Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Sociálne slabšie britské rodiny dostanú menej peňazí v dôsledku zmien v sociálnej politike

Približne polovica osamelých rodičov a okolo dvoch tretín všetkých pracujúcich párov s deťmi stratia okolo 200 libier mesačného príjmu, ktoré dostávali formou sociálnych dávok od štátu.

Ilustračne foto/ Internet 


Do britských médií unikli informácie z vládnych úradov o tom, že zmeny v systéme jednotnej sociálnej platby Universal Credit zasiahnu peňaženky miliónov sociálne slabších rodín.

Ministerka práce a dôchodkov Esther McVay v súkromnom rozhovore priznala, že kvôli prehodnoteniu vyplácania sociálnych dávok prídu osamelí rodičia a pracujúce rodiny s deťmi mesačne o približne dve stovky libier, alebo 2 400 libier ročne.

Rozhorčení poslanci v parlamente hovoria, že v niektorých oblastiach krajiny môže byť táto suma ešte vyššia, až do 300 libier mesačne, a pokiaľ sú v rodine školopovinné vyživované deti s invaliditou, tak ich rodiny prídu o viac ako 500 libier sociálnych príspevkov za mesiac.

Medzi ďalšiu kategóriu občanov, ktorá nedostane zo štátnej kasy formou príspevkov až viac ako 2500 ročne, patria samostatne zárobkovo činné osoby.

Charitatívne organizácie bijú na poplach s tým, že rýchle realizovanie reformy Universal Credit zvýši záťaž na potravinové banky (miesta, kde dostávajú ľudia jedlo zadarmo, alebo za veľmi nízku cenu) a zvýši úroveň chudoby a sociálnej nerovnosti.
Tieto organizácie tiež hovoria, že sa môže dokonca zvýšiť počet žien, ktoré sa rozhodnú pre najstaršie remeslo na svete.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…