Najnovšie články
latest

1.november Sviatok všetkých svätých kedysi a dnes...

Katolícka cirkev 1. novembra slávi prikázaný sviatok Všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Veriaci si v tento deň počas omší pripomínajú svätých, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista. Spomínajú a modlia sa aj za tých, ktorí nemajú miesto v kalendári, neboli vyhlásení za svätých, ale žili čestným životom, konali dobro a vedeli sa obetovať pre iných.


Ilustračné foto/Internet

Cintoríny sa tieto dni naplnia ľuďmi, ktorí sa zhromažďujú okolo hrobov svojich príbuzných.

Hroby sú vyzdobené vencami a kvetmi a tiež osvietené sviecami. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami. Kríž, znak utrpenia a smrti sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Preto kresťania každý hrob svojich príbuzných označujú znamením kríža. 

Znakom kríža označovali hroby svojich blízkych aj prví kresťania. Spočiatku však vychádzali z tradície predkresťanskej, ktorá tiež vyjadrovala istú nádej, že človek žije aj po smrti a že vlastne smrťou dochádza, akoby do prístavu nového, záhrobného života. Na mnohých hroboch z predkresťanskej éry sa objavuje napr. znak kotvy, ktorý mal naznačiť, že zosnulý už došiel do prístavu v záhrobnom živote. Kresťania prevzali tento symbol, pričom však urobili malú grafickú úpravu. Pod okom kotvy urobili priečnu čiaru, čím vlastne vznikla podoba kríža. 
spisovateľ Tertulián

Kresťanský spisovateľ Tertulián koncom druhého storočia píše, že kresťania vykonávali výročnú spomienku na zomrelých. Zhromažďovali sa pri výročnej slávnosti smrti mučeníka okolo jeho hrobu ku spoločnej oslave v presvedčení, že mučeník hneď po svojej smrti vstupuje do Božej slávy. Preto sa kresťania nikdy nemodlili za ich spásu, ale naopak, prosili ich o príhovor, aby prosili pred Božím trónom za zosnulých. V katakombách sv. Šebastiána je napríklad nápis, ktorý vyjadruje prosbu o príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla za Viktora: „Sancte Petre et Paule petite pro Victore“, čo jasne nasvedčuje, že veriaci si nielen spomínali na svojich zosnulých, ale zároveň sa za nich modlili a prosili aj privilegovaných svätcov, za ktorých vždy považovali mučeníkov, aby sa za nich prihovárali u Boha. 

Prví kresťania mali cintoríny ako azylové miesta, kde mohli nerušene vykonávať kult. Cintoríny boli chránené štátnym zákonom ako posvätné miesto, preto prví kresťania mohli v istom zmysle celkom slobodne rozvíjať svoje myšlienky a náboženské presvedčenie. Zákon zároveň umožňoval chudobným združovať sa v pohrebných bratstvách, čo v hojnej miere využívali aj prví kresťania, ktorí takto združení mohli vlastniť aj určitý majetok, čiže cintoríny a budovy, ktoré boli na nich postavené. Veľký počet katakomb v Ríme, aj v iných mestách, sú toho jasným dôkazom. 

pápež Gregor IV.
V 10. storočí svätý Odilo, ktorý bol opátom v benediktínskom kláštore v Cluny určil, aby sa pamiatka na zosnulých slávila vždy 2. novembra, čiže deň po Sviatku všetkých svätých, a to vo všetkých kláštoroch jeho rehole. To sa potom rozšírilo do celej Cirkvi. Sviatok Všechsvätých bol ustanovený vtedy, keď bol v Ríme vysvätený pohanský chrám Pantheon, postavený v roku 27 pred Kristom ako chrám pre všetkých rímskych bohov. Cisár Fokas daroval tento chrám pápežovi Bonifácovi IV., ktorý ho upravil na kresťanské bohoslužby, dal do neho preniesť relikvie mučeníkov a posvätil ho ku cti Matky Božej a všetkých mučeníkov 13. mája v roku 610. V Ríme sa sviatok slávil od tohto roku a pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Gregor IV. v roku 840, pričom tento sviatok pomenoval sviatkom Všechsvätých a preložil ho na 1. november. Postupom času sa vyvinula tradícia v ktorej veriaci 1. novembra oslavovali všetkých svätých, čiže oslávenú Cirkev v nebi, a následne 2. novembra si pripomínali zosnulých, ktorí ešte nie sú v stave oslávenia, ale v stave očisťovania, čiže v očistci, a potrebujú modlitby a prosby veriacich, aby mohli dosiahnuť plné oslávenie v nebi. Otázka očistca je do dnes predmetom sporu medzi katolíkmi a protestantmi, ktorí neveria v existenciu očistca preto, lebo nie je o ňom reč vo Svätom písme. Je však evidentné, že prví kresťania sa za svojich zosnulých modlili a priali im svojimi náhrobnými nápismi šťastný život v Kristovom spoločenstve. 

Pre veriacich 2. november, tiež nazvaný dňom dušičiek, nie je len spomienkou, ale zároveň aj modlitbou k Bohu, aby ich duše prijal k sebe do večného domova, kde nájdu trvalý pokoj a šťastie bez konca. Veniec a svieca preto nie sú len obyčajným konvenčným znakom pre veriaceho človeka, ale hlbokým gestom vzájomnej spolupatričnosti, ktorú kresťania vyjadrujú aj v apoštolskom vyznaní viery; „verím v obcovanie svätých“, alebo novší preklad „verím v spoločenstvo svätých“. Písmo hovorí, že Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, preto pevne veria, že ani zosnulí nie sú mŕtvi, ale žijú, hoci inakším spôsobom a na inej úrovni, ako je pozemský život. Vencom si teda našich zosnulých uctievame a sviecou vyjadrujeme vieru a nádej vo večný život. 

Svieca, ktorú kladieme na hrob zahalený toľkou tmou, naznačuje svetlo žiariace z Krista, ktoré preniká temnoty smrti a nám dáva nádej, že život sa neskončil tu v smrti a v hrobe, ale že z tejto temnej brány smrti je východisko do nového svetla a života.

Halloween

Po revolúcii v roku 1989 sa k nám dostal z USA Hallowen. Dovtedy pre nás neznámy sviatok sa začal aj v našich končinách udomácňovať. Ľudia začali zdobiť tekvice, organizovať párty v strašidelných kostýmoch či súkromné večierky plné hororových prekvapení. Ani majitelia obchodov nedali na seba dlho čakať. Začali vo zvýšenej miere ponúkať tekvice, kostýmy, masky, rôzne predmety na ozdobu domov a izieb. Hallowen prenikol aj do škôl, kde deti začali zdobiť tekvice a tiež masky na rôzne zábavné podujatia. Dovtedy cudzie tradície sa začali pre ľudí stávať samozrejmosťou, ktorej často ani dobre nerozumeli. A aj práve preto je veľmi dobré poznať tradíciu obidvoch sviatkov, aby sa človek mohol správne rozhodnúť, ktorý sviatok má vlastne oslavovať.


