Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Ako rozhodujú o pridelení rómskych detí do špeciálnych škôl

Martin – V každom okresnom meste existuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP). Odborníci v týchto centrách riešia problémy detí, súvisiace so správaním, ale aj vyučovacím procesom. Ak má teda dieťa problém, škôlka, škola alebo rodič sa môže na centrum obrátiť.


Do centra chodia deti od predškolského veku prakticky až do dospelosti, teda do ukončenia štúdia, vrátane vysokoškolského. Odborníci z centra riešia napríklad u škôlkarov výchovné problémy, správanie a zrelosť na školskú prípravu. U školákov je to prioritne učenie, správanie, ale aj špecifické vývinové problémy, súvisiace s učením. V centre pracujú odborníci aj s intelektovo nadanými a talentovanými deťmi. U stredoškolákov a aj vysokoškolákov je poskytované odborné poradenstvo a servis podobne, ako u žiakov základných škôl. Vyšetrenie školskej zrelosti trvá 45 minút, čo je optimálny čas na to, aby to dieťa zvládlo. Tieto vyšetrenia pred zápisom do základnej školy sa robia v menších skupinkách, s viacerými deťmi naraz.
Deti sú do centra smerované buď zo školy, ale vždy je rešpektovaný súhlas rodičov. Aj s vyšetrením, aj so zverejnením výsledkov vyšetrenia, napríklad pre školu, kam dieťa chodí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je poradný orgán. Závery odborníkov sú teda len odporúčaniami pre dieťa, rodičov a školu. Napríklad aj konkrétne odporúčania, či má alebo nemá dieťa navštevovať osobitnú školu. Podľa riaditeľky CPPPaP Martin PhDr. Ingrid Ivaničovej v centrách neexistuje princíp rozlišovania detí podľa ich pôvodu.
„My nerozlišuje klientov, či je Róm alebo Neróm, máme jednoducho dieťa s požiadavkou, že má problém a treba mu poradiť. Našou úlohou je teda napríklad pri posudzovaní detskej školskej zrelosti, ktoré robíme aj priamo v škôlkach, zistiť, či je dieťatko zrelé a pripravené navštevovať základnú školu. Ak je to potrebné a rodič súhlasí, navrhujeme aj odklad nástupu do 1. ročníka. Ak aj nastúpi do školy dieťa, ktoré je menej zrelé, samozrejme s ním pracujeme, ale aj s rodičmi a spolupracujeme so školou. Dáme dieťatku adaptačný čas, pretože nástup do školy nie je ľahký ani pre dieťa, ani pre rodinu.“
Vplyv a význam rodiny a prostredia je samozrejme pre každé dieťa zásadný. Odborníci z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa vždy snažia, aby dieťa, ktoré aj pochádza z problematického rodinného a sociálneho prostredia, malo možnosť využiť svoj potenciál. Nie je to ale tak, že dieťa preraďuje do osobitnej školy centrum. Vždy je to na rozhodnutí rodičov.
„My teda navrhneme školu, aj špeciálnu školu, ak je to potrebné. Pretože ak to dieťa opakovane zlyháva v základnej škole, ten pocit je nepríjemný. Každý predsa chce byť chválený, úspešný a šťastný. Takže dieťa sa nemusí cítiť dobre v prostredí normálnej školy. Vtedy rodičom odporučíme zmenu formy vzdelávania. Je to odporúčanie a či to rodiča budú akceptovať, je len na nich,“ uzavrela Ivaničová.
Rómske deti teda nepatria alebo nie sú preraďované do osobitnej školy „automaticky“ rozhodnutím odborníkov. Vždy je to odporúčanie, ktoré rodiča môžu ale nemusia akceptovať.





JK
Romata

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…

Som cigán, kto zato môže?

Kde je moje miesto v spoločenstve, prečo ma vylúčili? Som označený ako nežiadúci, teda nepotrebný a v spoločnosti nadbytočný! Uisťujú ma, že všetko je v poriadku... Vieš si len cigán, ja nie som rasista, dokonca mám aj veľa kamarátov cigánov, ale .... 

Ja to však neviem spracovať, neviem to spracovať od chvíle kedy som zistil, že svet robí rozdieli. V hlave mi prevláda jediná myšlienka. Už tu nepatríš, už nepatríš medzi bežných ľudí! Boja sa ťa! Majú k tebe odpor! Síce ma uisťujú, že to tak nie je, no ja si myslím svoje, veď aj židov uisťovali a ako to dopadlo? 

Ľudia a ich historická pamäť hovorí jasne. Nechcených! Označiť, odčleniť a priradiť číslo!

Patríš do inej skupiny, koľko vás je na Slovensku? Sčítavajú nás ako dobytok, načo sú však tieto čísla?, a keďže k nám už nepatríš, nepatríme k nim, tak sa prípadne straty akosi lepšie rátajú. Výčitky svedomia? Kolektívna vina skupiny voči skupine, ja predsa za to nemôžem, čo ja sám zmôžem! Nič! Robil som to čo je správne, to čo ostatní! ž…