Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Na východe Slovenska opäť pribúdajú prípady osýpok

Epidémia osýpok v okresoch Michalovce a Sobrance je na ústupe, nárast ochorení však Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR aktuálne zaznamenal v okrese Trebišov. Informoval o tom v stredu hlavný hygienik SR Ján Mikas.


Ilustračná foto/ internet 


Ochorenia na osýpky začali v Trebišovskom okrese pribúdať od začiatku septembra 2018, pričom s veľkou pravdepodobnosťou boli zavlečené z okresu Michalovce. "Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Trebišove doteraz zaznamenal 19 prípadov ochorení na osýpky - 18 prípadov v meste Sečovce a jeden prípad v obci Hrčeľ, z toho 12 je laboratórne potvrdených a sedem pravdepodobných. Väčšina ochorení je zaznamenaná u detí do jedného roka života, ktoré ešte nedosiahli potrebný vek na povinné očkovanie proti tomuto ochoreniu," uviedol Mikas. Prípady osýpok začali v okrese výraznejšie pribúdať v októbri.

V ohnisku nákazy boli podľa hlavného hygienika okamžite zabezpečené potiepidemické opatrenia. RÚVZ v Trebišove ihneď vykonal epidemiologické vyšetrenie, identifikoval podozrivých z nákazy a každému bezodkladne doručil písomnú informáciu a odoslanie na lekársky dohľad. "Individuálnymi rozhodnutiami nariadil protiepidemické opatrenia pre vyše 400 osôb," konštatoval Mikas.

Rozhodnutiami vydanými verejnou vyhláškou boli nariadené protiepidemické opatrenia vzťahujúce sa na najviac exponovanú komunitu - pre obyvateľov ulice Nová v Sečovciach. Opatrenia boli zamerané okrem iného na vyhľadanie chorých na osýpky a očkovanie vnímavých osôb (nezaočkovaná alebo nedostatočne očkovaná populácia či populácia, ktorá neprekonala osýpky).

"RÚVZ so sídlom v Trebišove nariadil aj opatrenia pre exponované školské kolektívy na Novej ulici v Sečovciach. Ide o priebežnú dezinfekciu prostredia, zákaz organizovania a zúčastňovania sa na podujatiach, zákaz prijímania vnímavých detí do školských a predškolských kolektívov," doplnil hlavný hygienik.


TASR 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…