidovaní na úrade prace a pracujú na aktivačných prácach, musia po mimo toho pre charitu odrobiť ďalšie tri hodiny, inak by bolo zle nedobre. K tomu všetkému najnovším trendom je pre nich povinnosť predávať po Svidníku časopis Nota benne. Ako som sa dozvedel tento trend im dohodil a nariadil ich nadriadený pán Marek Fek, ktorý je riaditeľom charity. Paradoxom však je, že aj jeho dcéra tam pracuje ako sociálna pracovníčka vo veľmi mladom veku, ktorá nás do zariadenia nevpustila, keď sme chceli celú situáciu zmonitorovať a dokonca sa klientom vyhrážala, že keď sa s nami stretnú a poskytnú rozhovor, zo zariadenia ich vyhodia! Je potrebné dodať, že vychádzky majú iba do 21:30 hod. Ak tento čas nedodržia, tak musia spať vonku! Zaujímavá je pre mňa aj ich fanúšikovská stránka na facebooku, ktorá má fakt úžasný názov Dom .sv.jozefa.utulok.svidnik ako pre psov... Evidujete to slovo "útulok"??!

Snažil som sa zistiť viac o pánovi Fekovi. Okrem toho, že neexistuje oficiálna stránka tohoto charitatívneho zariadenia, čo je v dnešnej dobe dosť zvláštne. Meno pána Feka figuruje v rôznych firmách, ktoré však medzičasom boli zrušené. Z celého tohto prípadu, ako aj z činnosti tohto charitatívneho zariadenia mám pocit, že je to v podstate len rodinný podnik Fekových...







Erik Hilár Lakatošovie

Zem pamätá...



