Predstavte si, že žijete v osade, celého roka ste izolovaný, po vodu musíte isť niekoľko sto metrov keď nie minimálne jeden kilometer. Každý sa na vás pozerá cez prsty, ste viac hladný ako sýty... Keď máte šťastie máte televízor, no sú aj príbytky kde ten televízor nie je. Internet? To je vo väčšine osád dosť neznámy pojem. Tí, ktorí žijú v osadách nemajú sa ako dostať k svojej, k našej krásnej kultúre a piesňam a preto to, čo robia Sendereiovci a Kokavakere lavutara je skutočne na nezaplatenie... Ľudia v osadách na chvíľku zabudnú na hlad a starosti, ktoré im robia vrásky. Pre deti je to nezabudnuteľný zážitok, tak prečo im to nedopriať?
Nie každý si vyberie mesto kde sa narodí, a ľudia v osadách nemôžu za to, že sa narodili do izolácie, pohŕdania od okolitého sveta. Oni tu žijú a majú svoje sny a tak prečo im brať tú malú chvíľku kedy zabudnú na to, že ich, náš svet, s nami pohŕda....
Jozef Kmeťo
Zdroj/ Vlado Sendrei facebook
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme