Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Nešťastie na streleckom krúžku: Chlapec trafil spolužiaka do hlavy

Strelné poranenie hlavy 13-ročnému chlapcovi údajne spôsobil výstrel zo vzduchovej pištole.

ilustračné foto/internet

Na jednej zo základných škôl v Spišskej Novej Vsi sa dnes predpoludním strieľalo. Podľa prvotných informácií vystrelil jeden chlapec na svojho spolužiaka a brok zo strelnej zbrane mu spôsobil zranenie hlavy. Hovorkyňa skupiny Falck Katarína Načiniaková informovala, že zraneného chlapca po prvotnom ošetrení previezli do spišskonovoveskej nemocnice.

"Pacient je v stabilizovanom stave, pri prevzatí lekárskym tímom spišskonovoveskej nemocnice bol pri vedomí. Momentálne čaká na letecký prevoz na vyššie pracovisko do Košíc s cieľom operácie," uviedla pre TASR Jana Fedáková zo skupiny Sveta zdravia. Dodala, že ide o 13-ročného pacienta a strelné poranenie hlavy mu údajne spôsobil výstrel zo vzduchovej pištole. Školáka transportujú na kliniku detskej anestéziológie a intenzívnej medicíny do Košíc, kde si ho prevezmú neurochirurgovia.


"V tejto chvíli môžem potvrdiť, že na jednej zo škôl v Spišskej Novej Vsi došlo na streleckom krúžku k úrazu. Rozsah zranení v tejto chvíli nie je známy, poškodená osoba je však mimo ohrozenia života," doplnila krajská policajná hovorkyňa z Košíc Lenka Ivanová. Dodala, že príslušníci Policajného zboru vec na mieste dokumentujú a vykonávajú potrebné úkony. Zároveň polícia v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví. "Bližšie informácie o prípade poskytneme hneď, ako to situácia dovolí," uzavrela hovorkyňa.

Iveta Kmeťová 
zdroj: TASR

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…