Halloween/ilustračné foto

Keď sa začítate do názorov etnológov, psychológov, kňazov a historikov, tak zistíte, že  Halloween je niečo, čo sa prieči podstate toho, čo oslavuje katolícka cirkev a v čo by mal každý človek veriť -  v dobro, spravodlivosť a kultúru života. To patrí k tradičným slovenským zvykom. Halloween ponúka niečo, čo oslavuje smrť, zdôrazňuje strach, je zameraný na násilie a ubližovanie. Masky strašidiel sú napríklad považované za zaujímavejšie, keď sú na nich znázornené znetvorenia a rôzne rany. Mnohí odborníci tvrdia, že  je to niečo, čo nesúvisí s povahou dieťaťa a je to pre detskú dušu cudzí prvok. Halloween sa na Slovensku šíri najmä prostredníctvom podnikových či školských večierkov, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých ľudia berú skôr ako intímny rodinný sviatok. Autorstvo Halloweenu, ako pôvodne pohanského sviatku, sa pripisuje tiež starým Keltom. Pôvodne to bol  sviatok Samhian, ktorý sa oslavoval na prelome letnej a zimnej časti roka. Verilo sa, že vychádzajú škriatkovia, ktorí môžu ovplyvňovať ľudí. Vtedy sa ľudia prezliekali, aby zmiatli tieto bytosti a v podstate to bol večer plný čarov, ktorý Kelti svätili.  Tento deň bol vnímaný aj ako čas, keď sa úplne zužuje hranica medzi svetom mŕtvych a živých. Verilo sa tiež, že v tento deň sa vracajú duše zosnulých na zem a živí zase môžu práve v tento deň navštíviť podsvetie. V 16. storočí v anglosaských krajinách cirkevný Sviatok všetkých svätých a Halloween akoby splynuli v jeden sviatok. Dnešná podoba Halloweenu vznikla v Amerike. Írski a škótski prisťahovalci boli predovšetkým protestanti, ktorí neslávili cirkevné Dušičky. Vrátili sa preto k pohanskej verzii sviatku. Íri, ktorí sa do Ameriky prisťahovali najmä v 19. storočí, začali robiť svetlonosov z dýň, namiesto dovtedy tradičnej repy a sviatok sa rýchle medzi ľuďmi  udomácnil. Okrem Ameriky našiel svoje miesto tiež v Kanade, v Austrálii, v Japonsku, na Bahamách, vo Švédsku či na Novom Zélande. V súčasnosti z 31.10 na 1.11. si ľudia domy zdobia pavučinami, postavami z hororu a strašidelnými lampiónmi. Aj dospelí a deti sa prezliekajú do strašidelných kostýmov. Deti chodia po domoch spievať a recitovať básničky, za ktoré dostávajú sladkosti.
Kováč Jack a lampáš

K Halloweenu sa viaže aj legenda o Jackovi a lampášovi. Jack bol lakomý kováč, ktorý sa veľmi často a rád pozeral na dno pohárika. Jedného dňa, keď mal opäť poriadne „pod čapicou“, si po neho prišiel čert. Jack však bol nielen opilec, ale i šibal, ktorému sa podarilo čerta prekabátiť. Čert mu musel prisľúbiť ešte desať rokov života. O stanovený čas bol čert späť. Jack mu tlmočil posledné prianie – chutné jabĺčko zo stromu. Pekelník  sa vyšplhal na jabloň. Jack však bol rýchlejší a do kôry stromu vyrezal kríž, čím čerta na strome uväznil. Za vyslobodenie mu čert musel sľúbiť, že brány pekelné pre Jacka zostanú navždy zatvorené. O niekoľko rokov Jack zomrel. Pre jeho lakomstvo a zlé skutky nepatril do neba, no i z pekla, tak ako mu to čert prisľúbil,  ho „vykázali“.  Čo mu zostávalo? Len naveky sa túlať tmou. Čert sa však nad ním zľutoval a podaroval mu uhlík z pekelnej pahreby. Ten si úbohý kováč vložil do lampáša z vydlabanej repy.

Prepletený svet živých a mŕtvych
Persefona a Hades

Prelínanie sveta živých so svetom mŕtvych sa nám akosi automaticky viaže aj so starovekými kultúrami a s legendami. Medzi najznámejší z nich patrí príbeh o Persefone, ktorú Hádés uniesol a v podsvetí ju pojal za manželku. S únosom dcéry však jej matka Démétér nesúhlasila a poprosila najvyššieho boha Dia o pomoc. Nakoniec Persefona opúšťa podsvetie a žije na našom svete dve tretiny roka. Ako uvádza Vojtech Zamarovský v knihe Bohovia a hrdinovia antických bájí, na jar prichádza Persefona na svet a Démétér dáva z radosti nad jej návratom plodivú silu rastlinám, aby ju celá príroda vítala kvetmi a zeleňou. Keď sa potom na konci jesene Persefona vracia do ríše mŕtvych, Démétér za ňou smúti a s ňou sa odieva do smútočného šatu aj celá príroda. Jej každoročný zostup do podsvetia a opätovný návrat symbolizoval zimné umieranie a jarné oživenie prírody. Zasvätenci verili, že po smrti ožijú podobne, ako sa rodí z obilného zrna nový klas.


Prelínanie týchto dvoch svetov sa postupne dostalo aj do rozprávok. Zo slovenských možno spomenúť jednu z tých, ktoré zozbieral a zapísal Pavol Dobšinský. Je to rozprávka o Ľubke a Kovovladovi. Ľubka bola pyšná a nechcela sa vydať za obyčajného sedliaka, ale čakala na bohatého pána. Dočkala sa Kovovlada, ktorý ju zaviedol do svojej podzemnej ríše, kde zistila aká hlúpa, zlá a namyslená bola, ale vrátiť sa na náš svet už nemohla. Raz za rok sa však môže na tri dni vrátiť na tento svet.

A ako prežijeme tieto sviatky dnes?

Sviatok všetkých svätých a Dušičky sú určené najmä nato, aby sme zašli na hroby našich blízkych a zaspomínali si na nich. Stávajú sa však aj výbornou príležitosťou, aby sa stretla celá roztrúsená rodina. Počas roka nie je veľa času na návštevy, ak príslušníci rodiny bývajú od seba niekoľko desiatok, či stoviek kilometrov. A tak majú možnosť stretnúť sa aspoň v tento sviatočný čas.

