Najnovšie články
latest

Stretnutie rasistov pri Žiline


Na webovej stránke Kotlebovej ľudovej strany Naše Slovensko svojich priaznivcov informovali " Pri príležitosti 70. výročia justičnej vraždy nášho prvého prezidenta Dr. Jozefa Tisa zorganizoval žilinský krajský klub ĽS Naše Slovensko spolu so starostom obce Hlboké nad Váhom Dušanom Pinčíkom stretnutie, ktorého súčasťou bolo odhalenie pamätnej tabule venovanej spomienke na nespravodlivú popravu veľkej osobnosti našich dejín, kňaza a prezidenta Msgr. Dr. Jozefa Tisa. Tejto významnej udalosti sa zúčastnil krajský predseda žilinského krajského klubu ĽS Naše Slovensko Andrej Medvecký, všetci okresní funkcionári žilinského krajského klubu, starosta obce Hlboké nad Váhom Dušan Pinčík a poslanci NR SR Milan Mazurek a Peter Krupa. Pamätnú tabuľu odhalil žilinský krajský predseda Andrej Medvecký spolu so starostom Dušanom Pinčíkom. Pamätník následne vysvätil otec biskup Daniel a s prejavmi vystúpili poslanec NR SR Milan Mazurek a člen Matice slovenskej JUDr. Jozef Michtalík.
Členovia a sympatizanti Ľudovej strany Naše Slovensko nikdy nezabudnú na obetu pána prezidenta Dr. Jozefa Tisu vykonanú pre budúcnosť Slovenského národa"

Adolf Hitler si podáva ruku s Jozefom Tisom na návšteve Tisa v Berlíne 1 októbra 1941, v pozadí Alexander von Dörnberg.

Jozef Tiso bol prvý prezident fašistického slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945 v apríli 1945 utiekol do nemeckého bavorska kde sa skrýval katolíckom kláštore a tu ho americká armáda zatkla a následne transportovala do Československa. V Bratislave bol odsúdený za vojnové zločiny na smrť a 15 apríla 1947 bol v justičnom paláci v Bratislave popravený. Napriek tomu že už od skončenia druhej svetovej vojny ubehlo 70 rokov stále má tento predstaviteľ fašistického vojnového štátu svojich nasledovníkov a sympatizantov,  ktorý od roku 1947 každoročne sa stretávajú v Bratislave na Martinskom cintoríne pri jeho hrobe. Tu by som ešte rád podotkol že jeho sympatizanti sa pri jeho hrobe stretávali aj za hlbokého socializmu, pričom v tej dobe ich stretnutia sa niesli v tichej atmosfére, viem to, pretože hrob Tisa je blízko posledného odpočinku mojej babky a rodičov. Dnes je doba už iná, socializmus padol a na povrch a k slovu sa dostali aj sympatizanti fašistického vojnového slovenska a fašistickej myšlienky ako takej. Či chceme alebo nie fašizmus naberá na sile, vidíme ho na úradoch na ulici a žiaľ aj v parlamente. Podľa posledného prieskumu keby sa v týchto dňoch konali parlamentné voľby, tak na druhom mieste s desiatimi percentami by sa umiestnila Kotlebová strana. Je to veľmi nebezpečný signál pre nás všetkých a je jedno či sme tmavý alebo biely, pre každého slušného človeka by tento fakt mal by signálom aby sme vzrastajúci fašizmus zastavili... 

Dnes sme svedkami aj takýchto stretnutí fašistických sympatizantov, ktorí fašistickému prezidentovi odkrývajú pamätnú tabulu aj za účasti cirkvi... Sam by som bol zvedavý kto túto pamätnú tabulu vsadenú do kameňa financoval a kto vôbec financuje všetky aktivity týchto šialencov... 

Kde bola polícia keď takéto stretnutie prebehlo 
Pamätník následne vysvätil otec biskup Daniel 

            

Milan Mazurek poslanec NR.SR jeden z najvýraznejších rasistov a zástancov apartheidu (politiky rasovej odlúčenosti) 

Ľudia kričia, Kotleba do vlády! Ako by si neuvedomovali, že nie len my Rómovia či Židia by sme stratili Slobodu ale aj oni... Zvíťazí zdravý rozum nad zlom? 


Jozef Kmeťo  

Koniec nelegálnych rómskych osád?


Podľa týždenníka plus 7 dni je v parlamente na spadnutie schválenie zákona, ktorý by mal vyriešiť vlastníctvo pozemkov pod nelegálnymi osadami.

Extrémista Marián Kotleba sa na rómskych osadníkoch vyviezol do parlamentu. V Krásnohorskom Podhradí, kde vzťahy medzi miestnymi Rómami a “bielymi” narušil nešťastný požiar hradu, sa Kotleba, ktorý Rómov nazval squattermi, postavil do úlohy “riešiteľa” problému. Ľudia sa mu dokonca začali zbierať na bager, ktorým chcel osadu zrovnať so zemou. Samozrejme, Kotleba nevyriešil nič. S podobnými problémami, ako v Krásnohorskom Podhradí sa boria aj ďalšie obce, kde si Rómovia postavili načierno chatrče na cudzích pozemkoch. Tento stav však, zdá sa, bude mať konečne svoje riešenie.

Podľa posledných prieskumov, keby sa teraz konali parlamentné voľby na druhom mieste s desiatimi percentami by sa umiestnila Kotlebová strana, čo je naozaj pre nás Rómov ale aj iných veľmi zlý signál, signál s ktorím by sme my ostatný mali začať pracovať a viac ako kedykoľvek inokedy upozorňovať na hroziace nebezpečenstvo pre našu spoločnosť zo strany Mariána Kotlebu.  

Takzvaný Rómsky problém už roky ako výťah do parlamentu slúži aj iným nie len Kotlebovi, doslova na tomto akože neriešiteľnom probléme si vytĺkajú svoj politicky kapitál aj iný a iný sa priživujú... Niekedy mám pocit že keby nebolo akože Rómskeho problému, mnohý by ani nemali z čoho žiť a vytĺkať svoje úspešné kariéry, len ten problém ostal a dusí sa v hrnci aby aj iný sa z neho mohli nažrať... 

Pripravuje sa zákon o pozemkových úpravách a podarilo sa sa nám doň dostať aj paragraf o vysporiadaní pozemkov pod rómskymi osadami. Pozemkové úpravy sú naším negatívnym dedičstvom. Už celé dekády nemáme vysporiadané pozemky pod rómskymi osadami, čo vytvára napätie medzi vlastníkmi pozemkov a ľuďmi v osadách,” vysvetlil splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz, podľa ktorého je problémom, že vďaka nevyriešeným vzťahom je nemožné dotiahnuť do osád infraštruktúru.


“Vieme pritiahnuť vodovod, ale nedajú sa urobiť prípojky do domov. Doteraz nám zákonná úprava neumožnila vykonať žiadne úpravy. Novelizáciou zákona vytvoríme nástroje, ako toto riešiť. Pôjde o jednoduché pozemkové úpravy. Viacmenej sú to zámeny, potrebujú súhlas väčšiny majiteľov, ale starosta ako verejný činiteľ nemohol iniciovať pozemkové zámeny pozemkov patriacich súkromným osobám alebo firmám,” dodáva Ravasz.

“Rátame s tým, že vlastníkom bude obec. Čo s nimi obec urobí, je už na rozhodnutí obce. Faktom je, že pozemky sú nepoužiteľné na iné účely, pretože sú husto zastavané. Tam sa iba dá dotvoriť osada. I keď, ja výraz osada nemám rád. Používame termín stará a nová dedina. Verím, že namiesto osád vzniknú nové dediny. My tie osady búrať nechceme, žijú tam ľudia. Musíme pracovať na tom, aby z nich vznikli nové dediny. Ak by sme vedeli na týchto pozemkoch skolaudovať nové byty a dotiahnuť tam služby ako je škôlka či pošta. Takto by tie nové dediny mohli vzniknúť,” hovorí Ravasz.

Sám som zvedavý ako sa tento problém s legálnymi osadami začne riešiť a či konečne sa vyrieši k spokojnosti oboch strán... Treba si otvorene povedať že ak sa skutočne nezačnú robiť kroky ktoré by eliminovali tento vyhrotený problém bývania a nie len bývania tak budeme svedkami silnejšieho hlasu fašistických bláznov v parlamente a to predsa nechceme... 


Jozef Kmeťo
a zdroj: Plus 7 dní