Od pólu k pólu láka veľa ciest a každá má dobrú vôľu k hviezdnym diaľkam viesť,
lež treba na zemi bdieť a za jej osudy mrieť. Múdrosť a čas len činom uverí, rozozná kúkoľ a klas a trúdy v závetrí, spočíta kto za čo stál? Čo mal dať? Čo dal? A tak pýtam, bude si táto zem a ľudia v nej pamätať kto čo dal? Zem nasiaknutá krvou nevinných, na ktorých ľudia dnes už zabudli. Zabudlo sa na ľudí, ktorí bojovali na frontoch proti fašizmu či na iných frontoch života, ľudí ktorí sa snažili prežiť to nepochopiteľné zlo, ktoré zachvátilo celú zem. A znovu je tu doba kedy sa treba opýtať čo si bude zem pamätať?
Počas druhej svetovej vojny zomrelo podľa odhadov 60 miliónov ľudí, z toho vyše 20 miliónov ruských vojakov, ktorí padli prakticky pri oslobodzovaní celej Európy. Niekoľko miliónov ľudí zomrelo v koncentračných táboroch a ja sa pýtam, má vôbec význam toto všetko písať, keď už si zem vlastne nič nepamätá? Nikdy by som si nepomyslel, že sa dožijem dní keď viac a viac bude počuť hlas nasledovníkov ideológie fašizmu a nacizmu a spoločnosť im za to tlieska... Ľudia, ktorí zomreli v boji proti fašizmu sa musia v hroboch otáčať a ak existuje nebo určite sa Boha pýtajú prečo a za čo sme bojovali, aby sme zase Bože videli to vzrastajúce zlo?! Možno píšem tak trošku melancholicky, ale ja už fakt neviem ako vo Vás prebudiť zodpovednosť za to čo sa dnes deje v Európe. Ako prebudiť u Vás záujem o to, že je viac a viac počuť hlasy idiotov, ktorí si myslia že len im patria slnečné lúče, vzduch, ktorí dýchame a zem po ktorej chodíme...
Bože ľudia, každý rok si tu na Slovensku pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom a hoci každému je tento pamätný deň u riti, lebo sa viac tešíme, že je voľný deň, napriek tomu si to každý rok pripomíname, ale na čo to všetko, keď táto spoločnosť dovolila aby si na stoličky národného parlamentu sadli náckovia zo strany Ľudovej strany naše Slovensko Mariána Kotlebu. Bože, táto spoločnosť sa asi pomiatla, prítomnosť náckov v parlamente ospravedlňuje, že je to hlas ľudu a to čo hlásajú sympatizanti nielen tejto strany, ale aj myšlienky plné rasizmu, násilia, intolerancie, sa považuje za slobodu názoru. Všetko je v norme, keď čítam "cigáni do plynu", "vyhubiť Vás", "postrieľať Vás", "Hitler nedokončil prácu, my ju dokončíme"... Je to názor, hovorí táto spoločnosť a ten kto proti tomu protestuje je debil, v lepšom prípade slniečkár a je tejto spoločnosti na smiech. No a keď protestujem proti tomu ja a kedže som Róm, tak mi je na moju hlavu vysypané všetko čo kedy Rómovia urobili, ako keby v tejto spoločnosti existovala kolektívna vina.
Nepopieram, že je tu problém, problém s neprispôsobivými občanmi, i keď nech mi niekto vysvetlí čo je neprispôsobivý. Je chudoba o neprispôsobivosti??! Kto je asociál a kto len chudobou ubitý človek??! Vysvetlite mi to ľudia, lebo ja som asi hlupák, lebo ja vidím len chudobu, nič iné len chudobu, ktorá so sebou prináša to čoho sme svedkami a proti čomu protestujú ľudia, kde tento fenomén problému je najviac viditeľný. No sú tu aj iné problémy, ktoré sužujú túto spoločnosť, ale to nie je dôvod, aby problémy ktoré nás hnevajú, ťažia, aby sme dali do rúk prisluhovačom nacistických myšlienok a fašistickej ideológie a očakávať, že oni nás vyvedú z tohto marazmu a vytvoria "zasnúbenú zem", kde budú ľudia šťastní a v garáži budú mať dve autá a panelákov viac nebude, lebo každý bude mať svoj dom. Ľudia zobuďte sa, to sa nikdy nestane...!!! Nebláznite ľudia, taký ako Marián Kotleba a jemu podobní by z tohto štátu urobili policajný štát, aj keď mi niektorí napíšete "veď už teraz sme policajný štát"... Nie, nemáte ani potuchy čo je ozajstný policajný štát s vojenskou diktatúrou, lebo to by sa stalo zo Slovenska keby sa k moci dostali ľudia o ktorých píšem. A som presvedčený, že tí tichí, alebo hlasní sympatizanti, ktorých je široko ďaleko počuť by nakoniec utiekli za hranice Slovenska, pretože až potom by táto spoločnosť pocítila čo je strata slobody... Často krát sa pýtam čo si táto zem bude pamätať, čo si bude pamätať tento svet a aké spomienky nám chystajú ľudia, ktorím je blízky odkaz Hitlera, ideológie fašizmu a nacizmu.

Škoda Vás ľudkovia moji, čo ste svoje životy položili za slobodu a človeka, škoda vašej krvi, ktorou nasiakla táto zem. Dnes už niet pre Vás červených ruží, pretože Vaša pamiatka je pošliapaná iba pretvárkou a novodobými deťmi odkazu plného zla, nenávisti....

Dovoľte, aby som tento článok zakončil slovami Jiřiho Bradyho, ktorý prežil holokaust a prešiel niekoľkými koncentračnými tábormi, ktorý na otázku novinárov čoho najhoršieho sa spoločnosť môže dočkať odpovedal "že je to nespravodlivosť a zlo, ktoré sa deje za súhlasu mlčiacej väčšiny"...





Jozef Kmeťo








"Rádio je moje hobby", hovorí Dušan Šorty Berky

Som z generácie kedy rádio nebolo tak crazy ako je to dnes. Vtedy namiesto hudobných rádií, ktoré dnes poznáme, sme mali rozhlasové vysielanie, ktoré bolo nesmierne nudné. Mladí ľudia sa mohli ešte tak vyblázniť pri hudbe z gramofónu, tí starší pri nejakej smiešnej diskotéke zo socialistických čias... V roku 1989 však prišiel zlom. Socializmus padol. Mal som 15 rokov a v éteri rozhlasových vĺn sa ozvalo prvé hudobné rádio, bolo to Fun rádio, ktoré vtedy robili študenti vysokých škôl. Denne zo začiatku vysielali iba 4 hodiny v slovenskom éteri na frekvencii francúzskeho Fun rádia, ale bol to obrovský boom a my mladí sme bláznili. Onedlho sa k tomuto hudobnému rádiu pridalo dnes už neexistujúce rádio Rock FM a za ním nasledovali ďalšie. Netrvalo dlho a slovenský éter bol plný hudobných rádií. Svet rádií je ako droga, kto raz "pričuchne" k práci v rádiu, ťažko sa vie s rádiom rozlúčiť. V dobe prvých hudobných rádií sa chcelo veľa mladých ľudí stať moderátormi, speakrami, no málo komu sa podarilo do rádia dostať. Byť moderátorom v rádiu si vyžaduje usilovnosť, disciplínu, dobrú znalosť slovenského jazyka, jeho výslovnosť a v neposlednom rade aj dobrú znalosť anglického jazyka, pretože väčšia produkcia hudobných rádií je zahraničná hudba. Viete si predstaviť moderátora, ktorý by mal problém s výslovnosťou anglických názvov pesničiek? Možno aj to je dôvod, že po 27 rokov od pádu socializmu a prvých hudobných rádií je stále raritou počuť v éteri speakra /moderátora/ Róma. O to viac som sa potešil, že predsa len v jednom hudobnom rádiu dostal šancu presadiť sa aj Róm. A o akom rádiu je reč? Rádio Európa 2 sa stalo domovom Dušana Šorty Berkyho. Dušana som náhodou zaregistroval a veľmi som sa potešil. Netrvalo dlho a požiadal som ho o rozhovor, ktorý Vám teraz prinášam.


Dušan Šorty Berky na rádiu Európa 2 




Rádio pre mňa znamená:

"Trávim v rádiu čas aj počas voľna, moji kolegovia sú zároveň členovia mojej partie priateľov. Rádio pre mňa znamená samozrejme zdroj financií ej kej ej chlebodarca. Je to moja práca, no veľmi rád svoju prácu nazvem aj ako hobby."

/poznámka Redakcie 1: "ej kej ej" správne AKA, v preklade "also know as" doslova "inak tiež známy ako", alebo "inak zvaný"/

Hudba, ktorú môžem:

"Vypočujem si rôzne žánre. Najradšej však hudbu zahraničnú. Hip-hop, ale nielen rap."

Voľný čas trávim:

"S priateľkou väčšinou, hrám sa hry na XBOXe 😛"

Film, ktorý si pozriem aj po x-tý raz:

"Nerád pozerám filmy, ktoré som už videl, ale napríklad Johna Wicka som videl už trikrát." 😃

Jedlo, ktoré varím najradšej:

"Mám rád mäso vo všeobecnosti. Najradšej však čokoľvek čo mi pripraví mamka, alebo frajerka."

Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam:

"Bývam v Bratislave, čím ďalej, tým menej cestujem domov do Zvolena. Ale určite sa najradšej vraciam tam."

Miesto, ktoré chcem ešte objaviť:

"USA."

Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem:

"Prvá dovolenka, prvý let."

Doteraz neprezradené tajomstvo:

"Naďalej ostane tajomstvom."

Darček, na ktorý stále čakám:

"Kľúče od Mercedessu S500" 😄

Trapas, na ktorý sa snažím zabudnúť:

"Trapasov bolo viac, no žiadny nebol taký, aby sa naň nedalo ľahko zabudnúť" 😊

Čo pre mňa znamená, že som Róm? :

"Som rád, že som iný ako ostatní. Je to niekedy nevýhodou, ale čím som starší, tým menej sa stretávam s negatívnymi skúsenosťami.

Keď sa človek snaží, maká na sebe, nie je hulvát, a správa sa k ľuďom vo svojom okolí ako človek, je jedno či je Japonec, černoch, alebo Cigán. Ale viete ako sa hovorí. ,,Cigán je aj tak najväčší pán." 😃😃😃

Ako som sa dostal do rádia:

"Pretože som sa venoval hudbe, pozvali ma ako hosťa do rannej show. V tom období hľadali nový hlas. Ja som sa im páčil, a bolo". 😊



Dušan s Karin Haydu 




Dušan Šorty Berky nedávno dostal príležitosť ukázať sa aj na televíznej obrazovke pri príležitosti odovzdávania prestížnych cien Roma Spirit. Spolu s herečkou Karin Haydu moderoval tento gala večer. Ako sa sám vyjadril "Moderovať galavečer bolo vždy mojim snom. A to je jedno či pre Maru, Joju alebo estevecku. Bolo to veľké. Dopadlo to naozaj fantasticky, a ja ďakujem režisérovi Nikitovi Slovákovi, že mi dôveroval, a dovolil mi ukázať sa. Ďakujem všetkým, ktorí stáli pri mne..."





                                            Niečo z tvorby Dušana Šorty Berkyho



Dnes je doba internetu, čo je v podstate dobre, pokiaľ ten Váš internet viete využiť aj inak než len na hry, dokážete cez internet osloviť tisíce ľudí, preto verím, že aj tento článok pomôže Vám mladým ukázať cestu, že pokiaľ na sebe pracujete môže sa Vám splniť sen presne tak ako Dušanovi... Nezabudnite Dušana Šorty Berkyho môžete počúvať na rádiu Európa 2, no a ja týmto ďakujem Dušanovi za rozhovor a držím mu palce ako v súkromnom, tak aj profesnom živote...



Jozef Kmeťo










Český slávik v rukách nácka...

Iva Pazderková opustila sál, keď Ortel vyhrál druhé miesto v kategórii spevák.
Radek Banga sa obul do Ortela.




Iva Pazderková a Radek Banga vypískali speváka Ortela a odišli zo sály. .... 
Druhé miesto Tomáša Hnídka alias Tomáša Ortela v kategórii spevák na Českom slávikovi poriadne rozdelilo hostí v pražskom hudobnom divadle Karlín. Niektorí tlieskali, iní nechápavo krútili hlavou a boli aj takí, ktorí demonštratívne s piskotom opustili sálu. Medzi nimi boli aj Iva Pazderková (36) a Radek Banga."Vzhľadom k mojej farbe pleti a pôvodu je to jasné. Som hlboko sklamaný, že sa zdvihla len Iva, spevák Pekár niečo povedal, Rey Koranteng naopak nepovedal nič. Dobrí ľudia mlčia a tí čo šíria nenávisť, sú počuť, to je zlé. Tomáš Ortel šíri nenávisť, je pre mňa neúnosné, aby som ho toleroval na takýchto cenách. Je pre mňa veľkým sklamaním, že ľudia aj tlieskali, "povedal pre Super.cz Radek Banga. "Je to odraz spoločnosti. Ľudia majú zbytočnú paniku, myslia si, že nenávisť a strach prinesú výsledky. Celá utečenecká kríza je veľa vyhrotená, je to príliš. Ľudia teraz dychtia po krvi, to podľa mňa nie je riešenie. Môj dedo bol v koncentračnom tábore, prastrýcovia tam zomreli. Boli by na mňa hrdí, myslím si. "hovorí. A čo by Radek vzkázal Ortelovi? "Podívej se sám na sebe do zrcadla a zeptej se, jestli tohle je to, co na tomhle světě chceš nechat. Jestli ses rozhodl, že budeš šířit nenávist. Jsem zvědavý, jestli se dokáže podívat sám sobě do očí," dodal...





Jozef Kmeťo




Už vieme kto drží v ruke sošku Roma Spirit 2016?



V roku 2016 prišlo do súťaže o ocenenie Roma Spirit 147 nominácií v siedmich kategóriách. Verejnosť mohla už ôsmy rok navrhnúť organizáciu, inštitúciu alebo jednotlivca za snahu zlepšiť životné podmienky Rómov na Slovensku.

Do finále postúpilo 21 nominácií v siedmich kategóriách. V nedeľu 27. novembra odovzdali ocenenia za rok 2016 počas slávnostného podujatia, ktoré bude zo záznamu vysielané 10. decembra na Dvojke. Pozrite si fotogalériu z odovzdávania ocenení.