Neprehliadnite

Medzinárodný deň rómskeho jazyka... Vieš rómsky?

Medzinárodný deň rómskeho jazyka, veľa rómskych detí už svoj staromaterinský jazyk nevie 

November 3.- 5. novembra 2009 sa zišli rómsky lingvisti z 15 krajín Európy v chorvátskom Záhrebe, kde sa konala konferencia rómskeho jazyka. Na záver priali deklaráciu, ktorou oficiálne vyhlásili 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka. Anna Koptová je jedna so signatárov deklarácie. V poslednom období sa stretávam s fenoménom, že mnohí rodičia hovoria, pre moje dieťa je najdôležitejšie, aby vedel jazyk krajiny kde býva, aby v prvom rade nemal problém v škôlke, škole, atd. Pamätám si, keď som nesmelo oslovoval môjho kamaráta a blogera Jozefa Kmeťa, keď vysielal z už neexistujúceho rádia R1, stále som mal potrebu povedať svoj názor a raz sa stalo, že sme mu s mojou kamarátkou zaspievali priamo vo vysielaní modlitbu, ktorú každý z nás pozná "Otčenáš..." v rómskom znení, Jozef Kmeťo vtedy ostal ticho a nevedel vypustiť z úst ani jedno slovo. Druhý krát sa stalo, keď som mu zaspieval halgát, či mulačák, mal stiahnuté hrdlo a s plačom povedal "niečo nádherné"... Dovolím si ho citovať, keď raz povedal "vďaka Bohu, že existujú osady, že ten jazyk nezaniká a že má svoje miesto."

Čo v dnešnej dobe znamená pre mnohých Rómov medzinárodný deň rómskeho jazyka? Nevýznamný, ba až nezaujímavý deň, je to ľahostajnosť alebo sa hanbíme za to kto sme?

Áno, je to potrebné, aby rómske dieťa vedelo jazyk krajiny v ktorej žije, no nesúhlasím aby nemalo vedieť svoj staromaterinský jazyk. Častokrát počujem na čo ti je mŕtvy jazyk, keď sa všade hovorí iným dialektom, veď svetovým jazykom je anglický...
Áno, hovorí sa iným dialektom, ale je to stále ten istý jazyk. Rómsky jazyk má veľa výhod, v akejkoľvek krajine vo svete sa viem dorozumieť s Rómom. Neustále nám táto spoločnosť vytýka, že sa nevieme prispôsobiť. Ja si myslím, že Róm sa vie prispôsobiť krajine kde žije, ale či sa to dá povedať aj opačne?! Prečo by som sa ja ako Róm mal prispôsobovať neustále tejto spoločnosti, keď táto spoločnosť odmieta moju národnosť, kultúru, tradície, či môj jazyk?

Poviete si veď to je hlúposť, to je akýsi stereotyp, keď Róm nechce mať nič s touto spoločnosťou. Nie je to stereotyp, len v poslednom období sa z Róma stáva "gadžo" no ale nie pre to, že sa vzdeláva, ale pre to, že pomaly ale iste zapierajú sami seba, kam patria, aká je ich identita a kto vlastne sú. Pred voľbami sme sa stretli s tým, že mnoho Rómov čo kandidovalo do parlamentu sa hlásili k svojej národnosti čo je pekné, ale zároveň sami seba zapierali výrokmi ako napr. jeden kandidát keď povedal "Ja som Róm", ale svojej dcére povedal, že ona už Rómkou nie je, lebo má mamu Slovenku, po našom "gadži". Tu je to pokrytectvo niektorých Rómov, že vedia verejne zaprieť samých seba, sú ako Judáši, ktorí zradia pre pár drobných, len aby boli v očiach majority, že sú "prispôsobiví" až natoľko, že zaprú samých seba. Pred rokom a pol som napísal článok v rómsko - slovenskom jazyku, nechcem sa ním chváliť, ale mnoho Rómov mi písalo, že čo som tým chcel tým dokázať? No nič, len som mal potrebu to napísať v mojej materinskej reči, ktorá je krásna a má svoj význam a miesto.
Rómsky jazyk má svoje miesto, ale záleží na každom z nás či mu dovolíme, aby toto miesto obsadil, alebo ho pokrytecky vyženieme...

Suntno Devla, paľikerav tuke, hoj miri dajikani čib hiňi ade a hoj la džanav. Palikerav mira Dake, hoj man sikaďa romanes a šoha la nakamav te bisterel, ani te našavel ča bijal oda hoj mange, vareso anela so del adi luma.

Svätý Bože, ďakujem ti, že môj materinský jazyk je tu a že ho viem. Ďakujem mojej mame, že ma naučila rómsky a nikdy nechcem zabudnúť, ani ho stratiť len preto, že mi niečo prinesie tento svet.


Štefan Dreveňák

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme