V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so
svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať.
A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto
povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba
o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa
vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma
z práce.
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť
z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne
mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci
musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri
nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi
s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak
pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama
necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do
roka ma trápil zápal…
Komentáre
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme