Neprehliadnite

Stanislav Vospálek z Mostu Híd... "nový splnomocnenec ma moju dôveru"...

PhDr. Stanislav Vospálek je v súčasnosti poslancom Košického samosprávneho kraja (KSK). Je podnikateľom a je zároveň jediným poslancom VÚC na Slovensku, ktorý sa hlási k rómskemu pôvodu. Je členom politickej strany Most-Híd.. Ako Kandidát na poslanca na kandidátke strany Most - híd  sa pokúšal prejsť prah NR-SR, hlasy ktoré však dostal vo voľbách na tento krok nestačili. Oslovil som pána Vospálka aby mi odpovedal na pár mojich otázok....   



1. V týchto dňoch sa v súvislosti s úradom splnomocnenca vlády pre Rómske komunity skloňuje meno Ábel Ravasz, ktorý sa stal nástupcom po Petrovi Pollákovi. Tento politológ pochádza z vašej materskej strany, za ktorú ste kandidoval aj vy sám, ako sa na túto nomináciu pozeráte vy sám a prečo nebol tento post ponúknutý Vám? A ak by bol ponúknutý, prijali by ste post splnomocnenca?

V prvom rade si treba uvedomiť jednu a zásadnú vec a tou je, že Rómovia neprejavili záujem v samotných voľbách a neposunuli žiadneho z kandidátov, ktorí mali reálne šance do parlamentu. Jednoducho výsledok volieb a počet krúžkov sa premietol aj do rozhodovania o tom, kto bude na čele úradu splnomocnenca vlády pre rómsku komunitu. Ďalšia dôležitá vec je, že si musíme uvedomiť, že fungovanie strany nie je o jednom človeku, ale v tomto prípade o predsedovi, podpredsedoch, krajských štruktúrach, v neposlednom rade o republikovej rade. MOST – HÍD má štruktúry pevné a to od samotného základu. Ja akceptujem rozhodnutie a cítim spoluzodpovednosť aj za tento úrad a s nomináciou respektíve dnes s nových splnomocnencom vlády pre rómsku komunitu Ábelom Ravaszom, som stotožnený a má moju plnú dôveru.
Tak ako štát reprezentuje prezident a nikde nie je napísané, či to má byť Rusín, Róm, alebo Slovák, tak ako vládu reprezentuje premiér, a nie je napísané, či to má byť Róm, Rusín, Maďar, Slovák tak aj úrad splnomocnenca vlády pre rómsku komunitu má svojho človeka, ktorý reprezentuje tento úrad navonok, vždy záleží kto v tom úrade pracuje, a či je spolupráca a koordinácia úradu dobrá ako navonok, tak aj zvnútra.
Ak by som túto ponuku dostal, tak by som ju z obrovskou zodpovednosťou a veľkým rešpektom pred týmto úradom prijal.


2. Ako sa pozeráte na výsledky volieb, prečo si myslíte, že bola tak nízka volebná účasť spomedzi nás Rómov?
Nech už sa pozerám na výsledok volieb akokoľvek, z môjho pohľadu sa Rómovia zobúdzajú a výsledky sú čoraz lepšie, no nie tak dobré aké si súčasná situácia vyžaduje. V roku 2012 dostala jedna z rómskych strán celkový počet na celom Slovensku 2800 hlasov. Dnes môžeme povedať, že OĽANO – NOVA dostala cca. 8000 rómskych hlasov, MOST-HÍD dostal cca. 7000 rómskych hlasov a pre mňa aj tieto nízke čísla sú úspechom, pretože žiadna z rómskych strán doposiaľ taký výsledok nemala vo voľbách do NR SR. V mojom prípade som mal viac ako 1000 hlasov neplatných len na území Spiša. Myslím si, že všetci kandidáti, ktorí navštevovali aj Rómov žijúcich v osadách podcenili akúsi volebnú negramotnosť. Jednoducho málo času a osvety sme venovali skutočnosti, aby sme ľudí naučili ako voliť. Na fb a sociálnych sieťach sa síce búrlivo diskutovalo, avšak veľa z rómskych aktivistov, ktorí mohli významne ovplyvniť niekoľko stoviek, možno tisíc voličov sa priklonilo v tom najlepšom prípade k podpore jedného kandidáta, v tom horšom prípade k podpore dvoch, alebo všetkých kandidátov a v tom najhoršom prípade žiadnemu kandidátovi, nakoľko chceli byť asi svätí, alebo podporovali ticho a vedome niekoho úplné iného, len nie Róma. Keď to celé zosumarizujem, tak je to nízky záujem Rómov o dianie spoločnosti a v politike, voličská negramotnosť, nerovnomerné rozdelenie rómskych kandidátov vo viacerých politických stranách a nízky záujem rómskych aktivistov, ktorí nekandidovali. Verte, že som fandil každému jednému Rómovi, ktorý kandidoval, vyšiel na trh s kožou, venoval svoj voľný čas, svoju energiu, a svoje prostriedky na to, aby hájil záujmy aj Rómov.

3. Myslíte si, že za neúspechom rómskych kandidátov na nerómskych kandidátkach sa podpísal aj fakt, že samotní kandidáti, a teda aj vy sám, ste mali prakticky nevoliteľné miesta na kandidátke?
Nevoliteľné miesta je jeden uhol pohľadu. Viete koľko nerómov je na nerómskych kandidátkach a ide do volieb s tým, že buď podporuje svoju stranu svojou osobou a každý jeho výsledok je fajn, alebo ide do volieb s tým, že sa chce prekrúžkovať a dostať sa tak do parlamentu? Musíme si uvedomiť, že dostať možnosť kandidovať za stranu, ktorá má z logického hľadiska a z preferencií reálnu možnosť dostať sa do parlamentu, nie je len tak zadarmo. Buď Vás tam dajú preto, lebo potrebujú Róma aspoň jedného, alebo pár, aby sa tak mohli ukázať akí sú tolerantní, alebo ste tam za odmenu a tvrdú prácu, ktorú robíte pre stranu a v mojom prípade číslo 30 z celkového počtu 150 kandidátov bolo celkom fajn. Problémom u Rómov je to, že väčšina ide na kandidátku z prezentovaním samého seba a nie strany a smerovania straníckych záujmov vo všeobecnosti, akým sú napr. dobre pripravený program pre voličov, stratégie, vízie atď.

4. Ste podnikateľ, človek, ktorý vie, že politika je vlastne také obchodné podnikanie, aby politik bol vôbec v tejto sfére úspešný, čo preto považujete za dôležité, aby do parlamentu národnej rady sa dostali aj naši ľudia, či dokonca v celku jeden rómsky politický subjekt ?

Nevidím problém, keď rómsky kandidát kandiduje za nerómsku stranu. Poviem, že mňa
MOST–HÍD oslovil na začiatku dobrým menšinových programom, dodržiavania pravidiel v rámci strany a fungovania štruktúr na celonárodnej úrovni. Čo sa týka rómskych strán z môjho pohľadu pri momentálnom fungovaní nie sú pripravené kondične, finančne, ani štruktúrou svojich členom po celom území Slovenska na to, aby boli parlamentnými stranami. Je vždy dobré a naozaj som úprimne rád, že máme aj rómske strany, ale ich fungovanie a chod má ležať na srdci predovšetkým ich predsedom a členom. Veľa z takými to ľudí spolupracujem na vysokej úrovni a nemám s nimi vôbec žiadny problém. Možno je chyba a nie malá, že Rómovia chcú všetky výhody len pre seba. Uvažujú veľmi nacionálne a prorómsky. Mali by sme naše politiky nasmerovať nie len k Rómom, ale aj k samotnej spoločnosti žijúcej nielen na Slovensku, ale aj v EÚ.

5. Ako sa pozeráte na fakt, že do národnej rady sa dostal Marián Kotleba?
Vedel som, že sa tam dostane. Z môjho pohľadu je to veľmi dobrý stratég a robí to sofistikovane. Využíva moment averzie voči Rómom, nespokojnosti spoločnosti voči aktuálnemu dianiu na politickej scéne. Tak ako som v minulosti prezentoval viac krát, že ma neobslúžili, aj keď som bol čisto a v pohode oblečený, tak funguje podvedome väčšina nášho obyvateľstva, hlavne na východnom Slovensku. ĽS Naše Slovensko z môjho pohľadu odobralo niekoľko tisíc hlasov aj stranám, ako sú KDH. Z mojich informácii, informácii ľudí z komisií viem, že hlavne starší ľudia vo veku nad 60 rokov hlavne v oblastiach s veľkou integráciou rómskych osád, volili Kotlebu. Veľmi mi je ľúto našich vysokopostavených politikov, ktorí naozaj majú na to vplyv s týmto niečo robiť, že v tichosti s týmto fenoménom súhlasia. Toto by mal byť jasný odkaz našej spoločnosti, ale aj samotným Rómom, že je najvyšší čas spamätať sa, neobviňovať sa, a začať spolupracovať.

6. Čo pre Vás znamená politika a hlavne tá rómska politika?
Ako poslanec VÚC Košice, nie som a nikdy nebudem poslancom len pre Rómov. Som poslancom všetkých ľudí žijúcich v Košickom samosprávnom kraji. Je prirodzené, a je to moja psia povinnosť, aby som pomáhal vo všetkom čo mi dovolí mandát, predovšetkým Rómom. Budem to samozrejme robiť aj naďalej ak my túto možnosť dajú, ale z môjho pohľadu nesúhlasím s politikou, že chceme všetky výhody len pre seba. Kľúčových oblastí je niekoľko: vzdelanie, zamestnanie, bývanie a sociálna politika ruka v ruke s politikou pre všetky národnosti, ako na Slovensku, tak v EÚ. Slovensko bolo, je a bude multikultúrna krajina, kde žijú Slováci, Maďari, Rómovia, Rusíni, Nemci a iné národnosti. Je preto na nás, samotných študovaných Rómoch, aby sme robili dobré meno a politiku na Slovensku tak, aby sa s ňou stotožnila aj majorita. Treba začať v srdciach a ukázať verejnosti, že nás žije desiatky tisíc integrovaných v mestách a obciach, pracujúcich a poctivých, a že máme záujem participovať na verejnom živote, riešiť problémy, ako sú chudoba, rómske osady, nezamestnanosť a podobne. To najpodstatnejšie na záver. Všetci máme práva aj povinnosti, ktoré nám vyplývajú z ústavy, zo základných ľudských práv, z rôznych medzinárodných dohôd, a preto by som bol veľmi rád, aby sme nielen v Európe, ale aj na Slovensku tieto skutočnosti aplikovali bežne v praxi. To znamená - máme voľné pracovné miesto? Nepozerajme sa na farbu pleti a národnosť a prijmime človeka do zamestnania bez ohľadu na tieto skutočnosti. Máme skúšobnú dobu a iné možnosti v prípade, ktoré vieme použiť, ak by človek nespĺňal pracovné podmienky. Ak človek príde do reštaurácie tak ho obslúžme, ak človek príde na úrad tak mu pomôžme a dajme mu tie isté informácie ako iným občanom.
Na koniec by som chcel uviesť, že pri dodržiavaní tolerantnosti sa nám a všetkým národom bude žiť lepšie...


Na otázky odpovedal Stanislav Vosplálek
Jozef Kmeťo

1 komentár:

  1. Pán Kmeťo výborná novinárčina aj som chcel vedieť jeho názor na to že pán Ravasz sa stal splnomocnencom... A páči sa mi odpoveď pána Vospálka, je vidieť že je to politiky... Ďakujem za článok Igor

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme