Keď ulica spieva

Keď ulica spieva /foto internet/ 

Vianočný čas, čas kedy sa na chvíľku vieme zastaviť a dokážeme si pripustiť aj kúsok ľudskosti. Prestávame byť cynikmi a dokážeme veriť aj v sny, ktoré sme snívali ako deti.
Čas, v ktorom žijem ma zabíja, zabíja ma že sme prestali snívať, ja vlastne už ani nechcem žiť. Každý úder môjho srdca mi dáva na známosť, že prichádza koniec. 
Cyrano z Bergeracu
Veril som, že zmením svet, no on zmenil mňa. Veril som, že hrady a zámky z pavučín snov, ktoré som si staval sa môžu raz stať realitou. Veril som, že my ľudia sme predovšetkým ľudia, že cynizmus z reality nás predsa tak nemôže zmeniť. Dnes viem, že som sa mýlil. Dnes viem, že som len hlúpou atrapou a bláznom z Bergeracu. 

Svet Charlesa Dickensa sa opäť vrátil a my si to ani nevieme uvedomiť, že tu máme svet, o ktorom sme čítali v jeho knižkách. 

Príbeh Olivera Twista fascinuje generácie ľudí, ale prečo ? Či od čias kedy Charls Dickens napísal svoj román nežili a nechodili po tejto zemi skutoční Oliverovia...? Aj v súčastnosti, keď sa pozrieme po našej zemi a pritom nemusíme isť ani tak ďaleko, nájdeme takých Oliverov, čo žijú svoj život chudobný, hladný a plný špiny... Pozrite sa okolo seba a určite nájdete vo svojom okolí takého "Olivera Twista".

Žijem v Bratislave a každý deň som svedkom, ako malé rómske deti z Rumunska ale aj od nás žobrú na uliciach, hrajú na harmoniku či husličky, či na gitare a rozospievavajú vianočnými svetlami zaliate ulice. No v ich očiach je smútok a svetlá lámp z ulíc sa v nich odrážajú ako obraz tečúcej rieky.
Premrznuté a vyhladované vám možno na štedrý deň zaklopú na vaše dvere, zaspievajú vám, možno zatancujú a vy zavriete dvere a vrátite sa k bohato prestretému stolu. A príbeh detí z ulice? Ten vám môže byť ukradnutý, veď na stole máme homára, a pod stromčekom veľa darčekov. 

Svetla lámp zhasínajú a ulice sa pomaly vyprázdňujú, utícha aj spev a ulica, tá prázdna ulica zmĺkla. Ľudia, bez ohľadu na to čomu práve teraz čelíte, vždy je nádej. Chcem, aby ste si to pamätali...









Jozef Kmeťo 

Komentáre

  1. KRASNY CLANEK,,,A HLAVNE PRIPOMENUTI V TECHTO DNECH ,KDE JSME VSICHNI MYSLENKAMA V NASICH RODINACH ,,,PECEME,,NAKUPIJEME ,STROJIME DOMY,,,,ATD,,,,,I TOHLE SOU ZIVOTY NEKTERYCH LIDI DETI,,,

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veľmi pekne napísané, žiaľ je to tak. Sny o lepšom a krajšom živote, v ktorom si budú všetci rovní sa dávno kdesi rozplynuli. Tiež mi je smutno z toho, keď vidím okolo seba nafúkaných, bohatých snobov, či dámy s drahými kabelkami, ktoré už nevedia čo robiť od dobroty a skutočný svet okolo seba nevidia, alebo ho nechcú vidieť. Žijeme naozaj v smutnej dobe

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme