More čisté a jasné sa obracia proti slnku a slnko jasnými lúčmi život dáva, aby more svoje poklady vydalo. Poklady stratené, ľudí zeme našich v sebe more ukrýva, no nevydá ich pokiaľ časy zeme sa nezmenia. Kráľ slnka nášho na tróne sedí a svojim zrakom more ukrýva pred pohľadmi ľudí, pre ktorých čas zrnko v poli sa stráca. Som kto som, som ten, ktorého slová na zem výjdu, aby súdili Teba človeče hriešny a more pred Tebou otváram, aby som Ťa navždy pohltil a svojimi súdmi iným, človeče hriešny, neubližoval...
Jozef Kmeťo
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Rómske noviny kričia "Kmeťo, klameš", ospravedlň sa!
Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa p...
-
V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stal... -
Už dlhšie uvažujem o tom, čo Vám chcem teraz milí čitatelia napísať, ale moje svedomie mi jednoducho nedovolí byť ticho. Jeden čas som pra...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme