Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Maďarsko by sa malo stať prvou nefajčiarskou krajinou sveta

Budapešť 21. októbra (TASR) - Maďarsko by sa v budúcnosti malo stať podľa predstáv premiérovho splmomocnenca pre ochranu nefajčiarov Jánosa Lázára prvou krajinou planéty, v ktorej sa nebude fajčiť.



Ilustračné foto/ Internet 


Lázár by chcel dosiahnuť, aby občania, ktorí sa v Maďarsku narodia po 1. januári 2020, nesmeli kupovať žiadne tabakové produkty, a to ani po dovršení 18. roku života.

Vyplýva to z informácií, ktoré priniesol internetový portál maďarskej vláde blízkeho periodika Magyar Idök a tlačová agentúra APA.

Podľa informácií z Budapešti tamojšia vláda bude reagovať na iniciatívu až po predložení Lázárových konkrétnych odporúčaní. Na dosiahnutie cieľa, ktorým by mal byť absolútny zákaz fajčenia v krajine, by sa v prípade potreby pristúpilo hoci k novelizácii ústavy.

Iniciatíva by sa podľa Lázára netýkala občanov narodených do roku 2020.

Premiérov splnomocnenec by rád dosiahol zákaz fajčenia v nákladných vozidlách, sprísnenie tabakovej legislatívy a tým aj výrazne zníženie počtu vydávaných licencií. Perspektívne sa uvažuje aj o zriadení štátneho programu na odvykanie od fajčenia pre súčasných asi 2,5 milióna maďarských fajčiarov.

János Lázár volá aj po zavedení pľúcnych vyšetrení v celej krajine. Zamestnancom by v prípade ich neabsolvovania hrozili vysoké odvody poisťovniam.

Podľa informácií z Budapešti tamojšia vláda bude reagovať na iniciatívu až po predložení Lázárových konkrétnych odporúčaní. Na dosiahnutie cieľa, ktorým by mal byť absolútny zákaz fajčenia v krajine, by sa v prípade potreby pristúpilo hoci k novelizácii ústavy.

Maďarsko je podľa Eurostatu s 27-percentným podielom rakoviny pľúc na všetkých úmrtím končiacich nádorových ochoreniach na čele rebríčka členských krajín.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…