Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Teplá cukrová voda

List pre Jozefa Kmeťa



Ahoj Jozef.Toto je môj prvý verejný list pre teba,ale aj ostatných novinárov a blogerov,ktorí píšu o rómskej téme bez toho,aby navštívili osadu a presvedčili sa o skutočnosti.
Chcem ti len napísať pár slov čo si myslím a ako to vidím ja. Ty často krát píšeš o chudobe v osadách, ale nevieš nič ako sa v takej osade ozaj žije.
Moja otázka znie "zvládol by si Ty, či ostatní píšuci novinári pohľad na chudobu v osade?
Mnoho krát píšeš len od stola, ale realitu osady nepoznáš. Zvládol by si, zvládlo by Tvoje srdce pohľad na totálnu chudobu, ktorá je v osadách? Je ľahké písať článok z teplej izby, kde sa nestaráš o drevo, a či Ti vôbec na zber toho dreva dajú povolenie, že si môžeš nazbierať haluz.

Pamätám si ako puberťák, keď ma do skutočnej osady zobrala sestra Atanázia Holubová, ktorá ma zobrala do Jarovníc kde robila misie. Pamätám si, že som stratil reč a potom som sa začal pýtať s. Atanázie prečo tak žijú, kde majú vodu, ako sa umývajú, prečo žijú v tých búdkach, teda v chatrčiach a podobne. Myslel som si, že keď má s. Atanázia vysokoškolské vzdelanie, tak mi bude vedieť odpovedať na tieto otázky. Žiaľ, nevedela. Pamätám si, že keď som prišiel do Jarovníc plakal som, nechápal som to čo vidím. Stále som si myslel, že ja sa mám najhoršie, lebo mňa, mojich súrodencov a maminu mláti otec, ale po tom čo som zažil v mojich 14. rokoch bolo niečo pre mňa nenormálne. Potom som si povedal, že ja žijem v blahobyte aj napriek tomu, že náš otec nás bil. Vtedy som pochopil čo je ozajstná chudoba, keď ráno vstaneš, vodu nemáš v byte, že nemáš sociálne zariadenie ako je WC, či teplá voda. Vidíš zničenú matku, ktorá rozmýšľa čo ju čaká dnes, koľko vody musí nanosiť, aby oprala šaty, čo uvarí aby mohli byt sýty všetci a čo dá svojmu malinkému, ktorý je v perinke pretože nemôže kojiť, lebo nemá mlieko. Matka má posledné kilo múky a nevie čo s ním, či urobí posúch z celého kila, alebo rozdelí na policu aby prežili aj zajtrajšok. Jej krásne malé bábätko plače hladné v kočiari a ona nevie čo s ním, čo mu dá vlastne jest. Tak zoberie kus cukru, dá do fľašky a zaleje teplou vodou, aby uhasila hlad malého bábätka. Jozef chápeš o čom je chudoba? Asi nie, tak ako aj ostatní novinári, ktorí píšu len od stola tak ako aj Ty.

Mnohí si poviete, veď si za to môžu sami... Dnes môžem povedať, že nie. Viem čo znamená byť súčasťou chudoby, keďže sa stalo aj nám, že nám mama nevedela dať čo najesť, nevedela si pomôcť.  Otec bol alkoholik a zamestnať sa pre mamu bolo ťažké aj napriek tomu, že máme v byte vodu, teplú vodu či WC, tak predsa bol problém sa pre mamu zamestnať. Jozef ako je vnímaná chudoba od tých čo píšu od stola? Nijako. Napíše sa článok a táto kapitola sa uzavrie a ide sa ďalej. No kto sa čo i len troška zamyslel a položil si otázku, O.K. idem sa presvedčiť sám ako sa vlastne tam žije. Veľmi dobrým príkladom je Nôtová, ktorá sa rozhodla "kempovať" v osade, a keď novinárka chcela urobiť reportáž, tak ju pozvala do osady. Samozrejme hľadala milión dôvodov ako sa tomu vyhnúť, ale nakoniec tam išla. A čo sa stalo? Novinárka začala plakať na pleciach pani Nôtovej a povedala, ale veď to tak vôbec nie je ako sa o tom hovorí a píše. Vtedy pochopila čo je vlastne žiť v totálnej chudobe, keď sa presvedčila sama ako to tam chodí.

Spomienka mojej mamy
Mamina hovorila ako si v minulom režime pomáhali. Keď vedeli, že sused nemá tak sa navarilo viac aby mohli dať aj susedom. Často krát tu kde žijem, spomína mamina teta, ktorá sa stala druhou matkou mojej mame, nikdy som nepočul od Rómov, že to bola zlá žena stravovalo sa u nej mnoho Rómov. Niekedy aj 40 ľuďom dala najesť a niektorí už boli zvyknutí na jej stravu. Hrnce používala ako na zabíjačku a predsa majú voči nej úctu aj dnes. Rómovia mnoho krát spomínajú, že bývalý režim bol tvrdý, ale nie voči Rómom. Žilo sa im oveľa lepšie ako dnes, lebo mali aj prácu. Žiaľ v dnešnej dobe nevedia byť Rómovia k sebe až tak štedrí, lebo problémom je práca, ale aj napriek tomu si vedia pomôcť, aj napriek chudobe.

Narodil som sa ako princ
Aj napriek všetkému čo som prežil v mojom živote, som sa narodil ako princ. Mal som vlastnú posteľ, teplo, jedlo a podstatnú vec, ktorou je voda. Málokedy som pociťoval čo je hlad, oproti tým ktorý žijú v totálnej chudobe. Byť špinavý nie je hanbou a vieš prečo? Lebo keď si spomeniem na matku, ktorá musí nanosiť najprv vodu, aby ju ohriala a vyprala šaty v rukách, tak sa nečudujem, že niekedy dieťa pobehuje po osade nahé, či špinavé. Čudujem sa tomuto systému, ktorý funguje tak, že v 21. storočí Rómovia žijú ako v Indii. Zametáme dvor u suseda, ale pred vlastným dvorom máme  bordel. Čo tým chcem povedať? Pomáha sa tretiemu svetu, ale tretí svet máme doma, na ktorý však  kašleme. Nekašle na to len štát, ktorému to je ľahostajné, ale kašlú na to aj rómsky predstavitelia, ktorí sa hrajú na "bohov" iba vtedy, keď potrebujú týchto Rómov pre vlastný prospech.


Štefan Dreveňák

Rómske internetové rádio klikni a počúvaj  www.radior1.sk







Komentáre

  1. Dobré ránko Štefan............vidím, že sa nám celkom slušne prebúdzaš ku skutočnému životu a pravde.
    Moje prorocké videnie o tvojom dobrom srdci pre Rómov je stále platné a plní sa.
    Tvoje poznanie vecí však má ešte obrovské trhliny, ale postupom času aj to bude na veľmi slušnej úrovni.
    Vítam teba a aj Jozefa v realite života PRAVDY.
    Teším sa z vášho prebudenia.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja si myslím že,máš pravdu len z pohľadu nás rómov len mi romovia tu pravdu pochopíme, nehovorím že biely to daju za pravdu, ale ja ako rom si myslím že, tento typ života nás vystihuje ako rómov a prečo? Lebo nás rómsky život je na 100% iný ako ich ,ak mi romovia zo slušným životom a pracovnými povinnosťami, zmenilo sa nám materiálny život no to cigánske atmosféru sme neodstranili prečo, Lebo to MÁME v krvi .

    OdpovedaťOdstrániť
  3. no - s tím ,,tretím svetom" máte úplnou pravdu...napřed pomáhat lidem v nesnázích doma a až pak někde mimo a samozřejmě kontrolovat,jestli pomoc splňuje účel

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jozef a ostatní novinári a blogeri verte Tukanovi.On by nikdy nenapísal,že vretenica je jedovatý had,kým by sa ňou nedal uštipnúť.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Kotlebovci chcú mať v rukách zbrane

Jeden zo zákon ktoré chcú Kotlebovci sprísniť, je takzvaný farmarsky zákon. Na Slovensku už od roku 2005 platí takzvaný „farmársky zákon,“ ktorý mal hrozbou až dvojročného väzenia zabrániť tomu, aby si ľudia na poli napríklad vykopali zopár zemiakov, alebo zobrali jeden melón.  

Kotlebovci sú však zo znením tohto zákona nie celkom spokojný a chcú ho novelizovať a samozrejme sprísniť. Inak povedané, keď vezmeme do úvahy rétoriku Kotlebovcov o Rómoch, je jasne, že zmena by mala spočívať v tom, že ak mi zlodej ukradne čo i len klások kukurice, a budem mať zbraň a použijem ju na zlodejovi, a zabijem ho, nebudem trestne stíhaný, pretože som si chránil svoj majetok...  

Kotlebovci volajú po zbraniach, chcú presadiť aby každý kto chce vlastniť zbraň, tak by mal... Európska únia sa snaží obmedziť vlastniť zbraň, no Kotlebovci hovoria nie! My chceme zbraň! 

Neviem si predstaviť, že ľudia ako sú Kotlebovci by mali mať v rukách zbraň, hoci oni už zbrane majú či už v legálnej  alebo nelegálnej držbe…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…