Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Rómovia sa vzbúrili proti terajšiemu starostovi, chcú tam človeka zo svojich radov

Foto: /TV Markíza/ 

Ten terajší sa o nich údajne nestará. Rómovia sa vzbúrili proti terajšiemu starostovi. Vraj sa o nich nestará a zrušil im aj obchod, kde chodili nakupovať niekoľko rokov. O starostovi majú inú predstavu, chcú tam človeka zo svojich radov.


Starosta Miroslav Nawrat verzus miestny rómsky podnikateľ. Súčasný starosta si však miestnych Rómov pohneval. Stopol zmluvu obchodu, kde si tunajší Rómovia vedeli nakúpiť aj za poukážky, v ktorých dostávajú sociálne dávky. Osadníci chcú nakupovať iba u jedného obchodíka, ku ktorému chodia viac ako osem rokov. Tam vraj nakúpia veľa a lacno. Rómskemu podnikateľovi, ktorý prevádzkuje malé potraviny výrazne klesla tržba. Všetko sa to malo stať pred dvoma mesiacmi, keď ohlásil kandidatúru na starostovsku stoličku. Miestny musia teraz nakupovať v iných obchodoch, kde je to podstatne drahšie. Podľa miestnych starosta zrušil zmluvu s obchodom na nákup cez poukážky, lebo cíti konkurenciu... Miestni Rómovia chcú totiž voliť práve svojho rómskeho kandidáta p. Bendíka, ktorý im už roky predáva lacné potraviny aj na poukážky. Vraj súčasný starosta /neróm/  mal dôvod zrušiť zmluvu p. Bendíkovi, pretože vraj predával aj potraviny po záruke...  S poukážky sa však vynoril aj ďalší problém, súčasný starosta údajne dával poukážky len tým Rómom, ktorí sa mu podpísali na kandidatúru a neskôr ho budú aj voliť. Starosta tvrdenia Rómov kategoricky odmieta, taký skutok sa podľa neho nestal. Kto z koho ukážu až komunálne voľby. Rómovia zo Svinej v tom ale majú jasno, chcú podporiť svojho kandidáta p. Bendíka.



Jozef Kmeťo
Zdroj Markíza

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…