Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Smartfóny majú na tínedžerov negatívny dopad. Vedci s nimi spájajú zvýšený počet samovrážd.

ilustračné foto/zdroj: internet

Smartfóny nám v dnešnej dobe nahradzujú všetko a sú s nami po celý deň. Rôzne výskumy zistili, že mileniáli ich kontrolujú až 150-krát denne, čo je už poriadne číslo. A aj keď nám často aplikácie poriadne uľahčujú život, neznamená to, že sme s mobilmi šťastnejší. Najväčší vplyv majú na dnešných tínedžerov, ktorí sú prvou generáciou, ktorá so smartfónmi od mala vyrastá.
Aj napriek tomu, že smartfóny nás zabávajú a uľahčujú nám život, v posledných piatich rokoch odborníci zaznamenali negatívny trend - duševné zdravie tínedžerov v Amerike sa drasticky zhoršilo. Renomovaná psychologička Jean Twenge viní z veľkej časti aj smartfóny. Vo svojej štúdii zistila katastrofické následky smartfónov na mladú generáciu - deti, tínedžerov i dvadsiatnikov narodených v druhej polovici 90-tych rokov. Kvôli smartfónu majú úzkosti a napriek tomu, že ich mobily v sekunde spájajú so svetom a blízkymi, sa cítia osamelí.

V období rokov 2010 až 2015 sa v národných prieskumoch zvýšil počet amerických tínedžerov, ktorí sa cítia bezvýznamní a nevedia sa z ničoho tešiť, o 33 percent. Deprimovaní tínedžeri však nie sú najväčším problémom. Počet pokusov o samovraždu v tomto vzrástal až o 23 percent. Čo je najhoršie, počet 13- až 18-ročných ľudí, ktorí spáchali samovraždu, sa zvýšil o 31 percent. Epidémia problémov s mentálnym zdravím je u dnešných tínedžerov výraznejšia než u ich predchodcov - mileniálov.

Doktorka Twengeová viní z veľkej časti závislosť mladých ľudí od ich smartfónov. Hovorí, že samovražedné pocity sa týkajú všetkých a nezáleží na socio-ekonomických alebo kultúrnych faktoroch. Nárast je najmarkantnejší pri ženách. "Viacero dlhodobých a experimentálnych štúdií ukazuje, že pozeranie do obrazoviek vytvára nešťastné pocity a nie naopak, teda že nešťastné pocity vedú k pozeraniu sa do obrazoviek," vysvetľuje Twengeová pre Unilad.
Psychologička a jej tím tiež zistili, že tínedžeri, ktorí strávili 5 a viac hodín denne online, mali až o 71 percent vyššiu náchylnosť k samovražde než tí, ktorí strávili pozeraním do mobilu menej než hodinu denne.

Aj pozeranie do mobilu pred spaním môže privodiť mentálne problémy/foto internet

Riziko vzniku faktorov, ktoré vedú k samovražde, ako depresie, samovražedné myšlienky či plánovanie samovraždy, rástlo výrazne už pri vyše dvoch hodinách času stráveného online. Psychologička Twengeová vysvetľuje, prečo je to tak: "Tínedžeri dnes trávia omnoho menej času osobne so svojimi kamarátmi. Interakcia s ľuďmi tvárou v tvár je jedným z najhlbších zdrojov ľudského šťastia - bez toho naša nálada začne upadať a nasleduje depresia. Cítiť sa sociálne izolovaný je tiež jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov, ktoré vedú k samovražde."

Depresia a samovraždy majú, samozrejme, mnoho príčin, nielen telefóny. Či už ide o genetickú predispozíciu, rodinné prostredie, šiaknovanie či traumy a títo tínedžeri by problémy s mentálnym zdravím zažili bez ohľadu na dobu, v ktorej žijú. Citlivejší jedinci by sa však týmto problémom dokázali vyhnúť, ak by mali dostatok sociálnej interakcie, netrávili toľko času pozeraním do mobilov alebo by mali dostatok spánku.

Tieto problémy sa, samozrejme, netýkajú len Američanov a nielen tínedžerov. Doktorka Twengeová preto radí pre zníženie rizika rozvinutia duševných problémov, aby človek obmedzil používanie smartfónov pod 2 hodiny denne, aby mu v žiadnom prípade nedával prednosť pred spánkom a aby ho človek nepoužíval minimálne hodinu pred ľahnutím do postele.

Iveta Kmeťová 
zdroj: Unilad

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…

Som cigán, kto zato môže?

Kde je moje miesto v spoločenstve, prečo ma vylúčili? Som označený ako nežiadúci, teda nepotrebný a v spoločnosti nadbytočný! Uisťujú ma, že všetko je v poriadku... Vieš si len cigán, ja nie som rasista, dokonca mám aj veľa kamarátov cigánov, ale .... 

Ja to však neviem spracovať, neviem to spracovať od chvíle kedy som zistil, že svet robí rozdieli. V hlave mi prevláda jediná myšlienka. Už tu nepatríš, už nepatríš medzi bežných ľudí! Boja sa ťa! Majú k tebe odpor! Síce ma uisťujú, že to tak nie je, no ja si myslím svoje, veď aj židov uisťovali a ako to dopadlo? 

Ľudia a ich historická pamäť hovorí jasne. Nechcených! Označiť, odčleniť a priradiť číslo!

Patríš do inej skupiny, koľko vás je na Slovensku? Sčítavajú nás ako dobytok, načo sú však tieto čísla?, a keďže k nám už nepatríš, nepatríme k nim, tak sa prípadne straty akosi lepšie rátajú. Výčitky svedomia? Kolektívna vina skupiny voči skupine, ja predsa za to nemôžem, čo ja sám zmôžem! Nič! Robil som to čo je správne, to čo ostatní! ž…