Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Hlúpa múdrosť sveta

Všetky múdrosti sveta sú k ničomu, keď si človek k človeku nevie nájsť cestu. Slnko potrebujeme k životu, bez vody by sme zahynuli a vzduch dýchame a ani si to neuvedomujeme, tak ako si neuvedomujeme, že sme ľudia.

Ilustračne foto/ Internet

Pozrite sa okolo seba, každý deň sme svedkami ľudského zlyhania...  Sused závidí susedovi aj nos medzi očami, deti už odmalička učíme, že svet je iný, ty si bielej pokožky a ty tmavej, či onakej... Aká hlúposť! A pritom o čo ide? Či zem si uvedomuje aký človek, akej národnosti, farby pleti či bohatý, či chudobný v nej spočinul?


Okolo nás sa ľudia zabíjajú a my riešime čo si oblečiem, čo zjem, lebo toto ja nejem, ja sa výhradne stravujem bio potravinami. Aká to že hlúposť. Ukážte mi na tejto zemi čo i len kúsok, ktorý nebol kontaminovaný napríklad kyslím dažďom. Ten hlupák závislí na bio potravinách, platí iba za ten očarujúci nápis BIO. Aká to ničomnosť a niekoľko sto kilometrov za ním dieťa je zbytky jedla z kontajnera.

Ilustračné foto/ Internet 

Máme internet, sme závislí na sociálnych sietiach, podaromnici zabíjame svoj čas života pri internete. Sme oslepení monitorom počítača a tá naša slepota nás zabíja. Prestali sme totiž človeka vnímať ako človeka, už ho iba evidujeme ako profil na sociálnej sieti.

Prestali sme sa medzi sebou rozprávať, zabudli sme sa rozprávať, mám pocit že už to ani nedokážeme. V rukách držíme svoje mobily a celý deň ich nespustíme z očí. Na displej telefónu sa smejeme, plačeme, či vnímame hudbu, ktorá v nás vyvolá tie najkrajšie pocity. No do očí človeka, do jeho tváre sa už nevieme ani pozrieť, vylúdiť čo i len úsmev nám robí veľký problém, to už nepíšem že vypočuť si toho druhého, pochopiť ho, či podržať ho keď to potrebujeme, sme zabudli.

Stali sme sa robotmi, vyhovuje nám štýl života robota. Robot koná mechanicky bez premýšľania a to je to čo nám vyhovuje, pretože myslieť znamená že som tu, že žijem, že vnímam a cítim. My to však už nechceme, my chceme byť robotmi a učíme k tomu aj naše deti.


Ilustračné foto/ Internet 

Najprv ich naučíme na televízor, posadíme ho pred televíziu a ja si zatiaľ zasurfujem  na internete. Keď už vie chodiť dáme mu do ruky tablet a keď začne chodiť do školy necháme ho sedieť pred počítačom a monitor už urobí svoje, máme z dieťaťa robota.  Nevie čo je hrať sa vonku, čo je sa porozprávať, so svojimi problémami sa zveruje monitoru počítača...

Na tejto zemi sa už cez 6 tisíc rokov rodia ľudia. Niektorí prežili svoje životy a nezanechali po sebe ani stopu, ale žili tu. No narodili sa aj tí, čo tejto zemi a do našich rúk dali svoje srdce v podobe kníh, hudby, stavieb, ktoré obdivuje celý svet, či vynálezov ktoré nás posunuli ďalej v poznaní sveta a života okolo nás. My ľudské pokolenie sme dokázali toho veľa, dokážeme napísať román nad ktorým zaplače nejedno srdce. Dokážeme zložiť hudbu, ktorej tóny nás dokážu vzniesť až do samých nebies.  Človek vstúpil na mesiac, nad našimi hlavami krúžia komunikačné satelity, dokázali sme vylúštiť ľudský génom.   


Foto/ Body The Exhibition

A predsa sme nedokázali jedno, byť naozaj šťastný... Veci, ktoré dnes poznáme a mali by nám slúžiť pre naše potešenie sa stali naším prekliatím. Poznáme všetko od zrodu človeka až po jeho smrť. Vieme všetko čo sa deje počas jeho života v jeho tele a predsa nevieme ako byť šťastný, skutočne šťastný, pretože len skutočne šťastný človek by neriešil akej si postavy, či farby pleti a nezodvihol by zbraň proti inému človeku. Poznanie, ktoré máme by malo slúžiť nášmu učeniu a my by sme mali tomu učiť iných. No zem je plná vojen, konfliktov, a detských sĺz, pretože to čo poznáme nás neposunulo ďalej ako ľudí, ale paradoxne vrátilo späť do jaskýň, aby sme sa znovu naučili spolu komunikovať a keď to raz dokážeme, tak to čo dnes poznáme nám poslúži k nášmu šťastiu a naše roboticko mechanické zmýšľanie sa stratí a slepota z monitora sa vytratí a my zrazu pred sebou uvidíme človeka...


Ilustračné foto/ Internet 



Jozef Kmeťo 
  
« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme