Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Medzinárodný deň rómskeho jazyka 5. november, čo pre nás znamená?

5. november je pamätným dňom, ktorým Rómovia vzdávajú hold rómskemu jazyku, zdôrazňujú jeho dôležitosť pri posilňovaní etnickej identity Rómov a upozorňujú na požiadavku, aby bol rómsky jazyk oficiálne uznaný ako jeden z európskych jazykov.


Ilustračné foto/ Internet 


Vyhlásenie Medzinárodného dňa rómskeho jazyka (World Day of Celebration of Romani Language, Svjetski dan romskog jezika,Maskarthemengo Dyves Romane Chibjako, International Day of Romani
Language) bolo jedným z bodov Deklarácie, ktorú podpísali účastníci medzinárodnej konferencie lingvistov, pedagógov, žurnalistov a lídrov rómskych organizácií z 15 štátov Európy, ktorá sa uskutočnila v Záhrebe 3.- 5. novembra 2009. Iniciátorom Deklarácie bol organizátor - združenie KALI SARA a jej predseda Veljko Kajtazi, autor prvého rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka.


Zagreb zasadnutie výkonnej rady za účasti OSN a UNESCO


Rómsky jazyk je jedným z niekoľkých jazykov Rómov patriacich do indo-arijskej skupiny indoeurópskej jazykovej rodiny. Podľa etnológov sa sedem slangov rómčiny dostatočne odlišuje, aby sa mohli považovať za ich vlastné jazyky. Najväčší z nich je olaský, balkánsky a sintský. Niektoré rómske komunity hovoria zmiešanými jazykmi založenými na okolitom jazyku so zachovanou slovnou zásobou odvodenou od rómskych jazykov, ktoré sú jazykovedcom známe ako para-rómske slangy, a nie dialekty samotného rómskeho jazyka.


Kde a ako sa hovorí/ foto internet 

Rozdiely medzi rôznymi slangami môžu byť také veľké, ako napríklad rozdiely medzi slovanskými jazykmi.

Rómsky jazyk- romaňi čhib

Niektoré rómske skupiny, hlavne vo svete, poukazujú na seba aj s inými demonymami (napr. "Kaale", "Sinti" atď.). Anglické hláskovanie "Rromani jazyk" (s dvoma R) môžu byť tiež nájdené, čo odráža odlišné transkripciu fonémy Romani


Pred koncom devätnásteho storočia sa texty v angličtine zvyčajne vzťahovali na jazyk ako "cigánsky jazyk". Napr. v USA je slovo "cikánsky" stále najrozumnejším pojmom, pretože tam nie je bežne používané slovo "rómsky".


Stretnutie Rómov, Sintov a Írskych kočovných Rómov/Ilustračné foto internet

V 18. storočí sa komparatívnymi štúdiami ukázalo, že rómčina patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny. V roku 1763 Vályi István, kalvínsky pastor zo Satu Mare v Transylvánii, si ako prvý všimol podobnosť medzi rómskou a indicko-arijskou porovnaním rómskeho dialektu v Győri s jazykom (možno Sinhalezom ), ktorým hovorili traja študenti zo Srí Lanky, ktorých stretol v Holandsku. Nasledoval lingvist Johann Christian Christoph Rüdiger (1751-1822), ktorého kniha Von der Sprache und Herkunft der Zigeuner aus Indien(1782) dokázala, že Rómovia pochádzajú z Sanskritu. To podnietilo filozofa Christiana Jakoba Krausa, aby zhromažďoval jazykové dôkazy prostredníctvom systematického pohovoru s Rómami vo väznici v Königsbergu. Krausove zistenia neboli nikdy publikované, ale mohli ovplyvniť alebo položiť základy pre neskorších lingvistov, najmä August Pott a jeho priekopník Darstellung die Zigeuner v Europa a Ázii (1844-45). Cestu výskumu dialektov rómštiny sa začala v roku 1872 podľa Slavicista Franca Miklošiča v sérii esejí. Bol to však filológ Ralph Turnerv, ktorý v roku 1927 napísal "Postavenie rómčiny v Indo-árijskom", ktorý slúžil ako základ integrácie Rómov do histórie indických jazykov.



Franc Miklošič sériou eseji začal výskum rómskeho jazyka 

Rómčina je indo-árijský jazyk, ktorý je súčasťou balkánskej oblasti. Je to jediný nový Indo-árijiský jazyk, ktorým sa hovorí výlučne mimo indického subkontinentu.
Rómsky jazyk je niekedy klasifikovaný v centrálnej zóne alebo severozápadnej zóne indo-árijských jazykov a niekedy sa považuje za svoju vlastnú skupinu.
Mnoho slov je podobné jazykom Marwari a Lambadi, ktorým hovorili vo veľkých častiach Indie. Avšak, Rómovia sa blížia k jazyku Marwari, ktorým hovorili v Rajasthane v Indii. Rómovia tiež vykazujú určitú podobnosť s jazykmi severozápadnej zóny. Najmä v jazykoch, ako je Kašmír a Shina, sa nachádza aj gramatická podobnosť zámien, aj slovies.To dokazuje migráciu severozápadu počas rozdelenia sa z jazykov centrálnej zóny v súlade s neskoršou migráciou do Európy.

Na základe týchto údajov spoločnosť Matras (2006) považuje rómčinu za "druh indiánského dialektu", ktorý prekonal čiastočnú konvergenciu s indickými jazykmi.


1978 mapujúca geografické rozloženie hlavných indo-árijských jazykov.  Urdu je zaradený do hindštiny. Romani , Domari a Lomavren 

Po opustení indického subkontinentu bola rómčina ovplyvnená kontaktom s európskymi jazykmi. Najvýznamnejšou z nich bola stredoveká gréčtina, ktorá lexikálne, fonemicky a gramaticky prispela k rómčine (10. - 13. storočie). Niektoré slová sú tiež "požičané" z arménskeho a perzského jazyka.
Rómčina a jazyk domari napríklad zdieľajú niektoré podobnosti. Jazyk domari bol kedysi považovaný za "sesterský jazyk" rómčiny, pričom tieto dva jazyky sa rozštiepili po odchode z indického subkontinentu, ale najnovší výskum naznačuje, že rozdiely medzi nimi sú dostatočne významné na to, aby sa s nimi zaobchádzali ako s dvomi samostatnými jazykmi v centrálnej zóne (Hindustani) skupiny jazykov. Jazyk domari a rómčina teda pravdepodobne siahajú z dvoch rôznych migračných vĺn z Indie, oddelených niekoľko storočí.

História jazyka

Prvé potvrdenie rómčiny pochádza z roku 1542 nášho letopočtul v západnej Európe.  Predchádzajúca história rómskeho jazyka nie je úplne zdokumentovaná a chápe sa predovšetkým prostredníctvom komparatívnych jazykových dôkazov.


Jazykové hodnotenie uskutočnené v devätnástom storočí Pottom (1845) a Miklošichom (1882-1888) ukázalo, že rómčina je novým indo-árijským jazykom (NIA), nie stredným Indoarským (MIA), a stanovuje, že predkovia z rómčiny nemohli opustiť Indiu výrazne skôr ako 1000 rokov.

Hlavným argumentom, ktorý uprednostňuje migráciu počas alebo po prechodnom období do NIA, je strata starého systému nominálneho prípadu a jeho redukcia iba na dvojsmerný prípadový systém, nominálny vs. šikmý. Druhý argument sa týka systému rodovej diferenciácie. Rómovia majú len dva pohlavia (mužské a ženské). Stredné indo-árijské jazyky (menom MIA) mali zvyčajne tri pohlavia (mužské, ženské a neutrálne) a niektoré moderné indo-árijské jazyky zachovali tento starý systém aj dnes.

Neexistuje žiadny historický dôkaz, ktorý by objasnil, kto boli predkovia Rómov alebo čo ich motivovalo k emigrácii z indického subkontinentu, ale existujú rôzne teórie. Vplyv gréčtiny a menšieho rozsahu iránskych jazykov (ako sú perzské a kurdské ) a arménsky, poukazuje na predĺžený pobyt v Anatólii po odchode z južnej Ázie.

Mongolská invázia do Európy začína v prvej polovici trinásteho storočia a vyvolala ďalšie západné sťahovanie. Rómovia prišli do Európy a potom sa rozšírili na ďalšie kontinenty. Veľké vzdialenosti medzi rozptýlenými rómskymi skupinami viedli k rozvoju rozdielov medzi miestnymi komunitami. Rozdielne miestne vplyvy výrazne ovplyvnili moderný jazyk a rozdelili ho na niekoľko rôznych (pôvodne výlučne regionálnych) dialektov.

Dnes sa rómsky hovorí malými skupinami v 42 európskych krajinách. Projekt na univerzite v Manchestri v Anglicku prepisuje rómske dialekty, z ktorých mnohé sú na pokraji vyhynutia.

Dialekty

Dnešné dialekty rómčiny sa líšia slovami, ktoré sa nahromadili od ich odchodu z Anatólie, ako aj rozdielnou phonemickou evolúciou a gramatickými črtami. Mnohí Rómovia už nehovoria jazykom alebo hovoria rôznymi novými kontaktnými jazykmi z miestneho jazyka s pridaním rómskej slovnej zásoby.

Dialektová diferenciácia začala rozptýlením Rómov z Balkánu okolo 14. storočia a po ich osídlení v oblastiach v celej Európe v 16. a 17. storočí. Dve najvýznamnejšie oblasti divergencie sú juhovýchod (s epicentrom na severnom Balkáne) a západná stredná Európa (s epicentrom v Nemecku).

Dlhoročná spoločná kategorizácia bola rozdelením medzi Vlachmi a "nie Vlachmi" a ich dialektami. Vlachovia sú tí Rómovia, ktorí na otroctve na území Rumunska žili mnoho storočí. Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma skupinami je miera, do akej sa ich slovná zásoba vypožičiava z rumunčiny. Bernard Gilliath-Smith najprv urobil tento rozdiel a vytvoril termín "vlach" v roku 1915 v knihe Správa o cigánskych kmeňoch severovýchodného Bulharska. Vlachovská dialektová skupina, v súčasnosti považovaná len za jednu z desiatich skupín sa stala najviac geograficky rozšírenou.


ilustračné foto/ internet 


Spoločnosť Matras (2002, 2005) argumentovala za teóriu geografickej klasifikácie rómskych dialektov, ktorá je založená na šírení inovácií v priestore. Podľa tejto teórie, raná rómčina (ako sa hovorí v byzantskej ríši) bola prinútená do západnej a iných častí Európy prostredníctvom migrácie obyvateľstva Rómov v 14.-15. storočí.
Tieto skupiny sa v 16. a 17. storočí usadili v rôznych európskych regiónoch a nadobudli plynulosť v rôznych jazykoch. Potom sa objavili zmeny, ktoré sa šírili v podobe vlnovej podoby a vytvárali dialektové rozdiely, ktoré sa dnes potvrdili. Podľa spoločnosti Matras existovali dve veľké centrá inovácií: niektoré zmeny sa objavili v západnej Európe (Nemecko a okolie) a šírili sa na východ; iné sa objavili vo vlašskej oblasti a šírili sa na západ a na juh. Navyše sa vytvorili mnohé regionálne a miestne dialekty, ktoré vytvárajú komplexnú vlnu jazykových hraníc.

Rómčina je jediný indo-árijský jazyk, ktorým sa hovorí takmer výlučne v Európe (okrem emigrantov). 

Najkoncentrovanejšie oblasti rómčiny sa nachádzajú v Rumunsku. Hoci neexistujú spoľahlivé údaje o presnom počte rómskych hovoriacich ľudí, môže to byť najväčší jazyk v Európskej únii.



ilustračné foto/ internet 


Štandardizácia rómskeho jazyka

Jazyk je v mnohých krajinách uznaný ako menšinový jazyk. V súčasnosti sú jedinými miestami na svete, kde sa rómsky jazyk používa ako úradný jazyk Kosovo (iba regionálne, nie celonárodne) a obec Šuto Orizari v rámci administratívnych hraníc Macedónskeho hlavného mesta Skopje.

Prvé úsilie o vydanie v rómčine sa uskutočnilo v medzivojnovom Sovietskom zväze (s využitím cyrilského písma ) a v komunistickej Juhoslávii.

Niektoré tradičné komunity vyjadrili nesúhlas s kodifikáciou rómčiny, alebo s jej používaním vo verejných funkciách. Hlavným trendom však je štandardizácia.

Rôzne varianty jazyka sú v súčasnosti v procese kodifikácie v tých krajinách s vysokým počtom rómskych obyvateľov. Existujú aj niektoré pokusy, ktoré sú v súčasnosti zamerané na vytvorenie jednotného štandardného jazyka.

V Srbsku sa používa štandardizovaná forma rómčiny a v srbskej autonómnej provincii Vojvodina je rómčina jedným z oficiálne uznaných jazykov menšín, ktoré majú vlastné rozhlasové stanice a spravodajské vysielanie.

V Rumunsku, v krajine s veľkou rómskou menšinou (3,3% z celkovej populácie) existuje jednotný výučbový systém rómskeho jazyka pre všetky dialekty hovoriace v krajine.

Rómčina je vo väčšine krajín v zraniteľnej pozícii, a preto sú od orgánov potrebné osobitné opatrenia na podporu jazyka. Výbor expertov vyzýva všetky členské štáty, aby posilnili ochranu a podporu rómčiny ako súčasti európskeho kultúrneho dedičstva vo všetkých oblastiach, najmä vo vzdelávaní a kultúrnom živote.


Ilustračné foto/ internet 


Tento deň bol vyhlásený v roku 1990 na 4. kongrese Medzinárodnej rómskej únii (IRU). Prvé veľké medzinárodné stretnutie rómskych predstaviteľov bolo 7.-12. apríla v roku 1971 v Chelsfieldnear Londýn. Podľa odhadov žije v súčasnosti v európskych štátoch od sedem do 14 miliónov Rómov. Nesporne ide o najpočetnejšie etnikum bez vlastného územia na starom kontinente. Medzinárodný deň Rómov je oslavou rómskej kultúry a jej vplyvov na oblasti hudby, divadla, literatúry a tanca európskej kultúry. Pri tejto príležitosti sa konajú rôzne kultúrne podujatia, ktorých cieľom je zvýšenie povedomia o ich kultúre, ochrana a podpora ľudských práv Rómov, prevencia diskriminácie a upozornenie na problémy, ktorým v Európe čelia.

Kodifikácia rómskeho jazyka je prijatie záväzných písomných noriem (pravidiel pravopisu) rómskeho jazyka. Prvá kodifikácia v roku 1971 vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, má však odlišné pravidlá.

Ešte v minulom storočí bola rómčina prevažne hovorovým jazykom (i keď existovali texty i v rómskom jazyku), písaný jazyk nemal stanovené pravidlá.

V roku 1971 jazyková komisia pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala kodifikáciu pravidiel pravopisu – záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny, ktorá vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, ktoré majú však odlišné pravidlá.

Po roku 1989, a neskôr po roku 1991, keď Vláda SR vo svojom uznesení č. 153/1991 deklarovala uznanie Rómov za národnostnú menšinu, prijala nimi požadované označenie Rómovia a garantovala im všestranný kultúrny a etnický rozvoj, nastal aj rozmach rómskej literatúry v slovenskom i rómskom jazyku, ktorý však nemal uzákonené pravidlá.


Ivan Hriczko bol jedným z tých, čo stáli za štandardizáciou rómskeho jazyka  


S cieľom štandardizovať rómsky jazyk bola koncom roka 1999 na podnet Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry UKF Nitra, ktorá postupne za účasti ďalších expertov pripravila rekodifikáciu rómskeho jazyka na základe východoslovenskej rómčiny, ktorá bola ďalším krokom k štandardizácii rómskeho jazyka. Tá slávnostne prebehla v historickej budove národnej rady Slovenskej republiky a svojimi podpismi ľudia ako Ivan Hriczko, Jarmila Váňová, Eva Gašparová, Eva Davidová, Gejza Adam, Roman Čonka a ďalší dali najavo, že rómsky jazyk je živým jazykom našich Rómov.


ilustračné foto/ internet 


Ako je to u nás s používaním rómskeho jazyka 


V niektorých krajinách ako je Macedónsko ma rómsky jazyk lepšie postavenie ako na Slovensku a v Čechách a možno to je aj dôvod, že sa čoraz menej u nás rómsky hovorí... Veľa Rómov svoj staromaterinský jazyk nevie vôbec, alebo len čiastočne. Po väčšine Rómovia žijúci v mestách rómsky nehovoria ani medzi sebou a ani v rodinách, deti sa preto viac menej ani nemajú ako dostať k rómskemu jazyku a preto ho v dospelosti ani neovládajú. Najviac sa rómsky jazyk používa v rómskych uzavretých komunitách na východe Slovenska, jednoducho povedané keby neboli rómske osady rómsky jazyk by bol len akousi atrakciou na Slovenku. Vďaka tomu, že sa ale rómsky najviac hovorí práve v osadách, rómsky jazyk ostal živý a dostal sa aj medzi Rómov z mesta a to aj prostredníctvom médii ako je Gipsytv. eu, Presstv. či rádia Pátria a RTVS národnostne vysielanie Sam khere. Vďaka osadám na východe Slovenska, ale aj malým mestám s väčšou koncentráciou rómskeho obyvateľstva ako sú Košice, Vranov Nad Topľou, Prešov či Spišská Nová Ves sa rómsky jazyk požíva aj medzi deťmi a rómsky sa hovorí aj v rodinách, pričom čoraz väčšiemu počtu mladých ľudí navštevujúcich stredné a vysoké školy sa rómsky jazyk dostal aj na tieto školy ako vyučovací predmet. Takými školami sú napríklad súkromné gymnázium v Kremnici, kde sa z rómskeho jazyka robia aj maturitné skúšky, alebo  katedra romistiky univerzity Karlovej v Prahe, či v Nitre a podobný odbor sa chystá otvoriť aj na východe Slovenska. Takže, aj keď by sme si priali aby mal rómsky jazyk lepšie postavenie v našej spoločnosti, buďme radi že nám úplne nevymrel, a že mladá generácia o tento jazyk javí záujem...




Iveta Kmeťová
Kedže som nerómka a môj manžel hoci je róm, nevie rómsky, berte prosím tento článok ako môj záujem dozvedieť sa viac o krásnom rómskom jazyku a vzdať tak hold k dnešnému Medzinárodnému dňu rómskeho jazyka. 




« PREV
NEXT »

2 komentáre

  1. Výborne napísaný článok pani Kmeťová
    PhDr.Šimková Mária PhD

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dobře napsané i když tam je dost chyb .

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme