Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Rasistický pes stále na slobode, pýtam sa dokedy....

Rudolf Steigauf, už niekoľko rokov upozorňujem na jeho profil
Už niekoľko rokov upozorňujem na tento profil :https://www.facebook.com/steigaufr?fref=ts  na facebooku. 
Píšem, publikujem, upozorňujem ako Políciu, Ministerstvo vnútra, aj televíziu a nikto sa k ničomu nemá... Ja sa pýtam, to naozaj nikomu neprekáža profil človeka a jeho choré videnie sveta. To naozaj nikomu neprekážajú jeho statusy plné rasizmu a ospevovania prvého fašistického Slovenského štátu, urážania menšín na Slovensku. Ja skutočne prestávam veriť v spravodlivosť v tejto krajine. No najviac ma bolí, že aj zo strany Rómov nebadám väčšie úsilie upozorniť na jeho profil plného rasizmu... Nech žije "banánová republika". Hanba nám všetkým bez rozdielu rasy. Každý rok si pripomíname deň víťazstva nad fašizmom a pritom v tejto krajine tolerujeme Kotlebovcov a ich hliadky "lesných škriatkov"  hnutia odporu, o ktorom vedia všetci, média, polícia.. Celá táto spoločnosť vie, že mladí ľudia do 21 rokov trénujú v lese bojové umenie, ktoré chcú použiť proti Rómom a iným menšinám na Slovensku. Tolerujeme rasistické profily na sociálnych sietiach.... Gratulujem tejto krajine, som "hrdý" občan tejto krajiny... Alebo mám naozaj veriť, že sa začne konečne niečo robiť, až keď sa stane tragédia? Keď jednej chorej hlave preskočí a zabije niekoho z Rómov, či zo Židov, alebo z prisťahovalcov??? Načo vlastne čaká táto spoločnosť??? 

Niečo z profilu pána Rudolfa Steigaufa, zamyslite sa prosím nad nasledujúcimi vetami

..Nemci až do vojnovej záplavy na jeseň 1944 nikdy vojensky neokupovali územie Slovenskej republiky ( nevraždili, neznásilňovali, neokrádali - na rozdiel od " osloboditeľov - partizánov "), iba si vyhradili právo držať svoje vojenské jednotky v úzkom " ochrannom pásme " pri slovensko - nemeckých hraniciach na základe medzištátnej dohody so Slovenským štátom............dnes aj neporovnateľne silnejšie štáty trpia na svojom území celé divízie armád cudzích spriatelených veľmocí a nikto z toho nevyvádza ako dôsledok, že tým stratili svoju suverenitu, prípadne, že sú iba " bábkovými štátmi "........suverenita Slovenskej republiky bola trochu obmedzená, ale ostávalo jej vždy toľko, koľko Slovákom stačilo, aby sa cítili a boli uznávaní za subjekt v medzinárodných vzťahoch a aby si vo vnútri svojho štátu spravovali svoje záležitosti podľa svojich vlastných národných potrieb a tradícií.....................
........je historickým faktom, že od čias Svätopluka nikdy pred tým a ani doteraz nemal slovenský národ viac štátnej suverenity, než práve v období 1939 - 1945.....táto suverenita bola priamym dôsledkom historického aktu slovenského snemu zo 14. marca 1939...........................................
.......slovenská štátnosť obnovená 14. marca 1939, trvala iba krátkych 6 rokov, zmietli ju vojnové víchrice konečnej fázy II. svetovej vojny ....nik sa nepýtal slovenského národa, ani jeho legálnych predstaviteľov, či sa chcú zrieknuť svojej štátnosti...víťazné mocnosti nadiktovali, že Slovensko sa stane časťou Československého štátu.... 




Jozef Kmeťo 


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…