Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Anglicko: Rómovia zotročujú Rómov

Foto/Internet 




Prepis videa z rómskeho jazyka preložil Štefan Dreveňak 

Pozrite sem Rómovia prišli za mnou, aby som im pomohol urobiť video lebo nemôžu urobiť nič pozrite na nich. Čo sa vlastne stalo? Bol som doma na Slovensku tam sme žili chudobne prišiel Milanko opýtal sa nás či nechceme ísť do Anglicka keďže doma sme žili chudobne tak som si povedal áno ideme, či nebudem si tam lepšie žiť.

Prišiel som tu pozrite na deti nahé, bosé. Už dva roky som tu, vybavili mi peniaze a všetko čo som dostal mi zobrali. Každý týždeň mi všetko zobrali. Starý Milan bol na Slovensku na sviatok čo len prišiel späť moje peniaze dal na účet ženy. Na aký účet ženy? Na Olinku, na účet svojej manželky. Áno na účet svojej ženy. 2 alebo 3 týždne bral peniaze, on hovoril že mám over peimin. Prišiel domov u mňa, dal som mu pasy, rodné listy, i šuranty všetky papiere som mu dal a on dal peniaze na účet svojej ženy. 

No a ako koľko si tu vlastne? Už 2 roky som tu. Koľko si čakal za peniazmi? Prišiel som tu a rok sme čakali na peniaze. Koľko dokopy od teba zobral peniaze? Všetky peniaze skoro 15 tisíc. Za tie peniaze doma na Slovensku si postavil dom. Milanku mlady odomňa zobral veľa peňazí. Ja žijem chudobne, nemam tu ani čo jesť. Po košoch tu chodíme, iba rodina nám dáva jesť. Šun ani panpersky nie sú, ani hygienu. Manžel chodí po kontajneroch, naháňajú ide domov. Jesť deťom neviem čo dám. Nie dosť, že doma sme žili chudobne ešte aj tu tak žijeme peniaze všetky odomňa berú. Oni hovorili, že mi pomôžu ja som im verila. 

Keby nie teta ja nemám kde bývať ešte za moje ma prišli biť, všetky deti plakali. Pozrite ako ju zbili čo jej urobili. Išli do bytu zbili ju aj jej manžela. Povedali, že ešte aj z bytu nás vyhodia ešte povedal, že ráno s deťmi mám ísť von z bytu. Ja si platím byt. Ako ste zistili, že Milan previedol peniaze na účet svojej manželky? Môj manžel si zavolal on volal tam na tom úrade kde sa vybavujú peniaze a tam mu povedali, že ja peniaze dostávam len oni previedli peniaze na iný účet. Tri týždne sme nejedli žiadne jedlo, umierame hladom, deti sú zaparené, nemajú panpers, sunar ani šaty po košoch už nevládzem pozerať na deti takto. Tu ideš bijú, tu ideš strkajú do teba peniaze a odomňa berú. Kde ja pôjdem s toľkými deťmi, nemám kde ísť. Koľko máš detí? Osem. Ich Boh potresce za tie chudobné deti. Rómovia zdieľajte to video čo sa stalo v Rivelpole. Prišla som tu s deťmi, deti ešte nevideli ani len nový pulóver, ešte som deťom nekúpila ani topánky, stále len po kontajneroch čo Rómovia vyhadzujú, ja beriem deťom to im obúvam, pozrite ako chodia...





V žiadnom prípade neprispievajte na zbierku pokiaľ Redakcia R1 nemá bližšie informácie a ani neorganizujte zbierku, ak niekto by chcel zorganizovať zbierku, Redakcie R1 sa od takejto netransparentnej zbierky dištancuje.
   
Redakcia R1 si zakladá na objektívnosti, a objektívne musíme napísať, že sa jedná len o video ktoré sa objavilo na facebooku bez akýchkoľvek dôkazov. V tejto veci by naša Redakcia R1 vedela pomôcť keby mala viac dôkazov. Ak teda máte viac informácií, či viete viac o rodine a mužovi vystupujúcich vo videu, kontaktujte nás...   


Jozef Kmeťo 

Komentáre

  1. Pracujeme v oblasti boja proti obchodovaniu ž ludmi... human trafiking. Napíšte mi alebo zavolajte 07938350270. Nepustajte sa sami do tohto boja je to nebezpečné. Ďakujem a ZDIELAJTE pomoc.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…