V dome Charitas sv. Jozefa vo Svidníku sa dejú "záhadne praktiky" s klientmi zariadenia...

Akoby nestačilo, že títo teraz už dospelí ľudia vyrastali bez rodičov a blízkych, ktorí nespoznali dokonalú rodinnú harmóniu a celý život sa iba trápili, sa musia trápiť aj naďalej po prepustení z detských domovov. Sami si musia nájsť bývanie, niektorým z nich zabezpečia ubytovanie už v detskom domove a tak ich umiestnia do sociálnych zariadení a to prevážne, ako je napríklad charita v dome svätého Jozefa vo Svidníku. Tam sa ale ich utrpenie práve začína. Ako keby nestačilo, že sú pod dohľadom a musia dodržiavať prísny režim, okrem toho sú neustále monitorovaní priemyselnými kamerami, a taktiež mimo toho, že sú evidovaní na úrade prace a pracujú na aktivačných prácach, musia po mimo toho pre charitu odrobiť ďalšie tri hodiny, inak by bolo zle nedobre. K tomu všetkému najnovším trendom je pre nich povinnosť predávať po Svidníku časopis Nota benne. Ako som sa dozvedel tento trend im dohodil a nariadil ich nadriadený pán Marek Fek, ktorý je riaditeľom charity. Paradoxom však je, že aj jeho dcéra tam pracuje ako sociálna pracovníčka vo veľmi mladom veku, ktorá nás do zariadenia nevpustila, keď sme chceli celú situáciu zmonitorovať a dokonca sa klientom vyhrážala, že keď sa s nami stretnú a poskytnú rozhovor, zo zariadenia ich vyhodia! Je potrebné dodať, že vychádzky majú iba do 21:30 hod. Ak tento čas nedodržia, tak musia spať vonku! Zaujímavá je pre mňa aj ich fanúšikovská stránka na facebooku, ktorá má fakt úžasný názov Dom .sv.jozefa.utulok.svidnik ako pre psov... Evidujete to slovo "útulok"??!

Snažil som sa zistiť viac o pánovi Fekovi. Okrem toho, že neexistuje oficiálna stránka tohoto charitatívneho zariadenia, čo je v dnešnej dobe dosť zvláštne. Meno pána Feka figuruje v rôznych firmách, ktoré však medzičasom boli zrušené. Z celého tohto prípadu, ako aj z činnosti tohto charitatívneho zariadenia mám pocit, že je to v podstate len rodinný podnik Fekových...

Erik Hilár Lakatošovie