Ján Herák -Nič nemôže byt krajšie pre dieťa, ako mať milujúcich dvoch rodičov...

Janka Heráka som mal možnosť po prvý krát spoznať v roku 2016 na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity, kde ako koordinátor pre rómske projekty sa podieľal na vytýčených programoch tohto úradu pod vedením Petra Poláka. Vtedy mal Janko ambície vstúpiť do politiky, jeho hlavným zámerom a ten sa ani dnes nezmenil je sociálna problematika. Žiaľ na pôdu parlamentu sa mu nepodarilo dostať, ale to ho vôbec nezastavilo, pretože Janko sa ďalej venuje sociálnej problematike prostredníctvom OZ Fantázia deti. Občianske združenie okrem letných táborov a iných pobytov sa zameriava aj na poskytovanie sociálneho a psychologického poradenstva. Cieľovou skupinou sú najmä mladí dospelí po odchode z detských domovou, ale aj sociálne slabšie rodiny. Úzko spolupracuje s detskými domovmi, kde sa snažíme vytvoriť pre deti a mládež čo najlepšie podmienky pre ich život.

Už ako malý chlapec som túžil dostať sa na letný tábor. Sám som zažil detský domov, viem, čo

Ján Herák OZ Fantázia deti

znamená aspoň na chvíľu odísť a zažiť leto s najlepšími priateľmi. Vďaka O.Z. Fantázia detí máme možnosť prinášať deťom výnimočné okamihy, ktoré tábor prináša. Plniť sny. Deti si to zaslúžia.

Moje detstvo bolo hádam rovnaké ako u každého dieťaťa v DeD. Možno som viac vynikal, nakoľko som aktívne spieval po rôznych súťažiach doma i v zahraničí. Myslím si, že som bol dosť obľúbený. Samozrejme, že mi chýbala rodina, súrodenci, no postupom času som si zvykol. Spomienky na detstvo mám aj krásne, ale aj škaredé. Nerád spomínam na dni, keď mi chýbala rodina. Všetko sa to, ale zmenilo, keď som stretol brata vo veku 13-14 rokov. Začal som vnímať a cítiť rodinu, mamu a otca. Totižto môj brat bol od malička v pestúnske rodine. Zmenil sa mi od základu môj život.

Už od detstva som túžil byt niekde,patriť niekam a vravel som si, že chcem pomáhať ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc iných ľudí. Asi ma k tomu viedlo moje detstvo, no vždy som chcel byt užitočný. Vždy sa úprimne teším, keď môžem niekoho posunúť v živote v pred, pomôcť sa zaradiť do života, alebo nájsť "domovákom" stabilnú prácu. Držím sa hesla, že netreba sa pozerať len na samého seba.

Som veriaci a viem, že Boh mi je oporou a vďaka jemu som tam kde som. Verím, že Boh mi dáva silu a pomáha mi byť lepším človekom.

Na adopciu a profesionálnych rodičov sa pozerám asi takto: ak sú nádejní rodičia, ktorí zodpovedne a s veľkou láskou chcú do starostlivosti dieťa, tak šťastné to dieťa. Nič nemôže byt krajšie pre dieťa, ako mať milujúcich dvoch rodičov, ktorí robia všetko preto, aby dieťa bolo spokojné a šťastné. Čo sa týka profi rodičov, sú v zákone medzery, ktoré treba riešiť. Bohužiaľ nie všetci profi rodičia majú čistý úmysel. Treba viac kontroly a dohľad nad profi rodičmi. Česť výnimkám!!!!

Moje O.Z. Fantázia detí funguje po právnej stránke 3 roky, no v danej problematike sa pohybujem viac ako 13 rokov. Venujeme sa intenzívne deťom žijúcim v DeD. a sociálne slabším rodinám. Organizujeme detské tábory, vzdelávacie pobyty, školenia a semináre a množstvo zmyslu plných aktivít pre cieľovú skupinu. Dostatok času sa venujeme mladým dospelým, ktorých čaká odchod z detského domova. Zabezpečujeme pre nich vzdelávacie aktivity , snažíme sa eliminovať riziko negatívneho dopadu možného zlyhania v reálnom živote.

Úsmev ako dar je organizácia, ktorá okrem koncertov systematicky pomáha nastavovať a riešiť problémy súčasnej sociálnej politiky. Legislatívne navrhuje podmienky pre lepšiu kvalitu života deti v domovoch. Organizuje cez rok množstvo vzdelávacích programov, školí vychovávateľov a sociálnych pracovníkov DeD ., venuje sa skupine mladých dospelých, podporuje stredoškolákov
a vysokoškolákov cez štipendijný program. Veľmi úzko spolupracujeme a robíme na mnohých spoločných projektoch.

Áno až 60% deti v DeD., sú Rómskeho pôvodu, no nevidím v tom zásadný handicap.
Dôležité je, aby vychovávatelia pracovali s deťmi systematicky a pripravovali deti na úplnú osamostatňovať. Je potrebné, aby sa tiež rozprávali s deťmi o rómskom pôvode, o vyrovnaní sa,
ale aj pripravovali deti na mnohé predsudky, ktoré môžu prísť v reálnom živote.

,,Deti moje tábory navštevujú viac ako 13 rokov. Učia ich, okrem iného, aj k úplnej samostnatnosti. Tiež je veľmi dôležité, že ide o deti, ktoré nemajú vlastnú rodinu a sú zraniteľnou skupinou. Pobytom v tábore sa systematicky a kontinuálne učia k rozvoju sebahodnoty, sebaovládaniu, ale aj zvyšovaniu sebaúcty k osobe ako takej,“

Na záver možno asi toľko povedal : že téma deti v DeD.,sa týka spoločnosti ako takej a treba správnych a zodpovedných ľudí, aby robili všetko preto, aby sa zlepšila situácia v domovoch. Snažiť sa najmä o to, aby mladí dospeli boli viac pripravení do budúceho života.