Nech už trávite tieto dni akokoľvek, pokúste sa hlavne spomaliť a zosnulým vyslať do večnosti lásku. A nezabudnite v kruhu rodiny pospomínať na všetko krásne, čo ste spolu prežili. Toto obdobie je tiež veľmi vhodné na to,  aby ste najmladším členom rodiny priblížili rodokmeň a zaspomínali si na úžasných ľudí, ktorí už nie sú medzi vami. Pre deti je veľmi dôležité poznať históriu rodiny, v ktorej žijú. A taktiež je dôležité, aby poznali aj históriu jednotlivých sviatkov. Nie nadarmo sa hovorí, že dejiny sú učiteľkou života. Veď keď naše deti budú poznať podstatu a históriu jednotlivých sviatkov, budú sa vedieť správne a múdro v dospelosti rozhodnúť, ktorý z nich vlastne oslávia.




Iveta Kmeťová
zdroj: internet

Európsky parlament prijal uznesenie proti normalizácii prejavov fašizmu

Poslanci Európskeho parlamentu vyjadrili vo štvrtok obavy z nárastu normalizácie fašizmu, rasizmu a xenofóbie a vyzvali členské štáty EÚ na zákaz neofašistických a neonacistických združení a skupín.

Ilustračné foto/ Internet 

Brusel/Štrasburg 25. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyjadrili vo štvrtok obavy z nárastu normalizácie fašizmu, rasizmu a xenofóbie a vyzvali v tejto súvislosti členské štáty EÚ na zákaz neofašistických a neonacistických združení a skupín.


Prívrženci LSNS Mariána Kotlebu/ Slovensky fašisti 

Uznesenie, za ktoré hlasovalo 355 poslancov, 90 bolo proti a 39 sa zdržalo hlasovania, odsudzuje absenciu rozhodných opatrení proti neofašistickým a neonacistickým skupinám, ktorá umožnila nárast xenofóbie v Európe. V uznesení sa ako príklady uvádzajú útoky v Nórsku v roku 2011, pri ktorých zahynulo 77 ľudí, vraždu poslankyne britského parlamentu Jo Coxovej v roku 2016 a nedávny útok fašistickej skupiny v Taliansku na poslankyňu EP Eleonoru Forenzovú.

Beztrestnosť, ktorú pociťujú krajne pravicové organizácie v niektorých členských štátoch, je podľa poslancov jedným z dôvodov nárastu násilných trestných činov. Neofašistické a neonacistické násilie ovplyvňuje spoločnosť ako celok a zameriava sa na menšiny, ako sú Európania tmavej pleti, osoby afrického pôvodu, židia, moslimovia, Rómovia, občania tretích krajín, osoby komunity LGBTI či ľudia so zdravotným postihnutím.


Ilustračné foto/ Internet 

Europarlament navrhol, aby členské štáty EÚ zriadili v rámci svojich policajných zložiek jednotky boja proti trestným činom z nenávisti, a vyzval zodpovedné vnútroštátne orgány, aby takéto trestné činy vyšetrovali a postihovali.

Podľa názoru poslancov by členské štáty EÚ mali zakázať neofašistické a neonacistické zoskupenia a akékoľvek nadácie alebo združenia, ktoré vyzdvihujú a glorifikujú nacizmus a fašizmus.

Parlament zároveň vyjadril pohoršenie zo správ o prepojení politických predstaviteľov, politických strán a predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní s neofašistami a neonacistami v niektorých členských štátoch. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali členské štáty, aby kategoricky odsúdili a sankcionovali trestné činy z nenávisti a prejavy nenávisti, ale aj hľadanie vinníkov zo strany politikov a verejných činiteľov, ktorí tak priamo normalizujú a posilňujú nenávisť a násilie v spoločnosti.



Kotlebovci sa tešia dobrým predvolebným preferenciám 


Schválené uznesenie požaduje aj prijatie opatrení proti šíreniu rasizmu, fašizmu a xenofóbie na internete. Európska komisia a členské štáty by za týmto účelom mali spolupracovať so sociálnymi médiami.

V podobnom duchu uznesenie žiada členské štáty a národné športové federácie, najmä futbalové kluby, aby potláčali prejavy rasizmu, fašizmu a xenofóbie na štadiónoch a v športovej kultúre.

Členské štáty by zároveň podľa europoslancov mali pripraviť programy, ktoré by pomáhali jednotlivcom opustiť násilné neofašistické a neonacistické skupiny.




Európsky parlament vyzval členské štáty na zákaz neofašistických a neonacistických združení a skupín....
V uznesení sa zdôrazňuje dôležitá úlohu vzdelávania, a to najmä mladších generácií, pričom pri zvyšovaní informovanosti o dejinách poslanci vyzvali na jasné odmietnutie fašistických zločinov minulosti a zdôraznili, že pravda o holokauste nesmie byť zľahčovaná.


Fašizmus v uliciach Slovenska/ Ilustračné foto 





Spravodajca TASR Jaromír Novak

Zachránili psa, ktorého niekto zaviazal do vreca a vyhodil a nechal ho tak...

Pes je najlepší priateľ človeka, áno, to počúvame takmer od detstva. Mnohým sa nám pri pohľade na okoloidúce zviera hneď zjaví úsmev na tvári. To však pravdepodobne nebol prípad ľudí, ktorí našli mladého psa v lese medzi Komjaticami a Černíkom.
Ilustračne foto/ Na ľavo vrece v ktorom bol psík uviazaný

Ich pohľad totiž nesmeroval na šťastne pobehujúceho psa, ktorý by sa hral so svojimi majiteľmi, ale na vrece, v ktorom sa niečo hýbalo a bolo z neho počuť zvuky. Ľudia sa preto hneď rozhodli konať a išli sa pozrieť k bielemu vrecu, ktoré bolo pevne zaviazané. Už počas toho, ako k nemu kráčali, si pravdepodobne uvedomvali, čo v ňom nájdu.

Keď prišli k vrecu, videli, že je v ňom malý pes, ktorý okamžite začal vrtieť chvostom a tešil sa, že ho niekto zachráni. Mužovi a žene sa najskôr nedarilo rozviazať ho a preto zvažovali, že ho vyslobodia až v aute, no nakoniec zviera nemuselo čakať, pretože dvojici sa podarilo dostať ho z vreca.

Aj napriek tomu, že by si pravdepodobne mohol čakať, že zviera bude vystrašené a bude sa chcieť schovať, opak bol pravdou. Z vreca vystrčilo hlavu a na videu bolo vidno aj to, ako rýchlo vrtí chvostom a teší sa zo slobody.


Ilustračné foto/ Internet

Zatiaľ nie je známe, kto psa na mieste vyhodil. "Pes bol vyhodený medzi Komjaticami a Černíkom. Človek, čo ho vyhodil dobre vedel, čo robí, vrece bolo pevne stiahnuté a keby náhodne neprechádza jedna rodina okolo, nikdy by sme ho nenašli. Psík by tam zomrel od hladu, dehydratácie a vyčerpania," napísalo Občianske združenie Zatúlané labky - Šurany na svojom profile na Facebooku.

Je naozaj ťažké pochopiť, prečo sa niekto rozhodne vyhodiť psa a ešte k tomu takým spôsobom, že mu hrozí smrť. Aj napriek tomu, že existujú útulky, ktoré slúžia aj ako domov pre nechcené zvieratá, sa stále častejšie strtávame s tým, že sa niekto podobne nehumánne snaží zbaviť psa.

Občianske združenie, ktoré video publikovalo sa snažilo nájsť psovi nový domov, v ktorom sa už nebude musieť báť o svoj život a bude si užívať prechádzky po prírode. Podľa komentárov pod príspevkom je zrejmé, že sa im to podarilo. Zároveň sa stále snaží vypátrať človeka, ktorý ho zaviazal do vreca a vyhodil.










Na oceán vypláva replika Titanicu. Pôjde tou istou trasou a s rovnakým počtom pasažierov

Príbeh slávneho Titanicu fascinuje ľudí aj po vyše storočí od tejto obrovskej lodnej katastrofy. A to až tak, že sa stavia jeho verná kópia s názvom Titanic II, ktorá vypláva po rovnakej trase a s rovnakým počtom pasažierom i posádky. Snáď nebude mať aj rovnaký osud.

Foto/ Internet 

Replika známej lode má prvýkrát vyplávať v roku 2022. Na svojej palube privíta v 835 kajutách 2435 pasažierov a 900 členov posádky, takmer rovnaký počet ako na lodi, ktorá sa potopila v noci zo 14. na 15. apríla 1912 a zomrelo tu približne 1500 pasažierov. Tentokrát však bude na lodi aj náležitý počet záchranných člnov, viest a ostatných moderných bezpečnostných a navigačných technológií.

Titanic II má byť identickou kópiou pôvodnej lode, bude na ňom rovnaké rozloženie kajút i krásne schodisko známe zo slávneho filmu Jamesa Camerona z roku 1997.


Schodište legendárneho Titanicu/ Foto Internet 


Titanic pôjde najprv na dvojtýždňovú plavbu z Dubaja do britského Southamptonu. Odtiaľ potom Titanic II, rovnako ako v roku 1912, vypláva po rovnakej trase do New Yorku cez Severný Atlantik plný ľadovcov. Po tejto slávnostnej plavbe bude ponúkať ďalšie trasy po celom svete.

Stavba lode Titanic II sa začala v roku 2015, ale firma Blue Star Line jej výrobu pozastavila kvôli finančným nezhodám, čím sa oddialili plány dokončiť ju do roku 2016. Pôvodne mala loď vyplávať na moria v roku 2012, teda presne 100 rokov od vyplávania originálnej lode.


Ilustračné foto/ Internet 


Spoločnosť Blue Star Line však v septembri tohto roka ohlásila, že pokračuje v jej výstavbe, ktorá bude dokopy stáť 500 miliónov dolárov. Za týmto odvážnym a tak trochu šialeným nápadom stojí austrálsky podnikateľ a politik Clive Palmer.

Zatiaľ nie je známe, kedy sa začnú predávať lístky na plavbu a najmä to, koľko budú stáť.Lístky sa budú dať kúpiť do prvej, druhej a tretej triedy, teda v rovnakých kategóriách, ako na pôvodnom Titanicu. Tak čo, odvážil by si sa vyplaviť Titanicom II?




Jozef Kmeťo
Zdroj CNN 

RTVS - Sam Khere - Rómsky magazín si školí nových spolupracovníkov

Včera sa začalo trojdňové školenie možno budúcich moderátorov, redaktorov či žurnalistov.  
Školenie sa začalo v krásnom starobylom meste Levoča. 
O program a výučbu sa starajú známe tváre Rómskeho magazínu - Sam Khere  a rádia Pátria.  Ako sú  napríklad, Eriku Godlová, Kristína Mojžišova či napríklad aj skvelý Slovensky herec a moderátor Peter Kočiš.  



Foto/ RTVS- Sam Khere/ koláž Redakcia R1



Jozef Kmeťo

Česko možno príjme euro už na druhý rok 1 januára 2019

„Svet sa nezrúti a ani česká ekonomika, ak by sme prijali euro až v roku 2010. A tiež sa nestane žiadna dráma, ak by to bolo až pri príležitosti stého výročia českej koruny, teda v roku 2019,“ vyhlásil guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma v rozhovore pre české Hospodárske noviny v roku 2008. 

Miroslav Singer, guvernér ČNB 


Česká ekonomika v závere roka 2014 prechodne spomalila tempo. Rast hrubého domáceho produktu však v tomto roku začne opäť zrýchľovať, a to vplyvom uvoľnených domácich menových podmienok, oživovanie zahraničného dopytu, nízkych cien ropy a zvyšovanie vládnych investícií. Hrubý domáci produkt tento rok vzrastie o 2, 6 percenta. V roku 2016 potom ekonomický rast prekoná 3 percentá. 

Priaznivý hospodársky vývoj sa prejaví ďalším zlepšovaním situácie na trhu práce. Bude pokračovať zvyšovanie počtu zamestnancov prepočítaného na plné úväzky a miera nezamestnanosti aj počet osôb bez práce budú ďalej klesať. Tempo rastu miezd v podnikateľskej sfére sa zvýši, mzdy v nepodnikateľskej sfére najmä v tomto roku rýchlo porastú, "predikoval ČNB už v máji.

V prípade prijatia eura Singer zopakoval, že rozhodnutie je politickým krokom, ku ktorému ČNB dodá iba odborné stanovisko. Prípadný vstup do eurozóny je podľa neho dlhodobý projekt. "Keby teraz padlo rozhodnutie a všetko sa uskutočnilo bez problémov, tak do eurozóny vstupujeme 1. januára 2019," upozornil Singer.


Česko je pripravené prijať menu EURO 

Jozef Kmeťo 

Vražedná pomsta, 13 rokov za mrežami, odsúdená sa po vynesení rozsudku zrútila

Krajský súd v Ostrave poslal na 13 rokov do väzenia dvadsaťosemročnú Martu Léskové. Uznal ju vinnou z vraždy. Lešková nožom pomstila napadnutie svojho otca, ktoré sa stalo o tri dni skôr. Keď sudca vyhlásil rozsudok, tak sa Lešková zrútila, nakoniec pri odchode zo súdnej siene napľula na svoju obhajkyňa.






 Štátny zástupca i zmocnenec si vzali lehotu na rozmyslenie pre prípadné odvolanie sa, obhajkyňa sa nemohla so svojou mandantkou poradiť, preto je rozsudok neprávoplatný. "Vzhľadom k tomu, že mandantka predpokladala rozsudok maximálne desať rokov, tak sa pravdepodobne odvoláme," uviedla obhajkyňa.

K útoku ženy predchádzala potýčka v neďalekom pohostinstve. Tam otca Lešková napadli traja muži. O tri dni neskôr Lešková za jedným z nich dorazila a mala so sebou nôž, s mužom sa pohádala a v opitosti ho bodla do hrudníka, načo zomrel...

 Vražda sa stala tento rok 24. marca v Ostrave-Muglinov v Olešná ulici. Podľa žaloby si žena priniesla nôž s čepeľou dlhou štrnásť centimetrov. So známym sa pohádala, v opitosti potom 41letého muža raz bodla do hrudníka, kde nôž zlomil dve rebrá a zasiahol pľúca i srdce.


Aj ja dostala ako kôň, hovorila obžalovaná

Podobne incident popisovala Lešková. "Bol to úplne bezdôvodný atak. Otec ležal a oni do neho kopali. Kričala som, nech sa bráni. Aj ja dostala ako kôň, musela som ísť k lekárovi. Myslím, že otca veľa štvalo, že ho zbil taký skrček, "opísala obžalovaná s tým, že podľa nej za útokom stál jej bývalý priateľ.

Po troch dňoch si to s útočníkmi chcela vydiskutovať. O tom, že má v kabelke nôž, vraj nevedela. Tvrdila, že kabelku si požičala jej sestra a nôž si vzala pre prípad svojej obrany.

Vo dverách sa strhla hádka, Lešková vôbec nemala a nechcela vraždiť, "vytiahla som z kabelky nôž a myslela som si že som ho bodla do ruky"  Na chodbe bola tma, nič som nevidela... Nemyslela som si že som ho bodla do hrude, bola som v tom že som ho bodla do ruky, dodala Lešková 






Jozef Kmeťo

Reklama, ktorá vyvolala búrlivú diskusiu Slovákov... môže vlastne existovať multikulturalizmus?

Pred pár týždňami sa na Slovensku objavila kontroverzná reklama na Absolut vodku, ktorá hlásala: ,,Poď žiť. Nechaj žiť!“ V hlavnej úlohe sa objavila černoška Nataly, ktorá sa stala pilierom pre šírenie multikulturalizmu v našej krajine. Ľudia však túto kampaň začali búrlivo komentovať a okamžite sa rozdelili do dvoch skupín. Zatiaľ čo prvá skupina reklamu podporuje, druhá tento nápad tvrdo kritizuje.

Blondína na ľavo je akože múdra Lívia/ Foto Internet 


Svoj názor vyjadrila aj 17 ročná Lívia, ktorá ním umlčala aj tých najmúdrejších, tak znie podtitulok v jednom článku, "no ja si to nemyslím"... Je to názor 17 ročného dievčaťa, napriek tomu video na youtube zhliadlo takmer 200 tisíc divákov. 

Lívia je presvedčená, že média propagujúce multikultúru, cielene šíria klamlivú verziu sveta. “Každý národ má svoje typické črty, jedlá, odevy. Neexistuje národ, ktorý by nemal vlastné tradície a špecifiká. Prečo niekomu nestačí takáto nádherná forma rozmanitosti?“ pýta sa vo videu. Dievčina je totiž presvedčená, že mladí ľudia čoraz menej chránia svoj pôvod a nepoznajú svoju identitu. “Výsledkom multikultúrnej spoločnosti v Európe je len zvýšená kriminalita a zánik historického dedičstva,” presvedčivo dodáva na záver Lívia.

Najprv by sme si mali povedať čo vlastne znamená multikulturalizmus. Je to severoamerická a západoeurópska ideológia, ktorá definuje formovanie a ochranu multikultúrnej spoločnosti. Táto ideológia sa zrodila v Severnej Amerike, Austrálii a v Novom Zélande na ochranu tamojšieho domorodého národa a tolerancie medzi domorodcami a majoritou. Je synonymum pre kultúrny pluralizmus, ktorý podporuje kultúrnu a národnú rozmanitosť a uznáva etnické menšiny. 

Teda Lívia sa vo videu veľmi mýli, pretože preložené na drobné, multikulturalizmus nie je o potlačení inej kultúry a jej tradícií, ale nájsť k sebe cestu tolerancie, úcty ku kultúre a tradíciám národov a menšín a navzájom nájsť porozumenie medzi sebou. 

Prečo by sa černoška Nataly nemohla cítiť byť slovenkou, pretože je čierna? Čo keď na Slovensko prišla s rodičmi ako malé dievčatko, začala chodiť do slovenskej školy, učiť sa slovensky, učiť sa o tradíciách a slovenskej kultúre ako takej, a hoci je čierna, pochádza z Nigérie a je čierna, nepozná kultúru Nigérijcov a Nigérie, ale Slovákov a Slovenska. Je jasné, že sa cíti byť súčasťou tejto krajiny. Podľa 17 ročného dievčaťa, ktoré ešte ani nevie čo je život by mala byť Nataly považovaná za iného človeka, podčloveka, či občana Slovenska druhej kategórie? Mimochodom Nataly sa narodila na Slovensku a otca má z Nigérie... 

Lívia, hoci je biele dievča, ale žila by s rodičmi v Nigérii, chodila by tam do školy a učila sa ich kultúru a jazyk, tak isto by sa cítila byť Nigérijčankou hoci je biela a má iné antropologické črty a blond vlasy, doma by sa cítila byť v Nigérii a nie na Slovensku. 

To musí byť človek blond, mať správne antropologické črty, aby sa cítil byť doma tam kde sa dobre cíti, aby sa mohol považovať za Slováka? Dnes v dobe kedy sme rozlúštili ľudský génom, kto môže na sto percent o sebe povedať, že je Slovák, Róm, či dokonca Černoch aj keď má tmavú kožu?  Možno 17 ročnej Lívii v jej žilách a kostiach sa nadchádzajú gény jej predkov z krajiny, s ktorou vo vnútri seba pohŕda...   

       
Mám sa ja ako Róm o sebe báť povedať, že som Slovák, len preto že nemám správnu farbu pleti? V akej dobe sa nachádzame, že tu 17 ročné dievča v inteligentnej forme vlastne povie, že len ten si môže povedať že je Slovák, kto má správnu farbu pleti a správne antropologické črty! Paradoxom môže byť, že Lívia z videa má síce správne antropologické črty, bielu pokožku a blond vlasy ale zďaleka nemusí pochádzať zo Slovenska, či krajiny bielych predkov k takzvanej Europoidnej rase, ale k negroidnej, teda čiernej rase alebo australoidnej kam patria domorodí Austrálci. Medzi jednotlivými fázami rasy pritom mohlo u Lívii prejsť asi tisíc rokov a o tom to je... Krížením ľudskej rasy, inak povedané našich predkov sme tým čím sme dnes. A jedine rozbor ľudskej DNA nám ukáže odkiaľ sme a ako sme sa tu ocitli. Doporučil by som, aby Livia skôr než bude posudzovať iných, absolvovala rozbor svojej DNA a možno by ju výsledok prinútil zamyslieť sa nad podstatou života ako takého... 


Pozrite si video ktoré videlo na Youtube cez 200 tisíc ľudí, kde 17 ročné dievča inteligentným spôsobom dalo najavo v podstate rasizmus... Lívia, študuje na bilingválnom gymnáziu, obdivuje Mazureka, je členkou Ľudovej mládeže... 









Jozef Kmeťo  
   






Maďarsko by sa malo stať prvou nefajčiarskou krajinou sveta

Budapešť 21. októbra (TASR) - Maďarsko by sa v budúcnosti malo stať podľa predstáv premiérovho splmomocnenca pre ochranu nefajčiarov Jánosa Lázára prvou krajinou planéty, v ktorej sa nebude fajčiť.



Ilustračné foto/ Internet 


Lázár by chcel dosiahnuť, aby občania, ktorí sa v Maďarsku narodia po 1. januári 2020, nesmeli kupovať žiadne tabakové produkty, a to ani po dovršení 18. roku života.

Vyplýva to z informácií, ktoré priniesol internetový portál maďarskej vláde blízkeho periodika Magyar Idök a tlačová agentúra APA.

Podľa informácií z Budapešti tamojšia vláda bude reagovať na iniciatívu až po predložení Lázárových konkrétnych odporúčaní. Na dosiahnutie cieľa, ktorým by mal byť absolútny zákaz fajčenia v krajine, by sa v prípade potreby pristúpilo hoci k novelizácii ústavy.

Iniciatíva by sa podľa Lázára netýkala občanov narodených do roku 2020.

Premiérov splnomocnenec by rád dosiahol zákaz fajčenia v nákladných vozidlách, sprísnenie tabakovej legislatívy a tým aj výrazne zníženie počtu vydávaných licencií. Perspektívne sa uvažuje aj o zriadení štátneho programu na odvykanie od fajčenia pre súčasných asi 2,5 milióna maďarských fajčiarov.

János Lázár volá aj po zavedení pľúcnych vyšetrení v celej krajine. Zamestnancom by v prípade ich neabsolvovania hrozili vysoké odvody poisťovniam.

Podľa informácií z Budapešti tamojšia vláda bude reagovať na iniciatívu až po predložení Lázárových konkrétnych odporúčaní. Na dosiahnutie cieľa, ktorým by mal byť absolútny zákaz fajčenia v krajine, by sa v prípade potreby pristúpilo hoci k novelizácii ústavy.

Maďarsko je podľa Eurostatu s 27-percentným podielom rakoviny pľúc na všetkých úmrtím končiacich nádorových ochoreniach na čele rebríčka členských krajín.

380 000 000 EUR dostalo Slovensko na Rómov… Aký úžitok priniesli? Hodnotí expert Národnej koalície

Slovenská republika patrí k málo krajinám EÚ, ktorá získala špeciálnu podporu na riešenie Rómskych osád, Rómov a alarmujúceho stavu týchto lokalít. Dokonca tomu dali naši experti aj odborný názov a to Marginalizované Rómske komunity… 







Mgr. Ivan Hriczko



Rómska problematika sa v našej krajine na vládnej úrovni vníma ako kardinálna otázka, ktorou sa vláda SR zaoberá už niekoľko vládnych období… dokonca sme získali v minulom programovom vládnom období cca 160 000 000 EUR a pokračovanie tejto pomoci nám do štátnej pokladne prinieslo ďalších cca 380 000 000 EUR, ktoré v rámci nového programového obdobia vlády SR má krajina použiť na vyriešenie žalostného stavu, v ktorom sa nachádzajú Rómske osady. S prioritou na tri kraje Slovenska a to Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj… samozrejme všetky kraje okrem Bratislavského sú oprávnené žiadať a čerpať finančné prostriedky na riešenie Rómskej problematiky v základných pilieroch a to otázka bývania, zamestnania, vzdelávania a zdravia… program má ešte pod programy, ktoré umožňujú žiadateľom flexibilnejšie používať finančné prostriedky, v rámci „komplexného riešenia otázok vylúčených Rómskych komunít“… Ak si to tak zoberieme tak vláda SR v rámci kooperujúcich a riadiacich rezortov má slušný diapazón riešení kardinálnych problémov, chudobných vylúčených Rómskych lokalít a ľudí žijúcich v osadách do roku 2020. Koordinačná funkcia je v rukách Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, kde splnomocnencom je súčasný podpredseda strany MOST – HID Abel Ravasz. Pre efektívnejšie koordinovanie vzniklo na Ministerstve vnútra ďalšie administratívne oddelenie / odbor Maginalizované Rómske komunity.
Napriek deklarovanému množstvu financií z EÚ, ktoré nám priklepli na riešenie tejto otázky viditeľné výsledky nemáme… Ak si zoberieme taký okres Košice – okolie, ktorý patrí medzi najväčšie okresy na Slovensku s počtom obcí 111 … práve tento kraj eviduje vysoké percento obci v ktorých dokonca už tvoria Rómovia aj väčšinu obyvateľstva, reálne výsledky tam nemáme.

Nezamestnanosť, chudoba, biedne chatrče, hlad, špina, infekčné ochorenia, úžera… teda sociálno – patologické javy vo vysokom percente máme možnosť vnímať a cítiť v tomto okrese… a v iných to nevyzerá o nič lepšie… treba, ale povedať aj to, že celkovej situácii napomohlo bez investovania z vyčlenených finančných prostriedkov záujem mladých Rómov opustiť svoje domovy a ísť pracovať do zahraničia. Po väčšine ide o krajiny Nemecko, Veľká Británia a Benelux, vďaka čomu sa im podarilo zlepšiť si svoju životnú úroveň a predovšetkým riešiť bytovú otázku… a samozrejme zopár treťosektorových projektov, ktorými sa ukazujeme pri zahraničných návštevách, alebo kontrolách… pevný, systematický, cítiteľný a efektný program v súčasnosti nejestvuje…
Do nedávna sme evidovali v Atlase Rómskych komunít cca 620 Rómskych osád… dnes sa približujeme k číslu viac ako 1100… napriek vynaloženým finančným prostriedkom, deklarovanej snahe a prezentácii „úspešných projektov“ sa situácia nezlepšuje, ale reálne a predovšetkým citeľne zväčšuje a zhoršuje. To sa samozrejme podpisuje pod napätú spoločenskú atmosféru, príležitosti pre extrémistické a nekoordinované skupiny na jednej aj druhej strane a ľudia sa cítia právom ohrozený a utláčaný.
Ak si poviete prečo je tomu tak…a situácia je každým rokom ťažšia je podľa môjho názoru podceňovanie a reálny nezáujem mocných a zodpovedných riešiť tento závažný celospoločenský problém našej krajiny presahujúc aj hranice Slovenska.
A možno menej konferencii, školení a nezmyselných projektov, nahradiť jednoduchým a efektným programom budovania napríklad Obecných podnikov, ktoré by naštartovali podnikateľský život v zanedbaných a zabudnutých obciach a dali ľudom reálnu prácu a zodpovednosť s priamym prepojením lokálnej, regionálnej a národnej úrovni v procese čerpanie a reálneho odpočtu.
Mgr. Ivan Hriczko, expert Národnej koalície na rómsku problematiku

Ilustračne foto/ Internet 

Ivan Hrizcko 
Zdroj: Hlavné spravy.sk  

Juraj H., obvinený zo zabitia Filipínca v Bratislave, zostáva vo väzbe

Dvadsaťosemročný Juraj H. z okresu Dunajská Streda mal v sobotu 26. mája nadránom napadnúť na Obchodnej ulici v Bratislave Filipínca, ktorý sa snažil zabrániť obťažovaniu dvoch žien.

Na archívnej snímke obžalovaný Juraj H.Foto: TASR 

Bratislava 19. októbra (TASR) - Juraj H., obvinený zo zabitia Filipínca Henryho Acordu, ostáva naďalej stíhaný väzobne.

"Obvinený svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu vzal späť. Súd túto skutočnosť vzal na vedomie, to znamená o predmetnej žiadosti nerozhodoval," uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

Juraj H. požiadal predtým o prepustenie z väzby. Okresný súd Bratislava I mal v piatok predpoludním o tom rozhodovať na neverejnom zasadnutí.

Dvadsaťosemročný Juraj H. z okresu Dunajská Streda mal v sobotu 26. mája nadránom napadnúť na Obchodnej ulici v Bratislave Filipínca, ktorý sa snažil zabrániť obťažovaniu dvoch žien. Filipínec následkom zranení podľahol. Polícia obvinila útočníka zo zabitia. Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I ho zobral do tzv. preventívnej väzby. Dôvodom boli obavy, že by pokračoval v trestnej činnosti.

Hlúpa múdrosť sveta

Všetky múdrosti sveta sú k ničomu, keď si človek k človeku nevie nájsť cestu. Slnko potrebujeme k životu, bez vody by sme zahynuli a vzduch dýchame a ani si to neuvedomujeme, tak ako si neuvedomujeme, že sme ľudia.

Ilustračne foto/ Internet

Pozrite sa okolo seba, každý deň sme svedkami ľudského zlyhania...  Sused závidí susedovi aj nos medzi očami, deti už odmalička učíme, že svet je iný, ty si bielej pokožky a ty tmavej, či onakej... Aká hlúposť! A pritom o čo ide? Či zem si uvedomuje aký človek, akej národnosti, farby pleti či bohatý, či chudobný v nej spočinul?


Okolo nás sa ľudia zabíjajú a my riešime čo si oblečiem, čo zjem, lebo toto ja nejem, ja sa výhradne stravujem bio potravinami. Aká to že hlúposť. Ukážte mi na tejto zemi čo i len kúsok, ktorý nebol kontaminovaný napríklad kyslím dažďom. Ten hlupák závislí na bio potravinách, platí iba za ten očarujúci nápis BIO. Aká to ničomnosť a niekoľko sto kilometrov za ním dieťa je zbytky jedla z kontajnera.

Ilustračné foto/ Internet 

Máme internet, sme závislí na sociálnych sietiach, podaromnici zabíjame svoj čas života pri internete. Sme oslepení monitorom počítača a tá naša slepota nás zabíja. Prestali sme totiž človeka vnímať ako človeka, už ho iba evidujeme ako profil na sociálnej sieti.

Prestali sme sa medzi sebou rozprávať, zabudli sme sa rozprávať, mám pocit že už to ani nedokážeme. V rukách držíme svoje mobily a celý deň ich nespustíme z očí. Na displej telefónu sa smejeme, plačeme, či vnímame hudbu, ktorá v nás vyvolá tie najkrajšie pocity. No do očí človeka, do jeho tváre sa už nevieme ani pozrieť, vylúdiť čo i len úsmev nám robí veľký problém, to už nepíšem že vypočuť si toho druhého, pochopiť ho, či podržať ho keď to potrebujeme, sme zabudli.

Stali sme sa robotmi, vyhovuje nám štýl života robota. Robot koná mechanicky bez premýšľania a to je to čo nám vyhovuje, pretože myslieť znamená že som tu, že žijem, že vnímam a cítim. My to však už nechceme, my chceme byť robotmi a učíme k tomu aj naše deti.


Ilustračné foto/ Internet 

Najprv ich naučíme na televízor, posadíme ho pred televíziu a ja si zatiaľ zasurfujem  na internete. Keď už vie chodiť dáme mu do ruky tablet a keď začne chodiť do školy necháme ho sedieť pred počítačom a monitor už urobí svoje, máme z dieťaťa robota.  Nevie čo je hrať sa vonku, čo je sa porozprávať, so svojimi problémami sa zveruje monitoru počítača...

Na tejto zemi sa už cez 6 tisíc rokov rodia ľudia. Niektorí prežili svoje životy a nezanechali po sebe ani stopu, ale žili tu. No narodili sa aj tí, čo tejto zemi a do našich rúk dali svoje srdce v podobe kníh, hudby, stavieb, ktoré obdivuje celý svet, či vynálezov ktoré nás posunuli ďalej v poznaní sveta a života okolo nás. My ľudské pokolenie sme dokázali toho veľa, dokážeme napísať román nad ktorým zaplače nejedno srdce. Dokážeme zložiť hudbu, ktorej tóny nás dokážu vzniesť až do samých nebies.  Človek vstúpil na mesiac, nad našimi hlavami krúžia komunikačné satelity, dokázali sme vylúštiť ľudský génom.   


Foto/ Body The Exhibition

A predsa sme nedokázali jedno, byť naozaj šťastný... Veci, ktoré dnes poznáme a mali by nám slúžiť pre naše potešenie sa stali naším prekliatím. Poznáme všetko od zrodu človeka až po jeho smrť. Vieme všetko čo sa deje počas jeho života v jeho tele a predsa nevieme ako byť šťastný, skutočne šťastný, pretože len skutočne šťastný človek by neriešil akej si postavy, či farby pleti a nezodvihol by zbraň proti inému človeku. Poznanie, ktoré máme by malo slúžiť nášmu učeniu a my by sme mali tomu učiť iných. No zem je plná vojen, konfliktov, a detských sĺz, pretože to čo poznáme nás neposunulo ďalej ako ľudí, ale paradoxne vrátilo späť do jaskýň, aby sme sa znovu naučili spolu komunikovať a keď to raz dokážeme, tak to čo dnes poznáme nám poslúži k nášmu šťastiu a naše roboticko mechanické zmýšľanie sa stratí a slepota z monitora sa vytratí a my zrazu pred sebou uvidíme človeka...


Ilustračné foto/ Internet 



Jozef Kmeťo 
  

Leonardo da Vinci mohol mať očný problém, ktorý mu pomohol namaľovať majstrovské diela


Leonardo da Vinci (1452-1519) Taliansky maliar, sochár, architekt a vynálezca. Portrétové gravírovanie publikované cca. v roku 1830/
Maliar, vynálezca a polymath /gréčtina : πολυμαθής, polymathēs, "sa naučil veľa", latinčina: homouniversalis, "univerzálny človek") je osoba, ktorej odbornosť pokrýva veľké množstvo rôznych oblastí, vedomostí na riešenie špecifických problémov/ Leonardo da Vinci možno mal šmrnc, ktorý mu pomohol zachytávať úsmev Mony Lisy a vytvoriť jeho majstrovské diela, podľa výskumníkov.


Lekári z Optometrie a Vision School z Londýnskej univerzity diagnostikovali renesančného majstra so strabizmom po analýze očného zarovnania diel, o ktorých sa predpokladalo, že boli čiastočne modelovaní na seba.

Strabizmus alebo škuľavosť je stav, pri ktorom oči nehľadia rovnobežne a jedno z nich sa odchyľuje z bežného smeru

Strabizmus je v podstate užitočný pre maliarov, pretože im umožňuje lepšie sa sústrediť na blízke ploché povrchy a bol identifikovaný u mnohých slávnych umelcoch, vrátane Rembrandta.

Existuje niekoľko notársky overených obrázkov da Vinciho a historici môžu len špekulovať o tom, do akej miery sa dostal do svojej práce. Samotný text da Vinciho Codex Atlanticus však hovorí, že umelci nemôžu pomôcť, ale len sa inšpirovať tým, že: "Duša vedie ruku maliara a prinúti ho, aby sa sám reprodukoval, pretože sa zdá duši, že to je najlepší spôsob predstavovať ľudskú bytosť. "

"Viacerí slávni umelci boli identifikovaní strabizmom na základe zorného uhla pohľadu z ich autoportrétov vrátane Rembrandta Harmenzzúona van Rijna, Albrechta Dürera, Giovanniho Francesca Barbieriho (ktorý bol tiež známy ako Il Guercino, taliansky pre" squinter "), Edgar Degas a Pablo Picasso," uviedol autor neuroscienti profesor Christopher Tyler.


zdroj foto/Independent Digital News & Media Limited

"Niektoré formy strabizmu sa uvažuje, že uľahčujú umeleckú prácu tým, že potláčajú odchyľujúce sa oko, čo vytvára dvojrozmerné monokulárne videnie, ktoré je výhodné na maľovanie a kreslenie"

Zatiaľ čo dve oči sú zamerané na objekt (stereoskopické videnie) je neoddeliteľnou súčasťou nášho vnímania hĺbky, môže prekladať trojrozmerné scény na plátne zložitejšie, pretože každé oko bude vidieť objekty mierne vpravo alebo vľavo.

Dá sa to znázorniť nasledovne: držte prst pred nosom vo vzdialenosti približne 10 cm a striedavo zatvárajte ľavé a práve oko. Spôsobí to, že prst “skáče” hoci ho stále držíte na jednom mieste.
Ak sa jedno oko odchyľuje od mozgu, bude deprioritizať signály z neostrého oka, zabrániť tomuto účinku a poskytnúť viac statického obrazu, z ktorého bude pracovať.

Pre štúdiu, publikovanú v JAMA Oftalmológia, profesor Tyler meral zarovnanie v šiestich umeleckých dielach, o ktorých sa predpokladalo, že sú čiastočne inšpirujúcimi kružnicami do kosatcov každého oka v prednej časti obrazu a meraním priemernej odchýlky od zarovnania.

Práce zahŕňali dve kresby, dve olejomaľby a dve plastiky. Medzi nimi je jeho svetoznámy náčrt Vitruvian Man, bronzová socha David - údajne zobrazenie mladého da Vinciho - a Salvator Mundi, jeho obraz Ježiša Krista, ktorý sa v poslednej dobe stal najdrahšou v histórii.

Vo všetkých prípadoch bola odchýlka oka merateľná, aj keď nie vážna a priemerná odchýlka -10,3 ° od zameraného oko cez šesť kusov.

Toto negatívne číslo znamená, že oko bude mať tendenciu pozerať sa von (exotropia) a profesor Tyler tvrdí, že da Vinciho strabizmus nemusí existovať pri pozornom zaostrení na objekt, ale by prišiel, keď sa uvoľnil pri maľovaní. To mu dáva to najlepšie z oboch svetov.

"Váha konvergujúcich dôkazov naznačuje, že da Vinci mal prerušovanú exotropiu s výslednou schopnosťou prejsť na monokulárne videnie," povedal.

"Mohlo by to vysvetliť jeho skvelé zariadenie na zobrazenie trojrozmernej pevnosti tvárí a predmetov vo svete a vzdialenej hlbokej recesii horských scén."


Iveta Kmeťová
zdroj internet

Výrazne teplý október definitívne končí, prichádza výrazne ochladenie

Babie leto sa tento týždeň definitívne končí. Výrazné ochladenie má prísť v priebehu budúceho týždňa. Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.
Ilustračné foto/ Internet 

Ochladzovať sa má podľa meteorológov už cez víkend, kedy k nám prenikne chladný vzduch od severozápadu. Maximálne denné teploty tak dosiahnu v nedeľu na juhu Slovenska okolo 15 stupňov Celzia, na severe bude pod desať stupňov.

Dlhodobé výrazné ochladenie aj so zrážkami prinesie studený morský, pôvodom arktický vzduch zo severozápadu. V teplejších lokalitách Slovenska má byť podľa meteorológov okolo desať stupňov Celzia. Na severe by sa mala teplota držať pod hranicou piatich stupňov, pričom meteorológovia rátajú aj so silnejším vetrom.


"Vzhľadom na očakávaný rozsah studenej vzduchovej hmoty v európskom priestore nepôjde len o krátkodobé ochladenie," uzavrel SHMÚ.



Letná októbrová pohodička pri káve: Foto Štefan Dreveňak 


Takáto pohodička pri kávičke definitívne končí, mimoriadne teplý až letný október prekvapil nie len nás, ale aj prírodu ktorá sa začala znovu prebúdzať k životu... 


TASR