31. výročie Sviečkovej manifestácie... poslúžila k "dobru"??! Koho...?!!

Sviečková manifestácia alebo Sviečková demonštrácia alebo Bratislavský veľký piatok bola pokojná manifestácia občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku, ktorá sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Je dnes s odstupom času považovaná za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu v Česko-Slovensku. Táto manifestácia bola najvýznamnejšou aktivitou tajnej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku.


zdroj: internet

Sviečková manifestácia vznikla z podnetu veriacich, ktorí žiadali dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Zásahom Verejnej bezpečnosti (vtedajšej polície) a Štátnej bezpečnosti (vtedajšia tajná služba) proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody a najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý ČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983.

Príprava sviečkovej manifestácie

Prvotná myšlienka na konanie protestov vznikla v septembri 1987, keď začal výkonný podpredseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný organizovať na 25. marca 1988 protestné zhromaždenia pred zastupiteľskými úradmi ČSSR vo svete za dodržiavanie náboženských práv a slobôd v ČSSR. Správu o tom poslal tajne (zabalenú v čokoláde Milka) po svojej svokre aj Jánovi Čarnogurskému, jednému zo slovenských katolíckych disidentov. Predstavitelia tajnej cirkvi na Slovensku sa rozhodli pripojiť k tejto akcii formou krátkeho (30-minútového) pokojného zhromaždenia so sviečkami v rukách. Medzi organizátorov patrili František Mikloško, Ján Čarnogurský, Rudolf Fiby, Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, Ladislav Stromček, Eugen Valovič, Jozef Roman, Peter Murdza a Vladimír Ďurikovič. Od svojho zámeru neustúpili ani potom, keď akcia zahraničných Slovákov zlyhala.

Organizovanie manifestácie sa pripravovalo striktne v súlade so vtedajšími platnými predpismi, podľa ktorých stačilo manifestáciu ohlásiť. Po dohode s ostatnými F. Mikloško 10. marca 1988 listom adresovaným Obvodnému národnému výboru (ObNV) Bratislava I oficiálne ohlásil uskutočnenie polhodinového verejného zhromaždenia občanov na Hviezdoslavovom námestí s nasledovným programom: "tichá manifestácia občanov za menovanie katolíckych biskupov pre uprázdnené diecézy na Slovensku podľa rozhodnutia Svätého otca, za úplnú náboženskú slobodu v Československu a za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu“. Organizátori v snahe nakloniť si úrady už v oznámení naznačili, že pôjde o tichú demonštráciu bez prejavov a politických hesiel a "účastníci zhromaždenia vyjadria svoj súhlas s jeho programom držaním horiacich sviečok“.

Správa o chystanej manifestácii sa po Slovensku šírila ústne, prostredníctvom Rádia Vatikán, rozhlasových staníc Hlas Ameriky a Slobodná Európa a tiež amatérskymi plagátikmi a letákmi.

Zákaz manifestácie a protiopatrenia režimu

O týždeň po podaní oznámenia prichádza Mikloškovi rozhodnutie (ObNV) Bratislava I o tom, že manifestácia sa zakazuje. Ako dôvod bolo uvedené, že organizátori nedokážu zabezpečiť verejný poriadok. Mikloško sa proti rozhodnutiu odvolal 21. marca na celomestský národný výbor (Národný výbor hl. mesta SSR Bratislavy - vtedajšiu bratislavskú radnicu), ale o tri dni (24.3), v predvečer manifestácie, bolo jeho odvolanie oficiálne zamietnuté. 

Vládnuci komunistický režim bol rozhodnutý za žiadnych okolností nepripustiť konanie zhromaždenia. Celý priebeh protiopatrení bol priamo riadený ÚV KSS a priebežne bol o všetkých opatreniach informovaný aj ÚV KSČ. Predsedníctvo ÚV KSS zriadilo politickú komisiu, ktorá sledovala a riadila aktivity proti zhromaždeniu a zásah proti nemu. Členmi tejto komisie boli:

Gejza Šlapka, vedúci tajomník MV KSS Bratislava, tajomník ÚV KSS a člen Predsedníctva ÚV KSS
Miroslav Válek, minister kultúry SSR a člen Predsedníctva ÚV KSS
Štefan Lazar, minister vnútra SSR
Ladislav Sádovský, vedúci oddelenia štátnej administratívy ÚV KSS
Vincent Máčovský, námestník ministra kultúry SSR a riaditeľ odboru pre veci cirkevné
Štefan Mikula, náčelník Správy ZNB hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja
Ladislav Horák, zástupca náčelníka Správy ZNB hl. mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja
Pavol Kováč, námestník primátora NV hl. mesta SSR Bratislavy
Alojz Lorenc, námestník ministra vnútra ČSSR a šéf Štátnej bezpečnosti
Ján Šveda, vedúci oddelenia ÚV KSS
Igor Škorica, vedúci oddelenia ÚV KSS


Priebeh udalostí pred manifestáciou

15. marec – minister vnútra ČSSR Vratislav Vajnar vydal súhlas s vyhlásením mimoriadnej bezpečnostnej akcie na potlačenie zhromaždenia.
16. marec – Štefan Mikula schválil plán mimoriadnych bezpečnostných opatrení na území Bratislavy, napriek tomu, že ObNV Bratislava I o možnosti konať zhromaždenie ešte nerozhodol. Plán obsahoval tri alternatívy, všetky mali charakter násilného potlačenia.
16. marec – konalo sa zasadnutie Zboru ordinárov Slovenska (najvyšší organ katolíckej cirkvi na Slovensku), ktoré podľa režimových zdrojov manifestáciu odsúdilo. Naopak niektorí ordinári tvrdili, že sa síce ohlásením manifestácie zaoberali, ale vyjadrili sa, že ide o záležitosť občanov voči štátnej správe a do toho cirkevné autority nemajú dôvod zasahovať.
17. marec – ObNV Bratislava I listom zakázal konanie manifestácie s odôvodnením, že organizátori nedokážu zabezpečiť verejný poriadok
21. marec – František Mikloško zaslal list národnému výboru, v ktorom sa odvolal proti zákazu manifestácie a dôvodil, že organizátori verejný poriadok zabezpečiť dokážu. O deň neskôr dostal prokurátorskú výstrahu, aby nepokračoval v príprave manifestácie.
23. marec – štátna televízia poskytla priestor vo svojom vysielaní ThDr. Štefanovi Záreczkému, ktorý sa za združenie katolíckych duchovných Pacem in terris od manifestácie dištancoval a vyzval ľudí, aby sa na nej nezúčastnili.
24. marec – odvolanie Františka Mikloška bolo oficiálne zamietnuté Národným výborom hl. mesta SSR Bratislavy. [4] Doručené mu bolo 25. marca, keď už bol zaistený na stanici Verejnej bezpečnosti.
24. marec – rozbehla sa príprava mimoriadnych bezpečnostných opatrení na tvrdé potlačenie zhromaždenia. Rátalo sa aj s krviprelievaním a zranenými, preto Ústav národného zdravia Bratislavy mal zabezpečiť mimoriadne smeny, dostatok krvných konzerv a lôžok. Do úplnej pohotovosti boli uvedené jednotky VB nielen z Bratislavy, ale i Pohotovostný útvar VB pre SSR v Pezinku a podobne aj príslušníci ŠtB.
24. marec – v Bratislave boli na 25. marca vyhlásené školské prázdniny. Študenti boli informovaní o príprave protištátnej akcie a boli dôrazne varovaní pred účasťou na nej. Mimobratislavským študentom bolo odporučené odísť na víkend z Bratislavy. Podobne aj v bratislavských podnikoch boli zamestnanci varovaní pred účasťou na protištátnej akcii.
25. marec – hneď ráno boli postupne zatknutí organizátori akcie František Mikloško, Ján Čarnogurský i Vladimír Jukl. Boli odvezení na VB, formálne vypočúvaní a zadržaní. Prepustení boli až po skončení a brutálnom zásahu proti manifestácii. Biskup Ján Chryzostom Korec bol zaistený ešte v predchádzajúci večer a prepustený po manifestácii, Silvester Krčméry bol strážený príslušníkmi Štátnej bezpečnosti doma.
25. marec – v dopoludňajších hodinách prechádzali ulicami Bratislavy obrnené transportéry s cieľom zastrašiť obyvateľov a odradiť ich od účasti na manifestácii
25. marec – dopravná polícia vykonávala mimoriadne technické kontroly motorových vozidiel a obzvlášť autobusov na prístupových cestách do Bratislavy s cieľom zabrániť prístup alebo aspoň zdržať potenciálnych účastníkov manifestácie
25. marec – v popoludňajších hodinách bola mestská hromadná doprava v Bratislave odklonená tak, aby sa čo najväčšiemu počtu ľudí z okrajových častí zabránilo dostať sa do centra
25. marec – v priestore Hviezdoslavovho námestia začali v popoludňajších hodinách vozidlá technických služieb kropiť ulice vodou, pričom striekali vodu priamo na skupinky ľudí, ktorí sa začali zhromažďovať na námestí
25. marec 1988 – slovenská televízia zaradila mimoriadne do vysielania v čase konania manifestácie premietanie filmu Angelika, ktorý bol v tom čase veľkým hitom.

