Lekári mu hovoria „muž s veľkým srdcom,“ ktorí deti sprevádza až do posledného výdychu. V jeho náručí zomrelo už 80 detí.

Autor: -
Mohamed Bzeek (62) žijúci v Los Angeles je niečím zvláštny. Urastený muž s hustou bradou môže pôsobiť desivo najmä v dnešnej dobe, ale v skutočnosti má v hrudi dobré srdce.

Mohamed Bzeek z dieťaťom v náručí  


Bzeek sa už viac ako 20 rokov stará o nevyliečiteľne choré deti. K sebe domov si berie opustené bytosti, ktoré by inak osamelé umierali v nemocnici bez milého slova či pohladenia. On týmto nezachrániteľným bytostiam dáva pocítiť lásku a opateru.

Chorým deťom sa začal venovať ešte koncom 80. rokov 20. storočia spolu s manželkou Done, ktorá je už 15 rokov na druhom svete. Odvtedy v tejto „misii“ pokračuje sám. Zároveň je v štáte Kalifornia jedným z mála ľudí, ktorí majú certifikát pre prácu s deťmi so zdravotným postihnutím

Okrem adoptovaných detí má aj vlastného syna Adama (19), ktorý je tiež závislí od jeho starostlivosti. Trpí zákernou osteogenézou, kvôli ktorej sú jeho kosti veľmi krehké a slabé.

V súčasnosti sa stará o 6-ročné dievčatko, ktoré sa narodilo slepé, hluché a ochrnuté. Potrebuje 24-hodinovú starostlivosť.

Keď sa ho ľudia nechápavo pýtajú, prečo to robí, jednoducho im odvetí, že každé dieťa potrebuje rodinu.



Lekári mu hovoria „muž s veľkým srdcom,“ ktorí deti sprevádza až do posledného výdychu. V jeho náručí zomrelo už 80 detí.
Jozef Kmeťo 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Smrteľné pandémie útočia na ľudstvo každých 100 rokov!

Autor: -
Obraz
Svet v súčasnosti sužuje smrteľné ochorenie s názvom koronavírus. Objavil sa v najľudnatejšom meste v strednej Číne vo Wu-chan (9,7 milióna obyvateľov). Netrvalo dlho a nebezpečný vírus sa dostal aj do Ameriky či Európy.
Doteraz si koronavírus vyžiadal viac ako 4000 obetí a viac ako 119 000 nakazených. Vo viacerých štátoch zasadali bezpečnostné rady, aby predišli šíriacej sa smrteľnej nákaze. Tieto opatrenia, žiaľ, nepomohli. Koronavírus sa šíri naprieč celým svetom.

Historici veľmi dobre vedia, že podobná epidémia netrápi ľudstvo po prvýkrát. Mor, cholera či španielska chrípka. To všetko zabíjalo ľudí pred niekoľkými storočiami. Ak sa detailne pozriete na obdobia, kedy sa objavili, možno ostanete v miernom šoku. Mohlo by sa zdať, že ide o cyklické opakovanie. Náhoda? Niektorí ľudia si myslia, že nie.
Mor (1720)
Označovaný aj ako čierna smrť – obrovská pandémia, ktorá zasiahla Áziu a Európu v 14. storočí. V Európe sa objavila v období rokov 1347 – 1351 a zahubila asi polovicu populácie, …
Čítať ďalej

Koronavírus je už nezastaviteľný, sme pred rozsiahlou epidémiou

Autor: -
Obraz
Koronavírus zľahčujú mnohí, nedá sa povedať, že len niektorí. Niekoľko generácií Európanov nezažilo veľmi nebezpečnú epidémiu, a preto si asi myslia, že nás sa to nedotýka, že je to nejaký problém Ázie alebo Afriky, že my sme zázračne chránení, čo je však ilúzia. Koronavírus sa často prirovnáva k chrípke a tí, čo ho zľahčujú, prízvukujú, že väčšina nakazených predsa prežije. Z epidemiologických dát z Číny, odkiaľ sa infekcia začala šíriť, síce vyplýva, že približne u 80 percent pacientov prebieha ochorenie ľahko, ale u ktorých sa rozvinie koronavírus, tam to vyzerá alarmujúco.
Zhruba 20 percent chorých býva vo vážnom stave, potrebujú teda hospitalizáciu, pričom polovica z tohto počtu musí ležať na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Keď sa hovorí o infekciách SARS a MERS z nedávnej minulosti, tie spôsobovali síce vysokú úmrtnosť, ale napríklad SARS, ktorý trval okolo deväť mesiacov, nakazil len niekoľko tisíc ľudí. Na akej úrovni sa nachádzame teraz? Vo svete je známych viac ako 90…
Čítať ďalej

Koronavírus: Myslím si, že tohtoročných Vianoc sa mnohí nedožijeme

Autor: -
Obraz
Bodaj by som sa mýlil. Bodaj by som bol len ten blázon, za ktorého ma mnohí máte. Bodaj by som bol len scenárista zlého obdobia v zlom filme. Koronavírus zmenil za cca. 4 mesiace celý svet. Sme svedkami ohromnej katastrofy, akej svet od druhej svetovej vojny nečelil. Sledujeme správy z Talianska, Španielska, Nemecka a celého sveta a pýtame sa, čo bude s nami?

Ľudstvo stojí pred prioritami ako je záchrana života, boj o život, záchrana svetovej ekonomiky, či priorita ľudskosti ako takej. No ja sa sám seba pýtam, ide vôbec ľudskosť, ekonomika sveta založená na bohatstve a naproti tomu obrovskej chudobe dohromady? Môže vôbec svet založený na sebectve mať prioritu zachrániť život, boj o život, boj o človeka, či jednotlivca?



Pretvárka na celospoločenskú zodpovednosť sa za chvíľu skončí a najdôležitejšia otázka bude, koľko ľudí sme vlastne ochotní obetovať za záchranu ekonomiky. História nám hovorí, že ani tisíc mŕtvych by nám nemalo vadiť. Tento svet bol postavený na bohatstve, od nepamäti ľ…
Čítať ďalej