Neprehliadnite

Na trh práce vstúpia tisícky mladých Rómov, čo bude s nimi ďalej...

Ja som už niekoľko krát písal, že naši mladí ľudia to s uplatnením na trhu práce nemajú vôbec ľahké, ako by som sa na prvý pohľad zdalo. Ak by sa viac rómskych deti dostalo do normálnych tried, najlepšie nie segregovaných a najlepšie do normálnych škôl nie do osobitných, ich uplatnenie na trhu práce by malo väčšie šance ako teraz. Nemali by sme zabudnúť ešte na predsudky, ktoré často už pri pracovnom pohovore odsúdia mladého uchádzača o miesto, o ktoré sa zaujíma. Hoci by mal na to aj vzdelanie, je to Róm, a tým to má už vopred prehraté, čo si budeme klamať, tak to fungujte v našej spoločnosti. Počas najbližších štyroch rokov dovŕši plnoletosť vyše dvadsaťtisíc Rómov v osadách na celom Slovensku. Vláda bude čeliť veľkej výzve, ako týchto ľudí zamestnať, aby sa neprepadli do chudoby a nežili len zo sociálnych dávok.

Tento problém treba riešiť oveľa urgentnejšie, keďže sa do parlamentu dostala aj Ľudová strana Naše Slovensko, ktorú vedie Marián Kotleba. Tá si svoj program založila aj na trestaní „cigánskych parazitov“ žijúcich iba zo štátnych peňazí.


Očakáva sa, že ak sa vládne strany nebudú naplno venovať rómskej problematike, môže to nahrávať extrémistickým stranám. Podľa Atlasu rómskych komunít, ktorý vyšiel v roku 2013, žije na Slovensku okolo 400-tisíc Rómov. Takmer polovica z nich býva v osadách na okrajoch obcí, alebo v segregovaných komunitách mimo obcí. A práve v týchto osadách dosiahne počas najbližších štyroch rokov plnoletosť vyše 24-tisíc Rómov. Vypočítal to Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti na základe podkladov z Atlasu. Tento počet zahŕňa len Rómov v osadách, nie tých, čo žijú rozptýlene medzi väčšinovým obyvateľstvom. „Zhruba desaťtisíc z nich žije v Prešovskom, deväťtisíc v Košickom kraji a zvyšných päťtisíc v iných častiach Slovenska,“ sumarizuje Páleník s tým, že týmto mladým ľuďom treba pomôcť s hľadaním práce, pretože v blízkosti osád žiadne príležitosti nemajú.

Otázne je, ako to chce vláda urobiť, a či na to bude politická vôľa. V programových prioritách sa Rómovia spomínajú len okrajovo a navyše veľmi všeobecne.

Koaličné strany sa dohodli, že podporia prácu v sociálne zaostalých komunitách a sprísnia poberanie dávok pre ľudí, ktorí odmietajú pracovať. Čo presne pod tým myslia, zatiaľ nevedno.

Peter Pollák prichádza s riešením, aby mladí ľudia neostali len na sociálkach, treba začať už od školy. To by som bral aj ja, len neviem či riešenia, ktoré doteraz v rámci dochádzky našich deti sa urobili sú dostatočne dosť opatrení, opatrení nielen v oblasti segregovaných tried, ale aj dochádzky našich detí do osobitných škôl, pričom vieme, že absolútna polovica takýchto detí chodí do osobitnej školy na základe sociálneho aspektu a nie na základe mentálnej poruchy... Jednoducho povedané, naše zdravé deti chodia medzi mentálne postihnuté deti, čo ma fatálny dopad na ich zdravý telesný, ale hlavne psychický vývin. Vrátiť segregované deti do bežných základných škôl samo o sebe nezaručuje ich úspech vo vzdelávaní. Problém do istej miery spočíva aj v tom, že jednotlivé segregačné praktiky (napríklad preraďovanie rómskych detí do osobitných škôl - zvláštných škôl) za socializmu, aj dnes, nie sú niekedy výsledkom priamej a zámernej diskriminácie, ale v mnohých prípadoch snahou pedagógov o poskytnutie čo možno najadekvátnejšieho vzdelávania pre rómske deti. Niektorí pedagógovia úprimne veria, že v špeciálnej škole dostane rómske dieťa presne také vzdelávanie, ktoré je preňho najvhodnejšie. Nie som však presvedčený, že práve toto riešenie je pre dieťa najvhodnejšie... Dieťa, ktoré navštevuje osobitnú školu - zvláštnu školu nedostane adekvátne vzdelanie, ktoré uspokojí intelekt takto preradeného dieťaťa. V konečnom dôsledku ani dieťa nepripraví na život v spoločnosti. Učebné osnovy v osobitných - zvláštnych školách sú prispôsobené pre mentálne postihnutých žiakov, a preto sú nedostačujúce pre mentálne zdravé dieťa.

Faktom však zostáva, že tieto deti sú v špeciálnej škole neoprávnene, čo má fatálny dosah na ich budúcnosť, pretože z formálneho hľadiska po skončení špeciálnej školy nemajú ukončené základné vzdelanie a nemôžu pokračovať v štúdiu na akejkoľvek strednej škole Toto všetko sa neskôr podpíše na sťaženom uplatnení našich mladých ľudí na pracovnom trhu. Peter Pollák sa päť minút po dvanástej snažil upozorniť na to, že naše deti sú dávané do osobitných škôl, no nemyslím si, že v tejto oblasti urobil dostatočne veľa, myslím si, že mohol v tejto oblasti urobiť oveľa viac, ale neurobil, prečo, to už vie len on sám... Môžeme preto predpokladať, že najbližšie 4 roky budeme svedkami toho, že naši mladí ľudia sa budú stretávať pri uplatnení na pracovnom trhu s predsudkami, s neúspechom a veľa z nich, či chceme, alebo nie, skončia na úradoch práce...

A znovu za tento stav nás bude obviňovať táto spoločnosť. Prečo by si mala táto spoločnosť dať ruky na srdce, čo dokázala urobiť za 20 rokov s našimi ľuďmi. To my "cigáni" sme tí neprispôsobiví, veď tak sa o naše deti táto spoločnosť zaujíma, že ich segregovala v triedach, dávala do osobitných škôl a v podstate ich pripravila na poberanie sociálnych dávok...



Jozef Kmeťo





6 komentárov:

  1. clanok celkom uchvatny ... rad by som vsak videl cigana ,ktory dokoncil ucnovku a je z osady s navykmi pracovat a slusne zit ... nepodcenujem ciganov ,len ich mentalita je ina ...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Môže mi pán Kmeťo vysvetliť,prečo rómski žiaci neprávom zaradení do špeciálnych tried a škôl nezvládajú redukované učivo?Nemali by z nich byť premianti?Opak je však pravdou.Za 14 rokov praxe som prišiel na dôvod neúspechu rómskych žiakov z vylúčených komunít,ale som zvedavý na vysvetlenie pána Kmeťa.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. podľa pana Kmeťa budeme prve dva rokčníky základnej školy učiť deti sa vycikať, umyť si ručky, sediet na stoličke, nefackovať spolužiakov..v treťom ročníku prejdeme na spoznávanie farieb, precvičovanie jemnej motoriky, spoznavanie zvieratiek, kvetiniek, vo štvrtom ročníku zvládneme nakresliť slniečko a od piateho začneme s abecedou..gadžove nech sa prispôsobia

    OdpovedaťOdstrániť
  4. veľka väčšina romov-ciganov ktorých poznam hovoria, že oni nie su romovia, že oni su cigani, že romovia su tí v mimovladkach ktorí sa na nich priživuju...tak teraz neviem cigani či romovia?? v celej europe su cigani, tak asi aj tu na slovensku su cigani

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty si absolutný debil! Mám otázku. Na Slovensku žijú Slováci alebo gadžovia? Takže ak mi sme cigáni, tak potom ty si gadžo. A Slovensko by sa malo volať Gadžovska republika, Gadžistan, Gadžovsko...čo sa Vám lepšie páči. Rómske deti nie sú hlúpe. Ak 6-ročné rómske dieťa ovláda dva jazyky, rómsky a slovensky a na juhu až tri jazyky, aj maďarsky, tak nemôže byť hlúpe. Hlúpych z nich robí táto spoločnosť, tak ako to opísal Kmeťo, že ich dáva do debilných škôl a neposkytuje im adekvatné vzdelanie ako ostatným deťom.

      Odstrániť
    2. nerozumiem prečo sa rozčuľuješ, Slovak je Slovak, Španiel je Španiel, Francuz je Francuz, Cigan je Cigan - cely svet pomenúva ciganov "cigan" (samozrejme v preklade)..gadžo je kto?? slovak, čech, portugalčan, šved??aha viem, všetci okrem ciganov:-) ...cigánske deti vedia dva jazyky, škoda, že ani jeden ako 6-ročne poriadne a pritom ešte ani v špeciálnej škole nestihli byť, teda na školu sa vyhovárať asi neobstojí...a ešte ti napíšem jednu neslíchanosť, podobne ako na Slovensku žijú cigani všade v okolitých aj vzdialených krajinách, či aj za to môžu Slováci??

      Odstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme