Najnovšie články
latest

"Musíš vedieť dať ranu od srdca"...príbeh o rómskom boxeristovi, ktorý zomrel v koncentračnom tábore...

"Musíš vedieť dať ranu od srdca!", bolo mottom boxerského šampióna 30-tych rokov minulého storočia Johanna Trollmana...

Johanna Trollmana v roku 1928 

Johann Wilhelm Trollmann, prezývaný Rukeli  /v  rómčštine strom/, bol nemecký boxer v strednej váhe patriaci k rómskemu etniku Sinti. Vďaka svojim úspešným zápasom, príťažlivému vzhľadu a neobvyklej boxerskej technike, ktorou predbehol svoju dobu (tzv. Tanec v ringu), si získal značnú popularitu. V roku 1933 sa stal nemeckým boxerským majstrom v strednej váhe, titul mu však z rasových dôvodov nebol uznaný a v ďalšej profesionálnej boxerskej kariére mu bolo zabránené. Ako profesionálny boxer absolvoval celkom 64 zápasov, z ktorých v 31 prípadoch zvíťazil, 19 ich prehral a 14 zápasov skončilo nerozhodne. 

Za druhej svetovej vojny v rokoch 1939-1941 ako vojak wehrmachtu bojoval na západnej i  východnej fronte, kde bol ranený. Roku 1942 bol z armády vylúčený kvôli smernici zakazujúcej službu všetkým Rómom a potom deportovaný do koncentračného tábora Neuengamme, kde bol nútený napriek svojej podvýžive a vysileniu každý večer podstupovať boxerské súboje s tamojšími príslušníkmi SS . Trollmannovi spoluväzni fingovali jeho smrť a zaistili mu presun do koncentračného tábora Wittenberge, kde však bol opäť spoznaný a roku 1944 ubitý dozorcom Emilom Cornelius. Jeho majstrovský titul z roku 1933 mu bol Nemeckou profesionálnou boxerskou federáciou uznaný roku 2003.

Johann Trollmann sa narodil 27. decembra 1907 v dolnosaskom mestečku Wilsche ako jedno z deviatich detí. Jeho otec Wilhelm "Schnipplo" Trollmann (1867-1933) bol etnický Nemec a matka Frederike rodená Weissová (1874-1946) patrila k rómskemu etniku Sinti. Johann Trollmann mal tri sestry (Mária, Anna a Wilhelmine) a päť bratov (Wilhelm, Ferdinand, Julius, Albert a Heinrich).  V júni 1935 sa v Berlíne oženil s Olgou Frieda Bildovou a v rovnakom roku sa im narodila dcéra Rita.

Uchopenie moci nacistami a najmä prijatie norimberských rasových zákonov rodinu Trollmannových ťažko poznamenalo. Niektorí príbuzní Johanna Trollmanna boli sterilizovaní alebo odoslaní do pracovných táborov. Sám Johann Trollmann bol roku 1938 sterilizovaný a strávil niekoľko mesiacov v pracovnom tábore Hannover-Ahle a v snahe zmenšiť perzekúciu svojej rodiny (manželka Olga bola Nemka, ale ich dcéra Rita bola podľa rasistických zákonov polovičná miešanka) sa v septembri 1938 rozviedol. 

Časť rodiny Trollmannových sa stala obeťou rómskeho holokaustu - okrem samotného Johanna, zavraždeného roku 1944 väzenským dozorcom v koncentračnom tábore Wittenberge, neprežil ani jeho brat Heinrich, bol zavraždený roku 1943 v Auschwitz.

Boxer amatér

Trollmann sa boxu začal venovať už ako dieťa a svoje prvé zápasy absolvoval vo svojich ôsmich rokoch. Na začiatku 20. rokov sa presadil ako amatérsky boxer, stal sa absolútnym víťazom okresu Hannover a roku 1922 spoluzaložil hannoverský boxerský oddiel BC Heros Eintracht. Onedlho bol štvornásobným regionálnym šampiónom a zvíťazil na severonemeckom šampionáte amatérskych boxerov. Čoskoro si získal značnú popularitu, čomu napomohol nielen jeho príťažlivý vzhľad, ale aj jeho neobvyklý elegantný a dynamický boxerský štýl založený na rýchlosti, útočnosti, obratnosti a vynikajúci technike, kedy jeho pohyb v ringu pripomínal skôr tanec. Trollmann býva vďaka svojmu štýlu označovaný za jedného z priekopníkov moderného boxu a v mnohom ho neskôr pripomenul Muhammad Ali. 

Trollmannovu sľubnú boxerskú kariéru poznačila diskriminácia kvôli jeho rómskemu pôvodu. Napríklad sa vyrovnával s rasistickými útokmi niektorých novín, v ktorých ho prezývali "tancujúci cigán" alebo ho napádali za "nenemecký boxerský štýl". Trollmannov "tanec v ringu" sa zároveň stal námetom početných karikatúr. V roku 1928 mu bola odopretá nominácie na letné Olympijské hry v Amsterdame, pretože nemecká výberová komisia uprednostnila iného boxera bielej pleti, ktorého však Trollmann predtým niekoľkokrát porazil.Trollmann na toto príkorie reagoval najprv prestupom do konkurenčného hannoverského boxerského klubu BC Sparta Linden (jeho domovský klub sa ho totiž údajne nezastal) a neskôr odchodom do Berlína s cieľom stať sa profesionálnym boxerom.

Boxer profesionál

 Na profesionálny box sa Trollmann pripravoval pod vedením trénera Ernsta Zirzowa a čoskoro dosiahol značné úspechy a popularity. Vo svojom prvom profesionálnom zápase 18. októbra 1929 knokautoval vo štvrtom kole Willyho Bolze. Nasledovala séria víťazstiev, ktorú prerušil až zápas s majstrom Nemecka Erichom Tobeckem, ktorému Trollmann 10. januára 1930 podľahol KO hneď v prvom kole. Do roku 1932 potom Trollmann v 23 zápasoch dosiahol 14 víťazstiev a len štyrikrát bol porazený (z toho trikrát práve Erichom Tobeckem). Jeho súpermi boli napríklad Američan Jack Beasley (nerozhodne), Holanďan Rienus De Boer (Trollmann zvíťazil na body), Argentínčan Onofrio Russo (Trollmann ho v druhom kole knokautoval) alebo Nemec Adolf Witt (Trollmann zvíťazil na body). Verejnosťou bol Trollmann obdivovaný pre svoj príťažlivý boxerský štýl, mrštnosť, rýchlosť a inteligenciu. To sa však malo čoskoro zmeniť.
Medzitým však došlo k prevzatiu moci v krajine nacistami, ktorí považovali Rómov za nižšiu rasu a zároveň pre nich bol box (premenovaný na Faustkampf - pästný súboj) vysoko preferovaným športom, ktorý mal pomôcť pripraviť národ na vojnu. V marci 1933 bol Erich Seelig zbavený nemeckého majstrovského titulu kvôli svojmu židovskému pôvodu. Dňa 9. júna 1933 sa Trollmann v berlínskej Bockbrauerei o tento titul stretol s nemeckým majstrom poloťažkej váhy Adolfom Wittem. Trollmann síce Witta v ťažkom dvanásťkolovom zápase zjavne porazil na body, avšak na nátlak prítomných nacistických dôstojníkov ho rozhodca vyhlásili za nerozhodný (podľa iných prameňov pokyn vydal sám predseda nemeckej boxerskej únie Georg Radama. Názor zmenili len kvôli protestujúcemu publiku, ktoré dlhú hodinu a pol protestovalo proti zjavnej manipulácii zápasu. Trollmann síce prevzal víťazný pás a titul, tie mu však boli po niekoľkých dňoch odobraté boxerským zväzom z dôvodu "zlého boxu" (fakticky kvôli jeho rómskemu pôvodu) a titul nebol udelený nikomu. Trollmanna tak kvôli jeho pôvodu stihol rovnaký osud ako Seeliga. 

Trollmann bol nútený o titul znovu bojovať, tentoraz 21. júla 1933 proti Gustavovi Eder, a to paradoxne o titul majstra strednej váhy. Eder mal napriek faktu, že obvykle bojoval vo Welterovej váhe a bol o 9 centimetrov menší, o 6 kilogramov ľahší, Trollmanna poraziť, a preukázať tak árijskú nadradenosť. Aby bolo Ederovo víťazstvo poistené, bolo Trollmannovi pod hrozbou straty licencie prikázané boxovať "nemeckým štýlom" (tým bola myslená vzájomná výmena úderov prakticky bez pohybu). Trollmann vediac, že má malú šancu za týchto podmienok vyhrať, sa k nemu dostavil s vlasmi zafarbenými na blond a kožou bielou od múky, čím sa stal karikatúrou árijského boxera a zároveň vyjadril protest proti vopred zmanipulovanému zápasu. Trollmann, ktorý nemohol využiť svojho typického "tanca v ringu", sa počas súboja takmer nepohol a nakoniec Ederovi podľahol KO v piatom kole. 


Gustav Eder (vľavo) porazil Johanna Trollmanna v roku 1933 hlavne vďaka tomu, že Trollmanovi bol zakázaný jeho úspešný boxerský štýl /foto:internet/

V nasledujúcich zápasoch Trollmann vinou rozhodcov prehrával, až bol v roku 1935 vylúčený z boxerského zväzu. Jeho posledný zápas prebehol 12. marca 1934 v  Lipsku proti Arhurovi Polterovi. Potom sa Trollmann musel živiť ako čašník a púťový boxer.

Po nútenom skončení boxerskej kariéry služba vo wehrmachte

Krátky čas po vypuknutí druhej svetovej vojny bol Trollmann povolaný do wehrmachtu. Povolávací rozkaz mu prišiel v novembri 1939. Slúžil najprv v Poľsku, potom roku 1940 bojoval v Belgicku a Francúzsku a v roku 1941 na východnom fronte proti ZSSR , kde bol zranený. V roku 1942 však bol vydaný rozkaz o vylúčení všetkých Rómov z nemeckých ozbrojených zložiek z rasovo-politických dôvodov. Johann Trollmann bol prepustený z armády a nakrátko sa vrátil do Hannoveru.
V júli 1942 Johanna Trollmanna v Hannoveri zatklo gestapo a odviezlo ho do zhromažďovacieho centra pre Rómov na ulici Hardenbergstrasse. Tam bol Trollmann fyzicky týraný tak že jeho bratia, ktorí ho prišli navštíviť na policajné riaditeľstvo, ho takmer nespoznali. 

V septembri 1942 bol Trollmann deportovaný do koncentračného tábora Neuengamme blízkosti Hamburgu, kde mu bolo vytetované číslo 9841. Spočiatku pracoval v táborovej zbrojovke, jeho identita však bola onedlho prezradená, lebo ho spoznal bývalý arbiter, teraz hauptsturmführer SS Albert Lütkemeyer. Na Lütkemeyerov rozkaz musel zoslabnutý a podvyživený Johann Trollmann každý večer po práci boxovať proti tamojším príslušníkom SS. Často bol pritom knokautovaný, lebo za tri mesiace života v tábore schudol o 30 kilogramov. Išlo mu skutočne o život, a preto tajný väzenský odbojový výbor tábora nafingoval jeho smrť. Podľa oficiálnych záznamov Trollmann zomrel na zlyhanie srdca v tábore Neuengamme dňa 9. februára 1943. V skutočnosti bola Trollmannova identita daná inému zomretému väzňovi a on sám bol transportovaný do pobočného koncentračného tábora Wittenberge v  Brandenbursku. 

Aj v koncentračnom tábore Wittenberge bol Trollmann spoznaný a v roku 1944 prinútený k súboju s bývalým zločincom a väzenským dozorcom Emilom Corneliusom. Počas zápasu, či nedlho po ňom bol za nie celkom jasných okolností zavraždený a následne pochovaný v hromadnom hrobe v meste Wittenberge. Podľa jednej verzie Cornelius zápas prehral a z pomsty donútil Trollmanna pracovať až do úplného vyčerpania a neskôr ho ubil lopatou. Spisovateľ Roger Repplinger v románe Leg dich, Zigeuner uvádza inú možnosť - rozzúrený Cornelius po prehratom zápase Trollmanna ubil železnou tyčou. Svedectvo o Trollmannovom osude mohol po vojne vydať až jeho spoluväzeň Robert Landsberger. 
Tento príbeh slúžil v obmenenej podobe, teda filmový tvorcovia nevedeli respektíve zrejme nechceli priznať, že sa jedná o príbeh rómskeho boxeristu a tak vznikli filmy "Pěsti v tmě", kde hlavnú úlohu hral Lukáš Vaculík a film "Boxer a smrť", kde hlavnú úloha zahral Štefan Kvietik. Obidva filmy vykresľovali v podstate príbeh rómskeho boxeristu avšak scénaristi to predsa zmenili a vlastne neprizali, že tieto filmy boli v podstate zmenenou autobiografiou Johanna Trollmana, čo je vlastne veľkou hanbou. Príbeh Johanna Trollmana bol dlho zatajovaným príbehom, respektíve sa o ňom nehovorili až Ian Hancock vytiahol zabudnutý príbeh rómskeho boxeristu.

Pamiatka na Johanna Trollmana

V roku 2003 Nemecká profesionálna boxerská federácia uznala Trollmannovo víťazstvo na šampionáte z roku 1933 a odovzdala potomkom Louise a Manuelovi Trollmannovým majstrovský pás. 

Dočasný pamätník Johanna Trollmanna v Berlíne-Kreuzbergu, 2010 /foto:internet/

V auguste 2004 bola v mene Johanna Trollmanna pomenovaná ulička Johann-Trollmann-Weg v Hannoveri. Trollmanna pripomína tiež niekoľko pomníkov. Dňa 9. júna 2010, teda v deň 77. výročia Trollmannoveho majstrovského víťazstva, bol v berlínskom Viktoria parku odhalený dočasný pomník s názvom "9841", vytvorený umeleckým združením Bewegung Nurra. Na mieste sa uskutočnila séria prednášok a workshopov. Následne bol pomník presunutý aj do ďalších miest. Pri bývalom pivovare Bock v berlínskej štvrti Kreuzberg v ulici Fidicinstrasse 1-2, kde Trollmann roku 1933 získal majstrovský titul, bol 1. júla 2010 položený Stolperstein /slovensky - Kameň zmiznutých/. 


Stolperstein /Kameň zmiznutých/ na pamiatku Johanna Trollmanna v Berlíne-Kreuzbergu /foto:internet/

Životné osudy Johanna Trollmann spracoval spisovateľ Roger Repplinger v životopisnom románe s názvom Leg dich, Zigeuner /Len cigán/. Taliansky spisovateľ Dario Fo potom na rovnakú tému napísal román Razza di Zingaro /Rasa cigánov/

Johann Trollmann sa stal ústrednou postavou študentského filmu Rukelie (réžia Sabine Neumann, 2006) a polohraného dokumentu Gibs - Die Geschichte des Boxers Johann Rukeli Trollmann (réžia Eike Besuden, 2013). 

Rakúsky dramatik Felix Mitterer o živote Johanna Trollmanna napísal divadelnú hru Der Boxer, ktorá mala premiéru 29. januára 2015 vo viedenskom divadle Theater in der Josefstadt. 

A na záver...

Keby nebolo takých ľudí ako bol Ian Hancock, Svetová rómska únia a netlačilo by sa na nemecký box, dodnes by bol príbeh Johanna Trollmana zaprášenou históriou, o ktorej vedelo veľmi málo ľudí a slúžila iba na to, aby si z nej filmári vyselektovali časti, ktoré sami prerobili na svoj obraz. Aj tu je vidieť spoločnosť, ktorá nie je schopná prijať, že jeden Róm sa bil pre svoju česť a záchranu svojho života a radšej prekrucovali desiatky rokov fakty, ktoré sú dnes už známe. Zaujímavosťou je, že na medzinárodnom filmovom festivale film "Boxer a smrť", kde hral Štefan Kvietik, tento film získal niekoľko ocenení, aj napriek tomu, že postavy vychádzali zo života Trollmana. Žiaľ filmári príbeh zmenili a iba málo ktorý divák by si všimol spojitosť so skutočnou postavou Johanna Trollmana. Z toho vyplýva, že ani socialistický blog a vtedajšia filmová tvorba nevedeli priznať základy príbehu z ktorého vychádzali. Inštituálny rasizmus zabraňoval vychádzať na svetlo sveta faktom, alebo históriu rómskeho národa. Tento termín inštituálny rasizmus môžme použiť aj v súvislosti so západnou a východnou Európou. Takýmto "živým" príkladom je aj príbeh o Cinke Panne, ale o tom až nabudúce...


film "Boxer a smrť" /ilustračné foto, internet/



Iveta Kmeťová
















« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme