Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Rómovia z Poštárky môžu byť miestnemu kňazovi ukradnutí...

Rómske komunity v Španielsku, Taliansku, a v iných štátoch Európy si uctievajú blahoslaveného Zefirína ako svojho patróna a ochrancu. Vedia oceniť, čo to znamená, ak róm čestne pracuje, zabezpečuje rodinu, dokáže nesebecky pomáhať susedom, a pritom nezabúda na Pána Boha. Zakladajú preto spoločenstvá, ktoré podporujú a evanjelizujú svojich súkmeňovcov a na jeho počesť stavajú kaplnky, či kostolíky. Spomienka na blahoslaveného Zeferína žije aj na Slovensku. Tu na Poštárke pri Bardejove máme kostol, ktorý mu bol zasvätený, ako aj základnú školu, ktorá nesie jeho meno. Zefirín Jiménez Malla zvaný „El Pelé" sa stal prvým blahoslaveným rómom v dejinách katolíckej cirkvi. Počas krvavej občianskej vojny (1936-1939) zahynulo v Španielsku pol milióna občanov. Najviac z nich tvorili kresťansky a národne orientovaní občania. Nastalo cielené prenasledovanie Cirkvi a opozície revolucionárov. Dňa 25. júla 1936 Zefirín Jiménez-Malla uvidel, ako milicionári na ceste bijú mladého kňaza, a začal ho brániť. Vojaci ho podrobili osobnej prehliadke a keď u neho našli ruženec, zbili ho a odviedli do väznice zriadenej v kláštore klarisiek v Barbastre. Svedkovia o ňom vypovedali, že sa vo väzení správal pokojne a väčšinou bol pohrúžený do modlitby. Jeho neter Pepita ho denne navštevovala a všemožne sa usilovala pomôcť mu. Získala si priazeň jedného z anarchistov, ktorý bol ochotný starého róma prepustiť, ale iba pod podmienkou, že sa nebude verejne modliť, vyznávať vieru a odloží ruženec. Zefirín mu za takúto „veľkodušnosť“ iba poďakoval. Po pätnástich dňoch väzenia, v noci z 8. na 9. augusta 1936, Zefirína spolu s ďalšími väzňami, medzi ktorými bol aj biskup Florentino Asensio Barroso, odviezli na nákladnom aute na miestny cintorín. Tam ich všetkých bezcitne zastrelili a hodili do spoločného hrobu. Posledným výkrikom Zefirína boli slová, ktoré predtým opakoval celou cestou: „Nech žije Kristus Kráľ!“ Bol najstarším z umučených laikov. Jeho telesné pozostatky sa, žiaľ, nenašli. Roku 1993 sa začal diecézny informačný proces blahorečenia. Pápež Ján Pavol II. beatifikoval Zefirína Jiméneza-Mallu 4. mája 1997 v Ríme na námestí sv. Petra spolu s inými španielskymi mučeníkmi a jeho sviatok ustanovil na 4. mája.

V roku 1998 bol tomuto mučeníkovi zasvätený aj náš kostol.  
Chcem priniesť vám niečo o Zefirínovi, o rómovi,  ktorý je patrónom nášho kostola na Poštárke. Veľa sa o tom mieste v minulosti popísalo, veď to bol prvý kostol na Slovensku, ktorý bol zasvätený rómovi. Ale dnes chcem písať o tom, čo ma trápi a čo si myslím, že nebolo správne zo strany Saleziánov tohto ročníka slávnosti  blahoslaveného Zefirína, ktorá sa konala 8 mája tohto roku. V prvom rade sklamanie a hnev, nepáčili sa mi tohtoročné oslavy najme preto, že Saleziáni sa rozhodli spojiť sviatok Zefirína so školou, ktorá nesie jeho meno. Poviete si, veď to je normálne, o čom teda chceš písať?!

No pre mňa, ako aj pre ostatných rómov z Poštárky to normálne nie je, v podstate sa dá povedať, že sviatok bl. Zefirína bol podcenený, a napriek tomu, že ľudia nesúhlasili, aby bol spojený so školou, ktorá síce nesie jeho meno, vôľu nás Rómov Saleziáni nebrali v úvahu a aj tak to urobili po svojom. "...rozhodli sme takto a tak aj bude..." Odpovedali na protesty mnohých rómov z osady.

Keď som sa snažil upozorniť na to, aby nebol sviatok bl. Zefirína spojený z oslavou výročia základnej školy, tak sa tvárili, že nechápu a že je to normálne, čo ma najviac rozčuľovalo, že ako sa hrajú na "debilov". Akože nechápu proti čomu tak rezolútne hovorím nie !!!  Ako pokazený gramofón len opakovali a opakujú to svoje a jedno a to isté, že ak sa mi nepáči, tak sa mi nemusí páčiť...

Prečo som bol vlastne proti tomu, aby sa sviatok bl. Zeferína spojil so školou? Priatelia, napíšem to takto... Základná škola, ktorá nesie meno bl. Zeferína, mi leží v žalúdku hlavne preto, lebo si myslím, že sa naším deťom nedostáva kvalitného vzdelania, ale o tom už v druhom článku. V tomto článku chcem poukázať na "frašku", ktorá sa udiala pri spomienke na bl Zeferína. Keď sa začala rozbiehať misia na Poštárke nebolo to nič nové, lebo aj pred tým chodili rómovia do kostola, misia sa však v 90. rokoch stala tak zaujímavá pre celé Slovensko, že sa o ničom inom nepísalo, ako o naše Poštárke. Poštárka v tej doba bola v merítku novinárov, televízie a my sme na chvíľku pocítili, že nie sme odstrčení od okolia. Ako som sa len mýlil...

Začala sa prestavba kultúrneho domu na kostol, ktorý bol zasvätený bl. Zeferínovi, vy si ani neviete predstaviť aká sláva to bola, a my sme boli nie len hrdí, ale aj šťastní, na výstavbe sa podieľali aj naši rómovia, o to viac je pre nás spomienka na bl. Zeferína dôležitejšia. Viete si vôbec predstaviť čo to znamená, že tu na Slovensku máme jediný kostol zasvätený rómovi? To je niečo úžasne, v jeho priestoroch som v podstate vyrástol, pre mňa aj ostatných rómov z Poštárky je spomienka na bl. Zeferína sviatok, preto si viete predstaviť to roztrpčenie a sklamanie nie len mňa, ale aj ostatných, keď na popredné miesto dali školu, jej akože úspechy a pritom ospevovali učiteľky, na miesto toho, aby kňaz Peter Varga, o ktorom sa zmienim neskôr v inom článku, sa  zatiaľ na jeho osobu vyjadrím asi takto, ako môže takýto človek niesť kňazské rúcho, nebojí sa, že ho zabije blesk z čistého jasného neba?

Tak tento zmienený "kňaz" dal na popredné miesto školy a bl. Zeferína si "strčil do zadku"... Viem čo si teraz myslíte, tvrdé slová, to ste na adresu nás rómov nepočuli slová tohto pseudokňaza, zrejme aj preto potlačil spomienku na prvého bl. róma do úzadia, nepovažoval to za dôležité...  Saleziáni, ktorím patrí aj tento pseudokomický kňaz, inak ho už ani neviem nazvať, na prvé  miesto vo svoje misii kladú mládež, len akosi im tá mládež uteká spomedzi prstov, naozaj im ide o mládež, alebo len o svoj vlastný prospech... Zo spomienky na bl. Zeferína som bol tak znechutený, že som svoj podnet napísal aj na facebook a odozva bola silná, konečne aj naši Rómovia si vedia povedať svoj názor... Zistil som, že nie len ja, ale aj ostatní boli nemilo prekvapení, akým smerom sa uberala tohtoročná spomienka na bl. Zeferína. Skoro som "skapal", keď akože kňaz Varga sa ma pýtal, prečo sa cítim menejcenný, aby ste pochopili snažil som sa s ním o rozhovor, náš rozhovor skončil tak, že som mu jeho slová neuveril, prečo? Salezáni už niekoľko rokov v podstate podceňujú nás rómov, z tej veľkej slávy z 90. rokov, keď k nám prišla misia Saleziánov ostala iba zaprášená história...

Aby ste boli úplne v obraze, tak ho nebudem nazývať kňazom, to by inak musel konať a myslieť, nazvem ho pán Varga, povedal pri príležitosti spomienky na bl. Zeferína jeden romňi, že jemu sú rómovia z poštárky vlastne ukradnutí, on sa chcel poďakovať učiteľom, ja sa však potom pýtam, je mu ukradnutý aj Vatikán, sám svätý otec, veď bl. Zeferín sa nestal blahoslavený len tak, za tým blahorečením stojí už nebohý svätý otec pápež Pavol II. Keď sú mu ukradnutí rómovia z Poštárky, pričom tu u nás vykonáva svoju misijnú činnosť, čo tu potom robí? Že by miloval naše peniaze... Lebo iné ma už fakt pri jeho slovách nevie napadnúť...

Najsmiešnejšie je mi ich chovanie, chovanie všetkých Saleziánov, tvária sa ako majitelia kostola, školy, či pastoračného centra, len akosi zabudli, že to nešlo z ich vrecák ako sa snažia na okolie pôsobiť, ale zo štátneho rozpočtu, keby nebolo nás rómov, ktorých majú u prdele, tak svoju misijnú činnosť by mohli akurát tak vykonávať v Afrike... Tu mi nedá, aby som nenapísal, cirkev by mala byť odlúčená od štátu, to sa však nedeje a taký ako pán
Varga sa ďalej budú nafukovať a podceňovať tých, vďaka ktorým sú tým čím sú... Som Štefan Dreveňak a kto je pán Varga a spol ???? Je na čase sa odmlčať, ďalšie články budú o škole, učiteľoch, a nezabudnem ani na láskyplných saleziánov...


Štefan Dreveňák

Komentáre

  1. A čo tak očakávate od farárkov? Tu ste sa presvedčili o ich faloše a zákernosti! Dúfam že si z toho zoberiete poučenie.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…