Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Stredoškoláci by za prezidenta republiky volili Kotlebu


Ak by volili len stredoškoláci, tak Zuzana Čaputová by s veľkým náskokom postúpila do druhého kola. O víťazstvo by súperila s Róbertom Mistríkom, alebo s Mariánom Kotlebom.

Foto TASR 

Vyplýva to z výsledkov simulovaných prezidentských volieb, ktoré medzi študentmi stredných škôl zrealizovalo občianske združenie Pre stredoškolákov.

Na simulovaných voľbách sa v dňoch 13. až 15. februára zúčastnili študenti starší ako 15 rokov zo 115 gymnázií a stredných odborných škôl v 51 mestách a obciach na celom Slovensku.

„Z 26 429 študentov hlasovalo 53 percent, teda 13 888,“ informovala Natália Meleg z organizačného tímu projektu .

„Takmer 39 percent z nich by za prezidenta volilo Zuzanu Čaputovú. Robertovi Mistríkovi by dalo hlas a do druhého kola posunulo 14,7 percenta stredoškolákov. Marian Kotleba by so ziskom okolo 10,25 percenta odovzdaných hlasov skončil na treťom mieste," ozrejmila.



Fašizmus medzi mladými ľuďmi 

Keď sa pozrieme na tento prieskum, je alarmujúce, že na treťom mieste by skončil Marián Kotleba. Tu sa vynára otázka, kto za to môže, že myšlienky extrémizmu, fašizmu sa popularizuje u mladej generácie? Môže za to spoločnosť? Výchova rodičov? Jedno je isté. Všetci by sme sa mali zamyslieť nad takýmto výsledkami, pretože v predstaviteľoch, ktorí popierajú holokaust a propagujú nenávisť, mladá generácia prestáva vidieť nebezpečenstvo, čo však zvyšuje nebezpečenstvo pre skupinu obyvateľstva, s ktorým by fašistická strana Mariána Kotlebu urobila krátky proces, napríklad aj v plynových komorách... 

,    




Jozef Kmeťo 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…