Sledujem cestu nášho osudu


Osud Rómov sa po stáročia príliš nezmenil  

Nikdy, ani v najhorších snoch som si nemyslel, že klbko osudu Rómov sa postupným odvíjaním zamotalo do spleti sebadeštrukčného konania a myslenia nás Rómov. V celej Európe klbko osudu vytvorilo spleť pavúčich sietí, v ktorých už nenachádzame vzduch na dýchanie a tak sa postupne zabíjame, a ani o tom nevieme... 

Myslel som si, že naše tance, spev a prirodzená krása našich detí je vstupenkou pre lepšie časy, po ktorých tak voláme. Mýlil som sa. Spev, tance a vôbec naša kultúra je príliš málo na to, aby sa nám začalo blýskať na lepšie časy... Pokiaľ my sami nedokážeme jasne pomenovať naše problémy, stratíme sa v pazúroch veľkých krvilačných pavúkov, ktorí za nás rozprávajú. O nás bez nás. A nemyslím tým nerómov, ale Rómov, ktorí svojou prácou prispeli akurát tak k lepšiemu samopostaveniu v našej spoločnosti.... 

Toľko krát som sa stratil v slovách ľudí, vyslovené falošnými ústami morálneho úpadku a vôni peňazí, za ktoré by predali aj svoje matky, či otcov. Mám sám o sebe pochybnosť, či som vôbec chcel niekdy pochopiť slová plné medu a cukru s nitkami plnými jedu, či nie som od samého počiatku rebel, rebel svojho vlastného myslenia a konania...  

Ak chceme ísť vyššie, ak chceme raz nájsť naše klbko osudu a odvíjať ho správnym smerom musíme v sebe nájsť dostatok sily, aby sme našli v sebe myšlienky, ktoré dokážu slovami vyrieknutými z našich úst zastaviť krvilačné pavúky, ktoré sa živia našou krvou a osudu prepadliska, ktoré svojimi slinami splietli do siete pavučín na celom svete...   

V deň, kedy som vytušil budúcnosť nášho osudu, ktorá sa pred nami rozprestrela s možnosťou oslavovať v našej spoločnosti fašizmus, v ten deň som sa obrátil na svoju vlasť, aby nám umožnila vybudovať v sebe obranný mechanizmus bez rozdielu rasy, či vierovyznania postaviť sa proti zlu. Naďalej si myslím, že moc rozdeľovať ľudí podľa sociálneho statusu, rasy, farby pokožky nemôže náležať ani jednému z nás. Dva protichodné zákony sa stretávajú vo svete od nepamäti ľudstva. Prvým je dobro a druhým je zlo. Neviem prečo, ale ľudia prirodzene podliehajú zlu, v ktorom potom hľadajú dobro. Na jednej strane je to zákon krvi a smrti, ktorý stále vynachádza nové spôsoby ničenia nás ľudí medzi sebou a núti ľudí, aby boli každú chvíľu pripravení odísť na bojisko. Na druhej strane je to zákon mieru, práce - blaha, ktorý nemyslí na nič iné ako by zbavil ľudstvo bolesti, morov plných vojen, chorôb, hladu a nenávisti. No tomuto zákonu stále málo ľudí odovzdalo svoju silu. Ktorý zákon zvíťazí to nateraz nikto z nás nevie. Ale čo viem je, že my všetci, ktorí sme nepodľahli zlu, zapredania sa, by sme mali urobiť všetko aby zvíťazil život, život náš, aj ostatných a aby svetlo života zatienilo zlo, ktoré sa prebúdza v nás všetkých. Myšlienka, že človek prispel ku sláve k svoje vlasti a ľudí v nej žijúcich by nás mala hnať dopredu. Pretože ak dovolíme zlu sa usadiť v našej spoločnosti, človek sa stáva jeho väzňom a ani o tom nevie... 



Jozef Kmeťo 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo toľko Pochybností okolo Koronavírusu!?

Smrteľné pandémie útočia na ľudstvo každých 100 rokov!

Neslávne slávny "krutý" exekútor si vymáha peniaze od buka do buka, ako sa mu zachce... Robí to roky a nikto voči nemu nezakročí. Prečo??!