Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Mám už 45 rokov...


Ach, ako ten čas letí... Ako mi ten čas preletel v čase piesku presypaného cez prsty mojej ruky.  Narodil som sa 18.9.1973. Rok, vraj podľa astrológov nie moc dobrý, no ale mohol som si vybrať iný rok? Či vybrať si mamu čo ma porodí a nechá v pôrodnici. Osud, ktorého karty niekto iný vyložil a neopýtal sa ma či ho vôbec taký chcem.

Keď som potreboval ruky mojej mamy pre moje prvé kroky, neboli na blízku. Rukami sa mi stala biela stena v detskom domove, o ktorú som sa opieral. Koľkým že deťom bola táto biela stena ich oporou pre ich prvé kroky a koľkým že bola aj múrom nárekov, keď nebolo sa o koho oprieť keď oči plné sĺz treba utrieť...

Od prvého môjho nádychu som bol ponechaný cudzím rukám, ktoré aj keď by ako chceli nahradiť mamu nikdy to nedokázali... A v kúte veľkej postieľky som sa sám naučil vnímať svet a každým nádychom a ešte väčším krokom som sa vnáral do snov utkaných z pavučín za ktorými stal zámok, zámok plný krásneho nábytku a hračiek, len nikde som nevidel moju mamu, ktorá by ma láskou pohladila a slzy z mojej tváre utrela. A tak so rástol až do okamihu, že ma ako hračku do "výkladu" detského domova vyložili, bol som ako Pinocio, čakal som vo "výklade" a čakal na svojho Džepeta... Vonku sa sa rozsnežilo, prišla teta a z "výkladu" nás uložila do kovových postieľok, a na uliciach svetlá lámp sa rozžialili a ich svetlo nám sny pod naše viečka unavené z výkladu prinieslo.

Na druhý deň nás znovu iná teta vyložila do "výkladu" a my sme čakali kto si nás všimne. Keď tu zrazu okolo "výkladu" so sklonenou hlavou šiel vojak, zastavil sa, zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Ostal očarený, videl vo mne seba, a tak sa rozhodol ísť dovnútra. Otvoril dvere detského domova, ktoré časom zhrdzaveli a vošiel dnu.  Ako sa volá tam ten chlapec? To je Mirko. Mirko? A má niekoho? Nie, nemá nikoho prišiel k nám z dojčenského ústavu. Z dojčenského ústavu? Viete my s manželkou nemôžeme mať deti, dva krát potratila, neviem ale možno by som si ho adoptoval.

Celý šťastný tento vojak letel domov, aby povedal svoje žene, že vo "výklade" detského domova našiel chlapca, ktorý sa na neho podobá. Jeho žena však pre chlapca naklonená nebola, no vrúcna túžba mladého vojaka mať doma chlapca nakoniec zlomila aj jeho ženu. A tak sa obaja vybrali do detského domova a chlapca z "výkladu si kúpili"....

Keď ho priniesli domov, chlapec sa krčil v kúte, kolísal sa a bál a pohladenia... No vojak a jeho žena ho dokázali ľúbiť... Vždy večer, keď ho okúpali, "natiahli" ho zlatým kľúčikom a druhý deň chlapec ich celý deň rozosmieval a robil radosť... Oni mu kupovali nové veci, hračky a nezabudli, že chlapca vždy večer po kúpaní treba zase zlatým kľúčikom "natiahnuť"...

Časom vojak a žena nedbali na príkazy z detského domova, chlapca už prestali každý večer zlatým kľúčikom "naťahovať" a chlapček sa im "pokazil"....

Keď už išiel do školy, bol pokazený, lebo hoci mal všetko nemal to čo potreboval, zlatý kľúčik ktorým ho bolo treba naťahovať každý večer sa volal láska a ten časom zhrdzavel nad gramofónom kde bol položený....

Chlapec sa znovu začal ukrývať do svojich snov a spoločnosť mu robil starý gramofón. Vojak a jeho žena už na chlapca nemali ani pekného slova, lebo bol "pokazený", prestal ich baviť a tak ho len odstrkovali a hanbili sa za neho... A pritom stačilo tak málo nájsť na poličke zlatý kľúčik a "natiahnuť" chlapca, no namiesto toho ho nechali len tak sa túlať po meste...

Chlapček sa im úplne stratil. A jeho sny? Tie s ním ostali navždy... Chcete sa opýtať na ten zlatý kľúčik? Údajne ho našla jedna žena, má ho v ruke len nevie ako ho použiť a tak chlapec, s ktorého sa stal medzi časom muž okolo nej rozťahuje nočnú oblohu snov, no ona nevie ako správne pochopiť sny a tak obaja idú cestou držiac sa niekedy za ruky a snažia sa jeden druhého pochopiť. No ona nevie ako kľúčik použiť a ja, lebo ten príbeh je o mne neviem podobný kľúč nájsť, aby som zase pochopil ja ju...

Mám 45 rokov, som úplne "pokazený". Miesto kde by sa mal dať kľúčik je už zhrdzavené a ja cítim, že idem do cieľovej rovinky. Som chlapec z "výkladu", som ten čo stavia vzdušné zámky, no čas mi nitky snov pretrhal a ja ich už nevládzem znovu zlepiť.

Mám 45 rokov a moja bilancia môjho života? Iba týchto pár riadkov nič viac, iba týchto pár riadkov...


Jozef Kmeťo



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…