Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Môže byť Róm plnohodnotným členom našej spoločnosti?

Častokrát som premýšľal nad slovami pána prezidenta Andreja Kisku. Raz sa totiž pre média vyjadril, že Rómovia by mali byť konečne pozvaní k stolu a ešte dodal, že ak sa nebude dariť Rómom nebude sa dariť ani spoločnosti ako takej.
Síce by sme všetci mali poznať svoje práva a povinnosti, ale od Rómov táto spoločnosť žiada viac povinností a práva tie sú v prípadoch Rómov častokrát len na papieri...


Prezident SR Andrej Kiska/ Foto Internet 

Je samozrejmosťou, že bez rozdielu kto aký je, by sme ako občania mali urobiť všetko pre to, aby sme boli prínosom tejto spoločnosti. Teda inak povedané plniť si svoje povinnosti, len akosi táto spoločnosť k plneniu povinností, ktoré od Rómov žiada nedáva príležitosť. Je to taká malá spoločenská schizofrénia. Z jednej strany naša spoločnosť žiada, aby Rómovia pracovali, starali sa lepšie o svoje deti a neviem čo všetko ešte, ale priestor, aby Rómovia toto všetko mohli naplniť ostal niekde v úzadí.

Z jednej strany niečo žiadam a z druhej strany urobím všetko pre to aby to čo žiadam som napokon nedostal. Zdá sa vám, že táto veta vám nedáva zmysel? Ani mne, ale v skutočnosti to takto v našej spoločnosti funguje.


Ilustračné foto/ Internet 

Pokiaľ v našej spoločnosti bude fungovať totálna segregácia Rómov ktorí sú uzavretí v izolovanom svete osád, kde nefunguje ale vôbec nič, nemôžeme hovoriť o spoločenskom uplatnení. Nie je predsa možné, aby v krajine ktorá je členom Európskej únie nachádzajúca sa v strednej Európe, ľudia žili bez vody, elektriny či základných potrieb a ešte k tomu v spoločenskej izolácii. Žiadať aby sa správali občiansky, alebo boli plnohodnotnými členmi  spoločnosti, ktorá ich do takejto izolácie uvrhla a čo je na tom ešte najhoršie z toho profitovala.

Na obrovskej chudobe Rómov a ich izolácii sa zarábajú neskutočné peniaze, neskutočné peniaze tečú do rôznych organizácii a projektov, ktoré v konečnom dôsledku nič neriešia a slúžia iba na to aby si niekto iný z toho urobil slušný biznis a život na slušnej úrovni pre seba a svoju rodinu.


Ilustračné foto/ Internet 

Za vyše 20 rokov, táto spoločnosť nie je schopná izoláciu Rómov a ich segregáciu potlačiť. Naopak dokázala segregáciu a izoláciu navýšiť a v tomto trende ďalej pokračuje.

Ak teda prezident Kiska povedal, "pokiaľ sa nebude dariť Rómom nebude sa dariť ani nám", čo tým vlastne chcel povedať? Nič iné, iba aby sme aj my Rómovia boli súčasťou tejto spoločnosti, a to nie len na papieri.

Predsudky proti Rómom, ktoré ľudia majú v sebe prakticky od narodenia, nevymiznú šibnutím čarovného prútika, ale môžeme ten starousadlícky názor na Rómov zmieriť aj tým, že na pracovné miesta ktoré sú ešte stále pred Rómami uzavreté prijmeme aj Rómov... Je potrebné pracovné miesta otvoriť a aby bolo umožnené Rómom sa na týchto pracovných miestach aj realizovať a to vo všetkých sférach našej spoločnosti. 


Ilustračné foto/ Internet 

Spoločnosť musí vidieť viac Rómov v policajných radoch, na školách ako učiteľov, v bankách, v zdravotníctve, ale aj v politike. Už ako by som počul mojich oponentov, ale veď nemajú žiadne vzdelanie! Za 20 rokov sa vzdialenie u Rómov podstatne zvýšilo. Dnes máme radu stredoškolsky, ale aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí, no aj tak im nie je umožnené sa uplatniť na trhu práce pre ich pôvod. Nechoďme okolo horúcej kaše, pôvod je to čo bráni tomu, aby sa aj Rómovia mohli stať plnohodnotnými členmi našej spoločnosti.

Koľko že to Rómov vidíte na televíznej obrazovke ako moderátorov, redaktorov, či producentov? Koľko že Rómov vidíte ako učiteľov, policajtov či vojakov? Koľko že vidíte Rómov ako hercov v divadle? Keď som už pri divadle tak v umeleckej brandži máme veľa vyštudovaných Rómov, napriek tomu ich nie je vidieť v divadlách, televízii, počuť v rádiách, či vo veľkých koncertných sálach...


Ilustračné foto/ Internet 

Rádio Expres a jeho riaditeľ sedí v komisii Roma Spirit, napriek tomu v tomto rádiu nenájdete jedného Róma čo by ako redaktora, či moderátora, hoci je toto rádio viac ako 4 roky partnerom tohto prestížneho ocenia za zásluhy a rozvoj Rómskej komunity. Na poslednom odovzdávaní tejto ceny  bol riaditeľ Ivan Antala podľa jeho slov veľmi dojatý až do takej miery, že nie a nie do radov rádia Expres zobrať Róma. Až do takej miery pán Antala dojatý nebol. A o tomto to všetko je. Hráme sa zo slovíčkami, hráme sa s citmi, ale v praxi za živého boha medzi seba mnoho spoločností Róma nepustia. Ivan Antala je takým živým príkladom našej spoločnosti, budeme prejavovať city a nežnosti a pochopenie pre žalostný stav našich ľudí, budeme súhlasne kývať hlavou, že by sa malo s tým niečo urobiť, ale ak by malo konečne prísť k prelomeniu ľadov, už až tak súhlasne hlavou kývať nebudeme.


Ivan Antala šéf rádia Expres bol dojatý z večera keď sa minulý Rok odovzdávala cena Roma Spirit
Do teraz však nebol schopný dať príležitosť v rádiu Expres Rómovi..  


Keď vidíme Róma na televíznej obrazovke ako redaktora tak sa na to táto spoločnosť pozerá ako na scifi, ako na zázrak, ako na niečo nevídané, no ja sa pýtam prečo? Veď by to malo byť samozrejmosťou... Žijeme v 21. storočí, my Rómovia sme pre túto spoločnosť urobili viac ako si mnohí myslia a napriek tomu sa nás táto spoločnosť snaží viac a viac izolovať, to nie je normálne, to je už na zamyslenie a rázne konanie.

Môj otec bol bachar, teda príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže a napriek tomu bol pre mnohých iba špinavý cigán. Väčšinová spoločnosť, majorita vidí v nás len cigána, hoci to ani nemyslia rasisticky, pretože predsudky v ktorých vyrastali berú ako samozrejmosť, neuvedomujú si že to ma aj rasový podtext. Mnohí v tomto duchu žijú, žiaľ, väčšina bola v tomto duchu aj vychovávaná. Je to bariérou, aby človek človeka bral ako človeka a nie ty si ten cigán, ty si iný, vy ste iní, my sme iní a mohol by som písať a písať a nestačil by mi ani tento blog... 


Ilustračné foto/ Redakcia R1

Dnes 5 ročné deti už vidia a vedia pomenovať rozdiel medzi cigánom a necigánom, to je inak strašné  zistenie a mal som čo robiť, aby som si to v hlave urovnal a vlastne pochopil, že ak skutočne táto spoločnosť k nám nezmení svoj prístup bude to len a len na jej škodu. Predsa nemôže aj napriek problémom, ktorých sme svedkami táto spoločnosť chcieť aby zmena prišla z vnútra izolovanej komunity. Ťah je na strane spoločnosti a aký to bude mať výsledok uvidíme o pár rokov neskôr. No ak táto spoločnosť zle rozohrá partiu spoločenského šachu, doplatíme na to všetci, lebo zatiaľ spoločnosť vidí riešenie takzvaného rómského problému v nacionalizme a fašizme a to je veľmi zle zahraná partia šachu a k matu môže prísť práve zo strany tých, ktorým sa táto spoločnosť viac a viac približuje... 


Jozef Kmeťo



Komentáre

  1. A kde su tie peniaze kam isli a komu do vrecka?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nikda to tu inak nebude mozno o 100 roky..roma co maju rozum a trocha penez utekaju z tej diery prec a ich deti im budu moc vdacne ze odisli ze slovenska

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Neslávne slávny "krutý" exekútor si vymáha peniaze od buka do buka, ako sa mu zachce... Robí to roky a nikto voči nemu nezakročí. Prečo??!

Polícia vyšetruje, či exekútor Rudolf Krutý neprekročil svoje právomoci a nezneužil právomoc verejného činiteľa.

Telefonáty z jeho čísel, resp. automat z exekútorskej kancelárie Rudolfa Krutého, otravuje ľuďom niekoľkokrát dennodenne život, aj keď napr. svoj dlh už máte dávno splatený.

To je aj prípad pani Jany. Približne v polovici februára tohto roku pani Jane začal niekto vyvolávať z neznámych čísel. Na niektoré nestačila zareagovať a nedvihla ich. V iných jej zas automat z exekútorskej kancelárie Rudolfa Krutého oznamoval, že má uhradiť exekúciu.

Keďže si bola vedomá toho, že žiadne dlžoby nikdy nemala a vždy všetko uhradila, tak tomu nevenovala pozornosť. Telefonáty od Krutého ale neprestávali.

„Neustále ma vyzývali k zaplateniu. Nikdy v živote som neprišla do styku s exekútormi, pretože vždy všetko platím načas. Na tomto si dávam záležať. Preto ma to najskôr začalo urážať, potom ma to začalo otravovať a postupom času som telefonáty začala vnímať ako hrubý nátlak,“ vysvetľuje Jana.

P…