Priebeh manifestácie

16:00 – na Hviezdoslavovom námestí a v okolitých uličkách sa začali zhromažďovať ľudia
17:16 – bol vydaný pokyn na uzavretie Hviezdoslavovho námestia a zabránenie prístupu občanov na námestie, napriek tomu sa na Hviezdoslavovom námestí sústredilo asi 3 500 osôb, v okolitých uličkách zostalo zablokovaných asi 6 tisíc osôb
18:00
-asi 500 až tisíc osôb sa zhromaždilo pred budovou Slovenského národného divadla so zapálenými sviečkami, zaspievali štátnu hymnu a pápežskú hymnu a začali sa modliť modlitbu ruženca. Zaistených organizátorov zastúpili ďalší aktivisti laického apoštolátu – Július Brocka a František Vikartovský.
-zhromaždení občania boli vyzvaní aby sa rozišli, pretože manifestácia nie je povolená. Keď občania na výzvu nereagovali, politická komisia, sledujúca dianie na námestí z okien 4. poschodia hotela Carlton vydala príkaz na rozohnanie davu veriacich.
-autá VB so zapnutými sirénami a majákmi, začali prudko jazdiť po námestí a takto rozháňať ľudí. Príslušníci VB a niektorí civili s odznakmi kričali na ľudí, bili ich obuškami, päsťami a tých, čo padli, kopali na zemi. Viacerých odvliekli do pripravených áut VB a odvážali na policajné stanice. Zhromaždených veriacich pritom neprestajne kropili prúdmi vody vozidlá technických služieb
18:27 – napriek tomu, že zhromaždení veriaci sa nedali strhnúť k násilným akciám a naďalej sa pokojne modlili, polícia nasadila proti nim dve vodné delá
18:30 – zhromaždenie sa plánovanom čase ukončilo. Napriek tomu, že sa už rozchádzalo, zasiahli proti manifestujúcim špeciálne jednotky, ktoré ich mlátili obuškami a použili proti nim aj slzotvorný plyn a psov. Viacerí ľudia utrpeli poranenia, krvácania, VB a ŠtB nešetrila ani starcov a mladé dievčatá. Podobne autá VB vytláčali ľudí aj z bočných uličiek, niektorí príslušníci aj za pomoci služobných psov a slzotvorného plynu v sprejoch.

Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených celkovo 953 príslušníkov bezpečnosti. Celkovo bolo zadržaných 126 občanov ČSSR a 12 cudzích štátnych príslušníkov, medzi nimi boli i akreditovaní novinári. Správu o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim predložili predsedníctvu ÚV KSČ v apríli 1988 Ignác Janák a Peter Colotka. Správu prijalo Predsedníctvo ÚV KSČ súhlasne a bez námietok.

Po nežnej revolúcii začala vojenská prokuratúra trestné stíhanie majora ZNB Alexandra Kysuckého pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa preto, že nezákonne zaistil Františka Mikloška. Vzhľadom na to, že František Mikloško spoločne s Jánom Čarnogurským navrhli zastaviť jeho trestné stíhanie, podala komisia SNR prezidentovi republiky v prospech trestne stíhaného žiadosť o udelenie milosti. Okrem Alexandra Kysuckého nebolo proti nikomu z politických a štátnych činiteľov začaté trestné stíhanie.

Môj záver...

Sviečková manifestácia bola predzvesťou pádu socializmu a komunizmu v našej krajine. V 1989 sa naplnili námestia v našich mestách. Mojím názorom však je, že mnohí tí, ktorí v tomto období stáli na tých námestiach, by znovu na to námestie nešli. Pretože pád socializmu znamenal, že sa k moci dostali ľudia, ktorí za chrbtom komunistickej strany, už počas socializmu kšeftovali, vybudovali si "súkromný socialistický kapitalizmus", ktorý po 1989 mohli naplno rozbehnúť, bez akéhokoľvek postihu. Socializmus tu bol pre slušných ľudí, kapitalizmus je tu pre tých ostatných. V ňom slušný človek nemá žiadne miesto. Dnes sme svedkami toho, že vrahovia, zlodeji, sú považovaní za slušných a ctihodných občanov a slušný človek je v tejto spoločnosti na smiech. Nemyslím si, že práve toto sme chceli v 1989, keď sme stáli na námestiach, nehovoriac o Sviečkovej manifestácii. 


