Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Rómovia sú nahnevaní, chcú zmenu. Podpisová akcia za Ivana Hriczku a jeho novú stranu naberá na sile

Nikto nepredpokladal, že sa Rómovia na Slovensku zmobilizujú a dajú jasne najavo, že majú dosť politiky rómskych strán, ktoré nič pre Rómov neurobili. Volajú po zmene, po tom čo Strana tolerancie a spolunažívania v mene Viktora Valika odkázala Ivanovi Hriczkovi, že môže byť súčasťou akej chce strany, v podtexte absolútnej arogancie zo strany Viktora Valika voči Ivanovi Hriczkovi vyvolalo hnev Rómov, ktorí začali volať po skutočnej zmene. 


Foto/ Podpisová akcia  


Ivan Hriczko na volanie zmeny a stúpajúcej nespokojnosti zareagoval založením novej politickej strany Slovenska iniciatíva menšín. Rómovia a dobrovoľníci začali so zberom podpisov, aby prišlo k zaregistrovaniu strany na Ministerstve vnútra.


Ivan Hriczko 

Ivanovi Hriczkovi vyjadrujú podporu aj Rómovia z miest, dedín a osád, podnikatelia, či kultúrne osobnosti Slovenska. Podpisová akcia naberá viac a viac na sile...  Rómovia chcú zmenu, majú dosť  rómskych politikov, ktorí sa za roky politikárčenia nedokázali dostať ani na prah parlamentu Slovenskej republiky.


V rozhovore pre rádio R1 Ivan Hriczko povedal "Ja sa nikdy neznížim k urážkam a dehonestovaniu ako to bolo k  mojej osobe zo strany človeka, ktorý svoj životný neúspech vidí v reštarte v podobe parazitovania na našej komunite." Ďalej dodal, že "nemám problém si podať ruku s Františkom Tankom".

Podpisová akcia pokračuje ďalej, pre bližšie  informácie píšte priamo Ivanovi Hriczkovi na jeho fb profil  https://www.facebook.com/ivan.hriczko





Jozef Kmeťo

  

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…