Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Osada versus mesto...

Niekoľkokrát som na moju adresu počul "ty nemáš to práve rómske cítenie, lebo si nevyrastal v rómskej komunite, či dokonca v osade, ty si z mesta a ty sa na celú vec pozeráš inak..." Už som mal možnosť počuť aj, že som vlastne "gádžo", a tak dnešný blog budem venovať tejto téme...

Osada versus mesto

Samozrejme, nepopieram, že medzi osadou a mestom je markantný rozdiel, nielen čo sa týka vybavenosti, ako sú obchody, nemocnice, doprava, ale aj socializačný rozdiel tu hrá prim. Ja som sa narodil v Bratislave, celý život som vyrastal v meste a samozrejme môj pohľad je iný nielen z pohľadu, že som Róm, ale z pohľadu človeka ako takého z mesta. Vždy tu boli rozdiely pohľadu života ľudí z miest a dedín. No ja som Róm. Je rozdiel medzi Rómom z mesta a z osady ???


Osadníci a ich život

Tak sa pozrime na život v osade. Ako dobre viete, spolupracoval som veľmi dlho z Rómom z osady, i keď ja som práve to kde býva osadou nenazýval, ale je pravda, že bloger Štefan Dreveňak žije v rómskej komunite na Poštárke pri Bardejove, a jeho život je tým samozrejme iný...  Častokrát sme sa rozprávali cez skype, alebo sme si písali na fb a častokrát mi napísal "dnes musím zohnať drevo, ide zima, aby sme nepomrzli Jozef". Inokedy mi zase napísal "idem si zarobiť nejaké love, idem variť na svadbu, či na nejaký bál." Boli aj doby, keď mi Štefan napísal, že v nemocnici s ním jednali neslušne, lebo je cigán a ešte k tomu cigán z osady. Štefanov najúspešnejší článok, tu na našom blogu, bol článok "Predsudky lekárov v Bardejovskej nemocnici", článok si prečítalo cez šesť tisíc ľudí... Samozrejme život v osade je iný a Róm z osady musí vynaložiť svoje sily inak, aby uživil seba, aj svoju rodinu. Keďže väčšinou Rómovia z osady nemajú prácu, pretože jednoducho nemajú šancu, aby ich niekto do práce zobral, tak sa ich život skladá z toho, že si chodia privyrobiť na brigády, iní zase zbierajú železo, či papier, tí šikovnejší idú za prácou do zahraničia a tí ostatní, či sa to niekomu páči, alebo nie, prakticky celý život presedia, prežijú v osade, zvyknutí na tento stereotyp života, poberajú svoje sociálne dávky a tým ich život skončil... Na tento spôsob života ich naučila táto spoločnosť, spoločnosť, ktorá prstom teraz ukazuje na problém, ktorý pomenovala ako "rómsky problém". Pomenovať všetky problémy života v osade, na to by mi nestačil tento článok. Neznášam slovo "osadník", no v tomto článku ho použijem. "Osadníci", väčšinou izolovaní od okolitého sveta, si svoju izolovanosť prisvojili ako punc "pravého rómstva"...
"Ty si z mesta Jozef, ty nemáš to pravé cigánske cítenie, Jozef..."

Rómovia z mesta

Ako som napísal, žijem v meste, žijem v Bratislave, celý život žijem v Bratislave, nevyrastal som ani v rómskej komunite a samozrejme tým priznávam, že môj pohľad na určité veci je iný... My roma, ktorí žijeme v meste, musíme vynaložiť dvakrát väčšie úsilie, aby sme prežili, ako tí, ktorí žijú v osade. Prečo??! Jednoducho väčšie náklady na život v meste z nás urobili "gádžov". Svojím spôsobom tiež žijeme stereotyp nášho života.  Taký deň začíname tým, že ráno vstaneme  a ideme do práce, z práce domov, deti, škola, potom keď si už doma, klasika... domáce úlohy, káva, počítač, televízor, okúpať sa a kolobeh života v meste zase začína novým dňom. Stereotyp života, nie je nám čo závidieť. Vyššie náklady na život z nás urobil "robotov", nepozeráme sa ty si Róm a ty si "gádžo", každý žijeme svoj život zavretý v panelákoch. Keď sa ma opýtate, či je to dobre, samozrejme nie, ale ja som si tento život nevybral, tak ako "osadník" svoj, je to náš život a každý ho žijeme inak... No keď mi niekto povie, že neviem čo je nemať na chleba, alebo čo je nemať prácu a podobne, klame sám seba. Za svoj život som sa stretol tak ako "osadník" z predsudkami pri hľadaní práce, aj s predsudkami v nemocnici, či v škole, len to všetko je skryté medzi panelákmi, ulicami a ruchom mesta. Tak ako je rozdiel medzi osadou a osadou, je rozdiel medzi Bratislavou a ostatnými mestami. V provinčných malých mestách je iný, ako napríklad vo veľkomeste, ako je Bratislava. No aj tu v rušnom meste sa skrývajú ľudské osudy poznačené biedou, chorobou, či hlbokým životným pádom, len to tak nie je všetko na očiach ako život "osadníkov". Preto aj ľudia, ktorí sa trápia aby prežili nadávajú na "osadníkov". Pozri sa, stavajú im nové byty, aby ich mohli zničiť a ja si musím zobrať hypotéku, aby som mal kde bývať, platiť vysoký nájom a oni len preto, že sú z osady dostanú všetko na dlani... Je to prirodzený prejav ľudí z mesta a tiež nás za to nemôžu odsudzovať... Preto pripúšťam, že my Rómovia z mesta sa pozeráme na všetko inak ako Rómovia z osád... No nemali by sme zabudnúť, že sme všetci z rómskeho rodu...

Rómsky rod

Sme národ tak neznášaný, nenávidený, bitý, po tisíc rokov tak prenasledovaný a predsa sme prežili... Žijeme tu. Niekto v osade, niekto v meste a vždy by sme mali dokázať nájsť si k sebe cestu. Aj keď sa pohádame do krvi, alebo žijeme v osade, či v meste, vždy by sme si mali k sebe nájsť cestu, no pokiaľ to nedokážeme o tých ďalších tisíc rokov tu nemusíme byť...  Zabíja nás závisť, nedorozumenie, lenivosť, neschopnosť premýšľať, neschopnosť na sebe pracovať, neschopnosť pochopiť toho druhého. Zabíja nás nenávisť nie len voči sebe a iným, zabíjajú nás vlastné predsudky...
"Jozef, ty si z mesta, nemáš to pravé cigánske cítenie..."
A tých tisíc rokov blúdenia na tejto zemi pod rúškom svätej Sáry sa raz skončí a zem, tá zem, ktorá nám bola daná od živého Boha pohltí korunu kráľov našich predkov a viac tu nebude počuť krik našich detí, lebo sme sa pominuli v prachu nenávisti, zloby, závisti, nepochopenia, nedokázania si povedať odpusť, preklínania samých seba...
Stratili sme k sebe cestu, ktorú už nikto nenájde....


Jozef Kmeťo    

Komentáre

  1. Pane Bože ten koniec ma dostal na kolená, prisahám mráz mi prebehol cez telo, pán Kmeťo máte niečo čo iným chýba, silu myšlienok. Rada čítam Redakciu 1 Lenka Ráczová

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Neslávne slávny "krutý" exekútor si vymáha peniaze od buka do buka, ako sa mu zachce... Robí to roky a nikto voči nemu nezakročí. Prečo??!

Polícia vyšetruje, či exekútor Rudolf Krutý neprekročil svoje právomoci a nezneužil právomoc verejného činiteľa.

Telefonáty z jeho čísel, resp. automat z exekútorskej kancelárie Rudolfa Krutého, otravuje ľuďom niekoľkokrát dennodenne život, aj keď napr. svoj dlh už máte dávno splatený.

To je aj prípad pani Jany. Približne v polovici februára tohto roku pani Jane začal niekto vyvolávať z neznámych čísel. Na niektoré nestačila zareagovať a nedvihla ich. V iných jej zas automat z exekútorskej kancelárie Rudolfa Krutého oznamoval, že má uhradiť exekúciu.

Keďže si bola vedomá toho, že žiadne dlžoby nikdy nemala a vždy všetko uhradila, tak tomu nevenovala pozornosť. Telefonáty od Krutého ale neprestávali.

„Neustále ma vyzývali k zaplateniu. Nikdy v živote som neprišla do styku s exekútormi, pretože vždy všetko platím načas. Na tomto si dávam záležať. Preto ma to najskôr začalo urážať, potom ma to začalo otravovať a postupom času som telefonáty začala vnímať ako hrubý nátlak,“ vysvetľuje Jana.

P…