Preskočiť na hlavný obsah

Translate

"Psiská" z Kotlebovho útulku štekajú a naše úrady si pred ich štekotom zakrývajú uši...

Dostali sa mi do rúk fotky, z ktorých som ostal mierne šokovaný, kedže necestujem pravidelne vlakom, nevedel som si predstaviť ako také hliadkovanie Kotlebovcov vyzerá vo vlaku, ktorým cestujú obyčajní ľudia, ale aj Rómovia...  Fotky som zaslal aj pani ministerke spravodlivosti, aby si ich pozrela, nechcel som od pani ministerky odpoveď, len aby sa nad fotkami zamyslela, či takéto niečo je možné tolerovať v 21. storočí...  Pýtam sa, od hliadok prejdeme do akej fázy, že pre nás Rómov budú pristavovať špeciálne vagóny, či autobusy??!


Zaujímavé by bolo zistiť, kto týmto "ochrancom" prepláca cestovné, a nechce sa mi veriť, že svoju "ochranársku" činnosť robia nezištne z lásky k svojmu blížnemu. Kto, alebo ktorý "finančník" stojí za ich "cestovnými radovánkami"??!


Rómovia, ako cestujúci sedia na svojich miestách, sprievodkyňa si vykonáva svoju prácu a nad tým všetkým ako "strážni psi" Kotlebová hliadka. 


Ako je možné, že sprievodkyňa vlaku dovolí len tak pasažierom "premávať" sa po vlaku, lebo tak sa zatiaľ v médiach prezentujú hliadkujúci Kotlebovci, ako pasažieri... Pre média povedali, že si sami hradia cestovné a vo vlaku sú ako pasažieri, čo potvrdila aj hovorkyňa ŽSR, a teda podľa jej slov ich nemôžu vylúčiť z prepravy, pričom ich prechádzanie uličkami vlaku nevyzerá, že by išli na WC...    


Hliadkujúci Kotlebovci nič nenechajú na náhodu a dozerajú aj na vystupovanie rómskych spoluobčanov z vlaku, už len do rúk im dať samopaly a fotka by bola ako vystrihnutá zo žurnálu z druhej svetovej vojny.  



Jedna múdrosť hovorí:

"Takí istí budú aj tu"...

Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“

„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ opýtal sa ho starec.
„Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť.“
„Tak asi takí budú aj tu.“

Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec.
Aj on sa ho opýtal: „Povedz mi starec, akýže sú ľudia tu v meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“
„Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol.“
„Obávam sa, že takí istí budú aj tu“, odpovedal mu starec.

Táto múdrosť hovorí aj o našej spoločnosti, ako sa budeme správať my, taká bude aj naša spoločnosť, nie je možné, aby si spravodlivosť svojvoľne do svojich rúk brali samozvaní "ochrancovia" a naša spoločnosť si pred tým zatvárala oči. Naše úrady by si mali uvedomiť, že takéto fungovanie nazvime to "hliadok domobrany", je prvým krokom nedôvery našich občanov k naším bezpečnostným zložkám a o políciu, armádu sa predsa opiera aj fungovanie našej spoločnosti, aj samotnej vlády. Najvýstižnejšie to povedal staručký cisár Rakúsko Uhorska Franc Jozef "... náš trón sa opiera o armádu a cirkev, keby ich nebolo, nebol by som ja..." Ak naša spoločnosť, úrady aj samotná vláda dovolí, aby si do svojich rúk spravodlivosť, ochranu akože občanov, brali samozvaní ochrancovia, je to začiatok nedôvery v naše bezpečnostné orgány a začiatok anarchie v tejto spoločnosti a možno aj horší začiatok, začiatok možnej genocídy, nepokojov a svojvoľného správania sa v tejto spoločnosti...

Nemôžme zabudnúť ešte na jednu múdrosť, ktorá sa týka všetkých tých, ktorí pred týmto čo sa tu deje zatvárajú oči...

"Keď si prišli pre Židov, nechal som to tak, veď nie som Žid,

keď si prišli pre Rómov, nechal som to tak, veď nie som Róm,

keď si prišli pre Maďarov, nechal som to tak, lebo nie som Maďar,

keď pobili Slovákov, nechal som to tak, lebo mňa sa to netýkalo,

keď si prišli pre mňa, nebolo nikoho kto by mi pomohol..."


Správajme sa preto tak, aby sa vždy našiel niekto, kto by nám mohol pomôcť...




Jozef Kmeťo






Komentáre

  1. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Chcete slušným ľuďom zakázať sa prechádzať vo vlaku? Je toto vlastne možné v 21. storočí?! Mali by ste sa hanbiť!

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…