A takto by sa dalo písať o ďalších mnohých, ktorí pád socializmu využili pre svoje vlastné blaho, obohatenie sa, podieľajúc sa na rozkrádaní všetkého čo bolo vybudované za socializmu. Čarnogurský v 90. rokoch "napomohol" exekútorom, je to človek, ktorý sa nikdy nedištancoval nejakým spôsobom od politiky svojho otca, ktorý bol slovenským nacistom a podieľal sa na rôznych zákonoch tretej ríše na Slovensku. 
Dnes tu máme oligarchov, úradníkov, ktorí rozhodujú o tom, či budete žiť, alebo budete zdraví, mafiánov, prostitútky, z ktorých sa stali štátne radkyne, máme tu showbiznis plný "prostitútok", ktoré sa cez posteľ dostali na krásne pozície a rozhodujú tak napr. aj o kultúre v našej krajine. Máme tu banky a inštitúcie schválené štátom, ktoré vás zoderú z kože, vlastne svojím spôsobom je to také štátom regulované úžerníctvo. Neviem či je to dobou, alebo poklesom morálky v našej krajine, ale mám pocit, že naša spoločnosť je v totálnom rozklade. Morálne hodnoty, ktorým verili naši rodičia sa stali iba akousi karikatúrou pre zbohatlíkov a mafiánov, ktorí túto spoločnosť vyciciavajú do poslednej kvapky. 
A sloboda, o ktorej bola reč v 1989 sa stala iba fraškou. Áno, dnes môžeme nadávať na politikov, na to ako sa nám tu zle žije, na svojich šéfov doma, v práci už nie pretože vás vyhodia, až takú slobodu sme dosiahli... že dnes sa nahlas bojíme povedať svoj názor, pretože môžeme prísť o prácu, o bývanie, dokonca bez problémov aj o život... Takže o čom bola Sviečková manifestácia...??!  


Iveta Kmeťová




fotografia: František Mikloško
František Mikloško,
jeden z hlavných organizátorov bratislavskej manifestácie,
odosielať listu oznamujúceho pokojnú manifestáciu,
Zdroj: Archív ÚPN
fotografia: Ján Čarnogurský
Ján Čarnogurský,
predstaviteľ kresťanského disentu,
ktorý dostal a rozšíril výzvu od M. Šťastného,
Zdroj: Archív ÚPN
fotografia: Marián Šťastný
Marián Šťastný,
autor myšlienky zorganizovať pokojné manifestácie,
Zdroj: Archív ÚPN
fotografia: Ján Ch. Korec
Ján Ch. Korec, biskup 'tajnej cirkvi',
Zdroj: R.V. Tatran: Bratislavský
Veľký piatok. Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich
25.marca 1988, samizdat
fotografia: Anton Selecký
Anton Selecký
člen HOS, Bratislavskej päťky
a účastník Sviečkovej manifestácie,
Zdroj www.magnificat.sk
fotografia: Štefan Záreczký
Štefan Záreczký, predseda tlačovej komisie ZKD Pacem
in Terris Bratislava,
Zdroj:J.Pešek a kol.: Aktéri jednej éry na Slovensku 1948-1989,
Vydavateľstvo Michala Vaška
fotografia: Rudolf Fiby
Rudolf Fiby,
náboženský aktivista
a člen združenia Fatima,
Zdroj: Archív ÚPN
fotografia: Peter Colotka
Peter Colotka, predseda vlády SSR,
Zdroj: J.Pešek a kol.: Aktéri jednej éry na Slovensku 1948-1989,
Vydavateľstvo Michala Vaška
fotografia: Štefan Lazar
Štefan Lazar, minister vnútra
a životného prostredia SSR, 
Zdroj: TASR
fotografia: Gejza Šlapka
Gejza Šlapka, člen
predsedníctva ÚV KSS, vedúci tajomník Mestského výboru KSS v Bratislave, Zdroj: TASR
fotografia: Ignác Janák
Ignác Janák, 
člen predsedníctva ÚV KSČ,
prvý tajomník ÚV KSS, 
Zdroj: TASR
fotografia: plk. Štefan Homola
plk. Štefan Homola,
náčelník XII. správy ZNB,
Zdroj: Archív ÚPN
fotografia: pplk. František Budaváry
pplk. František Budaváry,
1. zástupca náčelníka
XII. správy ZNB,
Zdroj: Archív ÚPN
fotografia: pplk. Anton Faťol
pplk. Anton Faťol, náčelník II. odboru
XII. správy ZNB - boj proti vnútornému
nepriateľovi (cirkev),
Zdroj: Archív ÚPN
fotografia: gen. Alojz Lorenc
gen. Alojz Lorenc,
1. namestnik ministra
vnútra ČSSR, Zdroj: internet
fotografia: Miroslav Válek
Miroslav Válek,
minister kultúry SSR,
Zdroj: J.Pešek















Komentáre