Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Iba mesačný rómsky chlapček skončil s prasknutou lebkou...

Pani Anna a malý Denisko 


Ako praskla lebka bábätku v nemocnici?! O tejto diagnóze a otrase mozgu iba mesačného Denisa si myslí svoje jeho zákonom určená opatrovateľka Anna Jonášová (54). Tvrdí, že chlapček niekomu z personálu spadol na detskom oddelení v Kráľovskom Chlmci počas hospitalizácie. Vinník sa však doteraz nenašiel, a to už ubehlo viac ako pol roka.

Do nemocnice v Kráľovskom Chlmci s malým chlapčekom prišli s bolesťou hrdla a horúčkou, o štyri dni na to ho previezli do Košíc s poranenou hlavou a otrasom mozgu. 
Prípadom sa začala zaoberať aj polícia. Z nemocnice išli informácie, že dieťa má poranenie od náhradnej rodiny, v tom prípade však nie je jasné prečo by na pohotovosti riešili bolesť hrdla a horúčku a nie prasknutú lebku. V zápise po prijatí dieťaťa do nemocnice v Kráľovskom Chlmci nie je ani zmienka o prasknutej lebke dieťaťa. 

Pani Anna Jonášová kontaktovala aj našu redakciu, aby sme sa na tento prípad pozreli a pomohli jej, pretože je z tejto celej situácie už unavená...


... dostala návrh na odškodné... 

Podľa slov pani Anny, mal ju navštíviť vo februári o 17:30 v podvečer príslušník policajného zboru obvodného oddelenia z Královského Chlmca Peter S., ktorý ju zavolal do auta s tým, že si má otvoriť účet na malého kde jej vložia odškodné, ktoré si bude môcť malý iba mesačný Denisko po dovršení 18 rokov vybrať... Pani Anna s tým samozrejme nesúhlasila, napriek tomu však 28.3 od Ildiko Moriczovej dostala šek na 730 €. K tejto sume prišiel primár detského oddelenia v Kráľovskom Chlmci Štefan Andrej... 



My sme voli aj do nemocnice do Kráľovského Chlmca, kontaktoval som pani Ing. Kláru Hencelovú, tá mi na moju otázku odpovedala, že celý prípad je v priebehu vyšetrovania a viac sa k tomu nechcela moc vyjadrovať, až keď som spomenul, že sa mi podarilo zistiť meno sestričky, ktorej mesačné dieťatko vypadlo z ruky spozornela, o to viac bola šokovaná, že dotyčná sestrička Ildikó Móriczová poslala pani Anne šek na 730€, no pani riaditeľka zareagovala, že zrejme o tom vedela, že by takto chceli pani Annu umlčať, no nerátala s tým že už šek zmienená sestrička, ktorú medzičasom preradili na chirurgické oddelenie, peniaze už poslala. Po našom telefonáte bolo zjavné, že pani riaditeľka išla robiť poriadky...      


...detská lekárka zlyhala... 

Kontaktovali sme aj detskú lekárku Mudr. Dargovú, ktorá má na starosti mesačného Deniska. Keď som sa predstavil ako redaktor Redakcie R1 a že sa zaujímam o tento prípad, "spustila" aby som pani Anne neveril, že je to klamárka... Neskôr rétoriku počas nášho rozhovoru zmenila, zrazu už pani Anna klamárka nebola, a na moju otázku prečo keď vedela čo sa stalo, nepomohla pani Anne, celý prípad zdokumentovať a podať na prešetrenie na Úrad nad zdravotnou starostlivosťou, my odpovedala "viete pán redaktor, toto je môj prvý takýto prípad, nevedela som a nechcela som ísť proti svojím kolegom". To mi stačilo na to, že si tento prípad lekári a polícia prehadzujú ako horúci zemiak, nie však preto, že by snáď nevedeli jasne povedať svoje stanovisko a vyvodiť z toho dôsledky, ale prečo by aj mali z tohoto vyvodiť nejaké dôsledky, keď pani Anna je len "sprostá cigánka"... A ako sa napokon Mudr. Dargova do telefónu vyjadrila "veď chvála Bohu sa malému nič nestalo, bola to iba malá prasklinka"... 


Kto prípad vyšetruje... 

Prípad začala pred viac ako pol rokom vyšetrovať polícia ale na podnet nemocnice, ktorá sa snažila celý prípad hodiť na pani Annu, že dieťa má poranenie od nich, keď sa zistilo že je to inak, polícia ďalej prípad prešetruje, no trestné oznámenie od pani Anny odmietla do dnešných dní prevziať. 

Okresná prokuratúra v Trebišove tiež odmietla prevziať podnet na prešetrenie prípadu zo slovami, že to nie je treba. 

Podnet na vyšetrenie na Úrad nad zdravotnou starostlivosťou pani Anna podala až na základe našej konzultácie, pretože nikto jej z kompetentných túto formu prešetrenia prípadu neporadil a na záver z prešetrenia sa ešte čaká. 


Záver...

Na tomto celom prípade je však najsmutnejšie to, že pani Anna je jednoduchá žena, nevyzná sa v paragrafoch a úradných "kľučkách" a aj tak s ňou všade jednajú. Pani Anna by potrebovala právnu pomoc, no z organizácii na to určených, ktoré by v takýchto prípadoch mali vedieť pomôcť a poradiť, nie je de facto nič. Ročne takéto organizácie zoberú zo štátneho rozpočtu a rôznych dotácií na svoju činnosť nemalé financie, ale keď ich človek potrebuje, nie sú k dispozícii! My sme kontaktovali niekoľko takýchto organizácii a všade nám bolo povedané, že oni sa zaoberajú ľudskými právami, no zabudli že jedno z ľudských práv je vymožiteľnosť práva... 


Jozef Kmeťo   

Komentáre

  1. Takúto podobnú vec som zažila bola to profi rodina náhodou chlapček rómsky spadol zo schodov utekali s ním na pohotovosť mal staré zranenia ešte od svojich biologických rodičov prasknutá lebka lekár špecialista nevedel posúdiť že sú to staré zranenia pani Anne držím palce aby spor vyhrala a práve preto že je rómka a stará sa a keď sestrička pochybyla mala sa priznať sme ľudia stať sa môže hocičo aj matke môže dieťa vypadnúť ale však to je len cigánča čo na tom hanba hanba obrátila by som sa na iných lekárov ale človek musí vedieť ktorý lekár je ochotný ísť proti kolegovi prajem veľa šťastia pani Anne

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…