Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Súčasťou tímu Nadara nie je Ján Gábor nazývaný tiež Romano Rašaj

Dnes som si pozrel živé vysielanie pána Pavla Krtka,kde sa dištancoval od živých vysielaní Jána Gábora. Ján Gábor posledné obdobie cca. od 3.12. 2018  si cez svoje živé vysielania  vybavoval svoje "účty" s pánom Hmilanským. Podľa slov pána Pavla Krtka tím Nadara pracoval sám za seba, pán Ján Gábor chvíľku do tímu Nadara patril, ale odišiel s tímu a pracoval sám za seba. Ako ďalej Pavel Krtek povedal "tím Nadara nikoho nikdy neokradol! a nerobil žiadne finančné zbierky"  






Redakcia R1 cca. dva roky sleduje rôzne výzvy na pomoc, sledujeme aj reakcie ľudí a od začiatku sa to viedlo nekoordinovane. Bolo obdobie, že v prebehu jedného týždňa sa na sociálnej sieti objavilo cez 10 finančných výziev od rôznych vyzývateľov. Ľudia sa neraz cez komentáre dožadovali ako ich peniaze skončili, pretože sa nevedelo koľko sa vyzbieralo a ako sa v niektorých prípadoch pomohlo. Ak do toho zoberieme jednotivé  živé vysielania pána Jána Gábora, či Norberta Hmilanského, ale aj iných ako si verejne vybavovali nevybavené účty, vyvolávalo to iba pochybnosti... Na základe týchto skutočností vznikol článok "Fraška na sociálnej sieti, alebo "zlodej kričí chyťte zlodeja"...


Od začiatku ako článok vyšiel, som nielen prostredníctvom Rádia G6, ale aj predtým, pri osobných rozhovoroch dával možnosť, aby sa dotknuté osoby vyjadrili, čo môže potvrdiť aj Pavel Krtek, ktorý bol tiež pri tom... Do dnešného dňa to tak neurobili. Takže nie je pravda čo v živom vysielaní pána Pavla Krtka pani Anna Polákova povedala, že som nedal priestor, ten priestor som sa snažil  dať, a ich reakciu dokonca aj vydať na portáli Redakcie R1!!! 

Nikdy som nepovedal, že som proti zbierkam, ale spôsob akým sa zbierky robili nie len mne ale v mnohých ľuďoch vyvolávalo veľa otáznikov...


Som plne pripravený za článok "Fraška na sociálnej sieti, alebo "zlodej kričí chyťte zlodeja"...  niesť zodpovednosť so všetkými dôkazmi, ktoré Redakcia R1 má zozbierané za necelé cca. 2 roky... 


Jozef Kmeťo 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…