Keď ulica spieva

Keď ulica spieva /foto internet/ 

Vianočný čas, čas kedy sa na chvíľku vieme zastaviť a dokážeme si pripustiť aj kúsok ľudskosti. Prestávame byť cynikmi a dokážeme veriť aj v sny, ktoré sme snívali ako deti.
Čas, v ktorom žijem ma zabíja, zabíja ma že sme prestali snívať, ja vlastne už ani nechcem žiť. Každý úder môjho srdca mi dáva na známosť, že prichádza koniec. 
Cyrano z Bergeracu
Veril som, že zmením svet, no on zmenil mňa. Veril som, že hrady a zámky z pavučín snov, ktoré som si staval sa môžu raz stať realitou. Veril som, že my ľudia sme predovšetkým ľudia, že cynizmus z reality nás predsa tak nemôže zmeniť. Dnes viem, že som sa mýlil. Dnes viem, že som len hlúpou atrapou a bláznom z Bergeracu. 

Svet Charlesa Dickensa sa opäť vrátil a my si to ani nevieme uvedomiť, že tu máme svet, o ktorom sme čítali v jeho knižkách. 

Príbeh Olivera Twista fascinuje generácie ľudí, ale prečo ? Či od čias kedy Charls Dickens napísal svoj román nežili a nechodili po tejto zemi skutoční Oliverovia...? Aj v súčastnosti, keď sa pozrieme po našej zemi a pritom nemusíme isť ani tak ďaleko, nájdeme takých Oliverov, čo žijú svoj život chudobný, hladný a plný špiny... Pozrite sa okolo seba a určite nájdete vo svojom okolí takého "Olivera Twista".

Žijem v Bratislave a každý deň som svedkom, ako malé rómske deti z Rumunska ale aj od nás žobrú na uliciach, hrajú na harmoniku či husličky, či na gitare a rozospievavajú vianočnými svetlami zaliate ulice. No v ich očiach je smútok a svetlá lámp z ulíc sa v nich odrážajú ako obraz tečúcej rieky.
Premrznuté a vyhladované vám možno na štedrý deň zaklopú na vaše dvere, zaspievajú vám, možno zatancujú a vy zavriete dvere a vrátite sa k bohato prestretému stolu. A príbeh detí z ulice? Ten vám môže byť ukradnutý, veď na stole máme homára, a pod stromčekom veľa darčekov. 

Svetla lámp zhasínajú a ulice sa pomaly vyprázdňujú, utícha aj spev a ulica, tá prázdna ulica zmĺkla. Ľudia, bez ohľadu na to čomu práve teraz čelíte, vždy je nádej. Chcem, aby ste si to pamätali...









Jozef Kmeťo 

Komentáre

  1. KRASNY CLANEK,,,A HLAVNE PRIPOMENUTI V TECHTO DNECH ,KDE JSME VSICHNI MYSLENKAMA V NASICH RODINACH ,,,PECEME,,NAKUPIJEME ,STROJIME DOMY,,,,ATD,,,,,I TOHLE SOU ZIVOTY NEKTERYCH LIDI DETI,,,

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veľmi pekne napísané, žiaľ je to tak. Sny o lepšom a krajšom živote, v ktorom si budú všetci rovní sa dávno kdesi rozplynuli. Tiež mi je smutno z toho, keď vidím okolo seba nafúkaných, bohatých snobov, či dámy s drahými kabelkami, ktoré už nevedia čo robiť od dobroty a skutočný svet okolo seba nevidia, alebo ho nechcú vidieť. Žijeme naozaj v smutnej dobe

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo toľko Pochybností okolo Koronavírusu!?

Smrteľné pandémie útočia na ľudstvo každých 100 rokov!

Neslávne slávny "krutý" exekútor si vymáha peniaze od buka do buka, ako sa mu zachce... Robí to roky a nikto voči nemu nezakročí. Prečo??!