Najnovšie články
latest

Pijavica v pozadí rómskej politiky??! Alebo "vypalcuj mi moju riť"...


Ako začať tento článok? Najvýstižnejšie asi takto... "Palcuj riť, palcuj riť, palcuj riť, i vypalcuj mi moju riť." Politika bola a je veľmi špinavá vec. Ak sa chceš v politike presadiť, musíš si dať jednoducho "vypalcovať riť", alebo to musíš urobiť ty tomu inému, a najlepšie je keď na tomto "rituáli" pracujú obaja a naraz... Sem tam sa pri palcovaní objaví aj hovienko, ale zase komu by vadilo kúsok hovna, keď je v tom vidina úspechu a samozrejme peňazí. 

Známy podnikateľ z regiónu Turiec, ktorý pri svojej "velikosti" 168 cm a rapavej papuli, no nepredstaviteľnej podnikavej nátury za štátne peniaze, sa už zamiešal do Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, kde sám sebe za pomoci iných si odklepol štvrť milióna eur na projekty, ktoré ani zďaleka  nevykazujú to na čo si priklepol peniaze. No to čo mu pán Boh nedal na kráse, dal mu na špinavosti, zlodejstve a nepredstaviteľnej podnikavosti na cudzí účet. 

Dedukujem, že po novom sa pán "manager", ako šedá eminencia začína objavovať v pozadí rómskej politiky a jeho pach je cítiť v prítomnosti niektorých rómskych politikov. Otázka. Ešte akí špinavci sa zrazu objavia do nadchádzajúcich parlamentných volieb na druhý rok a budú sa chcieť priživiť na rómskej komunite, samozrejme s predstaviteľnou túžbou akože pomáhať, ale do vlastného vačku??! Ja tam vidím ešte aj čakajúceho talianskeho žrebca a možno aj iného žrebca, tento akože podnikateľ má totiž prepojenie na politickú stranu. stranu ktorá nikdy nezaznamenala väčší úspech, to čo mu nevyšlo v eurovobách teraz zrejme postaví na rómskych politických predstaviteľov...    

Chápem aj politických predstaviteľov rómskej politiky, že bez špinavcov "velikosti" 168 cm, s niekoľkými autami v garáži, prepychovým domom a do roka s niekoľkými sto tisícmi eur z rôznych fondov sa jednoducho do vysokej politiky nedostanú. Paradoxy politiky sú aj v tomto prípade ako akta X. Rómski politici na jednej strane hovoria "dáme po prstoch tým, ktorí zneužívajú rómske peniaze", no, ale asi nie všetkým... Vždy to tak bolo, že tam kde sú peniaze je aj moc a pri videní peňazí a úspechu aj poctivosť politikov hlásajúcich spravodlivosť, každému jednoducho padne...    

Svojimi postojmi som sa stal pre mnohých nepohodlným. Náš podnikavec, dedukujem, ktorý sa začína objavovať v pozadí rómskej politiky, je takým "malým Kočnerom" a očakávam jeho agresívne potlačenie mojej publikačnej činnosti, hlavne čo sa týka jeho osoby, no tentokrát sa už do kúta zahnať nenechám a vždy verejnosť upozorním na jeho "neviditeľnú" prítomnosť... Drakula sa objaví tam kde cíti krv, tento podnikavec tam kde sú love a pre svoje obohatenie sa využije každého kto mu v jeho úsilí pomôže, resp. bude "zneužiteľný". Využíva naivitu tých, ktorých osloví na  spoluprácu, no nikto nesmie vedieť, že v pozadí stojí jeho osoba. Na naivite druhých a jeho sľubov postavil svoje "managerske" obohacovanie sa... 




Jozef Kmeťo        

Na čo nám Rómom slúži rasizmus

Ilustračne foto 

Po dlhšej odmlke som sa rozhodol napísať tento blog o rasizme... V poslednej dobe na slovo rasizmus môžeme naraziť na každom kroku. Všetko čo sa nám nepáči označujeme ako "rasizmus" a neváhame slovo rasizmus použiť aj tam, kde o rasizmus ani nejde. O čom je dnes vlastne rasizmus? Najprv by sme si však mali odpovedať čo je rasizmus a ako sa prejavuje. 


Čo je rasizmus? Ako sa prejavuje?

Rasizmus nie je nič iné ako ideológia o nadradenosti inej rasy. Je to aj fanaticky patriotizmus alebo nacionalizmus, inak povedané lásku k vlasti spájame s odstránením nejakej inej rasy, alebo národa. 

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo proti tomu, aby sa ich dcéra vydala za Róma
- viac ako 65% z nás by bolo proti tomu, keby sa do jeho susedstva nasťahoval Róm
- zamysli sa - nepatríš k skupine “Ale-ákov”? Ale-áci často hovoria: “
ja nie som rasista, ale...” a nasleduje spŕška návodov prečo nemajú v láske tú ktorú skupinu, prečo s tým alebo oným etnikom nechcú mať to, alebo ono spoločné...

Rasizmus začína predsudkami. Opovrhovaním druhými. Neistotou, nevôľou spoznať jedincov len preto, že patria k nejakej skupine, voči ktorej máme už pripravené názory, ktoré sme automaticky prevzali od niekoho iného, alebo sme týmto názorom boli vychovaní. Cigáni smrdia, cigáni sú zlodeji, cigánčatá sú všivavé a podobne. Chceš pokračovať v nekonečnom kruhu odovzdávania predsudkov? Čo Ty povieš svojim priateľom, svojim deťom o menšinách, znevýhodnených skupinách? Za suseda by nechcelo až 36 % Slovákov Araba, 30 % černocha a 65% Róma. Prečo? Je jednoduchšie skryť sa v nezmyselnom predsudku a neznámeho odmietnuť, než sa prekonať, zamyslieť sa, zmeniť svoje myslenie... 


Nezabúdaj: Nikdy nesúď celú skupinu, ale jednotlivca!


Predsudky voči iným majú desivú špičku ľadovca, ktorú tvoria rasové útoky, násilie. Hrubé, brutálne násilie na konci ktorého zostávajú mŕtvi nevinní ľudia. Umierajú.. umierajú drasticky: rozkopaní, rozmliaždení, upálení. Niektorí útok prežijú a ich ďalší život sa nesie v znamení strachu, v znamení smrti. Prežili, no ich ľudské práva, ich sebaúcta, ostali rozkopané na chodníku, krvácajú ďalej... Najviac sa my Rómovia stretávame s predsudkami, alebo aj s priamym rasizmom na ulici, v obchode, v škole, či v zamestnaní. Väčšinou ide o slovné útoky, nejapné žartovanie kolegov, u rómskych detí žiaľ, segregáciu a podobne... 


Rómske osady nie je nič iné ako rasizmus v praxi  

Vznik rómskych osád sa datuje už od 18. storočia, kedy za vlády Márie Terézie, či jej syna Jozefa II. sa Rómovia začali usádzať za dedinami, či hradbami miest. Napriek tomu, že cisárovná Mária Terézia, či Jozef II. sa snažili svojimi reformami prinútiť Rómov žiť usadlým spôsobom života, pričom netreba zabudnúť, že Rómovia v tej dobe boli šikovní kováči, drotári, či aj inak vedeli pomáhať väčšinovému obyvateľstvu. Toto obyvateľstvo ich nechcelo za susedov a tak boli nútení si svoje obydlia stavať za dedinami a mestami, preto o rozmachu osád, môžeme písať už od tejto doby. Od 18. storočia sa počet osád rozrastal hlavne na východe Slovenska, postupne sa osady rozširovali smerom k Trnave, či Bratislave. 19. a 20. storočie sa ukázalo ako najviac "rasistické" smerom k našim predkom. Podľa súpisu žilo v roku 1893 v Uhorsku takmer 245 000 Rómov, viac ako 90 percent žilo v osadách. Dnes na Slovensku žije cez 400 tisíc Rómov. Nárast rómskeho obyvateľstva sa podpísalo na zväčšovaní rómskych osád, pozrime si to na jednom príklade. 

V roku 1980 žilo v Lomničke 645 Rómov, čo značí, že sa ich počet za tridsať rokov (od roku 1980) zvýšil takmer štvornásobne. Ak by som to mal vyjadriť matematicky, tak Index populačného rastu za obdobie rokov 1980 až 2014 dosiahol v obci Lomničke hodnotu 389 % a všetky tieto generácie sa rodia a umierajú v osade. 

Keď sa ma opýtate, či je možné riešiť rómske osady, samozrejme všetko sa dá riešiť, pokiaľ je zo strany kompetentných úprimná snaha. Ja osobne však mám pocit, že žalostný stav rómskych osád vyhovuje jednej aj druhej strane. Inak si to ani neviem vysvetliť, že od roku 1990 sa zdvojnásobil počet rómskych osád na Slovensku. V 90. rokoch to bolo 640 osád, dnes je to viac ako jeden tisíc osád. Tento stav vyhovuje Rómom, ktorí na to vybudovali cez svoje občianske združenia výhodný biznis a gádžom, ktorí si cez rómske osady liečia svoje mindráky zo spoločnosti ako takej...  

Rasizmus ako ospravedlnenka, aj výnosný biznis

Rasizmus sa stal naším životným štýlom. Pre niektorých, ktorí si myslia že majú rovnejšie chrbtice ako iní, je rasizmus filozofia. Veria, že sú nadľudia, že ich " biela" pokožka je niečo výnimočné čo ich predurčuje byť "bohmi" medzi ľuďmi. Rasizmus je aj výnosný obchod. Napríklad počas druhej svetovej vojny sa v nacistických koncentračných táboroch vyrábala munícia pre nemeckú armádu, na druhej strane na splyňovanie Židov, Rómov, či nepohodlných odporcov Hitlerovského režimu sa používal Zyklon B, známy aj ako Cyklón B. 
Zyklon B vyrábala firma Degesch (Deutsche Gesellschaft für Schädlingsbekämpfung GmbH - Nemecká spoločnosť na boj proti škodcom s.r.o., pobočka firmy Deggusa založená 1919) z Frankfurtu nad Mohanom, ktorá naň vlastnila patent. Armáde ho počas vojny, vtedy už ako súčasť I.G. Farben, predávali firmy Tesch & Stabenow GmbH (Testa) and Heerdt-Linger (Heli). Ďalej produkcia a výroba tohto jedu bola presmerovaná aj do Čiech, teda, bol to skutočne výnosný obchod...  

Obchod a politika majú k sebe veľmi blízko. Cez rasizmus a predsudkami nasiaknutým obyvateľstvom sa výborne robí populistická politika, a za príkladom netreba chodiť ďaleko, stačí ak ostaneme doma. Kotlebovci sa dnes tešia silnej podpore obyvateľstva. Keby sa v týchto dňoch konali parlamentné voľby, Kotlebovci by získali cez 14% čo znamená, že by sa dostali po strane Smer na druhé preferenčné miesto, ktoré ich môže posunúť nielen do parlamentu, ale aj do vlády. V celej Európe sa obchod menom rasizmus dostáva na popredie a po jeho "tovare" siaha čoraz viac ľudí. Európski politici na tento jav už začali upozorňovať, no aj tak si myslím, že je to stále málo...   

My Rómovia sme sa naučili s rasizmom žiť. Dokonca sme rasizmus začali používať ako ospravedlnenku pre naše nedostatky. Rómske osady sú dnes časovanou bombou a osadníci sa naučili slovo rasizmus používať v každej situácii. Neviem si nájsť prácu pretože rasizmus, žijem v špine pretože rasizmus, moja 14 ročná dcéra porodila pretože rasizmus, moje dieťa chodí do osobitnej školy pretože rasizmus a takto by som mohol pokračovať... 
Naučili sme sa svoju neschopnosť a lenivosť kryť slovom rasizmus. 

Samozrejme my Rómovia to máme ťažšie presadiť sa v tejto spoločnosti, alebo nájsť si prácu, ale celý život som hovoril, ak ma nezoberú do troch firiem, do štvrtej ma zoberú, len sa nesmiem vzdať. A to "nesmiem sa vzdať" patrí do všetkých sfér nášho života. Dieťa mi segreguje škola, alebo aj keď nie je hlúpe chcú mi ho dať do osobitnej školy, pobijem sa za svoje dieťa, a vezmem ho do inej školy. Rasizmus je výhodnejší pre mnoho Rómov, nemusím sa v živote viac snažiť a dokázať, stačí mi ako žijem... 
Generácie Rómov v osadách si na spôsob života už zvyklo. Žiaľ je to tak, a tento problém sa nedokázal vyriešiť od Márie Terézie a to už za čias tejto panovníčky sa hovorilo predovšetkým o vzdelávaní. Naučili sme sa iba prijímať a čakať. My sami Rómovia sa však nedokážeme za seba samých pobiť hoci aj s celým svetom. Je jednoduchšie povedať "lebo rasizmus", ako sebareflexne reagovať aj do našich radov. 
Dokonca sme sa naučili v slove rasizmus ospravedlňovať z našich radov podvodníkov, úžerníkov, zlodejov, ale aj vrahov. 
Rasizmus vypestoval "profesionálnych" Rómov, ktorí na tomto princípe vybudovali svoje občianske združenia, AKOŽE na riešenie rómskej problematiky. Títo "profesionálni" Rómovia doslova drancujú štátnu pokladnicu a rôzne fondy, vďaka ktorým žijú luxusný život. Nemáte ani potuchy aký život. Život v prepychovo zariadených domoch, luxusné autá, drahé dovolenky a sladké ničnerobenie. Je to neskutočný kolotoč. Rasizmus, ktorý slúži Rómom aj nerómom a nikto tento kolotoč nevie zastaviť. Dokonca mám pocit, že tento kolotoč sa už vymkol kontrole a naberá na obrátkach. 

Schizofrenickí Rómovia, sú najhoršou časťou rasizmu. Sú to Rómovia, ktorí sa hlásia napríklad k maďarskej menšine, ale cez svoje občianske združenie riešia Rómov, ale peniaze použijú aj na Maďarov. Napríklad na južnom Slovensku a z časti na východnom Slovensku, či na Gemeri, koľko financií pre Rómov sa skutočne aj k Rómom dostane. Sú to ľudia, ktorým ako kedy vyhovuje byť Maďarom, potom Slovákom, alebo Rómom... Schizofrénia ako vyšitá. Raz som Maďar, raz Róm a na úrade je zase byť dobre Slovákom, teda ak mi pán Boh dal svetlejšiu pokožku, ak nie, smola, musím sa hrať iba na dvoch pieskoviskách a to maďarskom a rómskom. No ale zase takáto hra prináša love. Kto by sa takúto hru nehral??! Iba "fialový" Róm asi nie, lebo na tento druh Róma ešte fondy neexistujú.        

Záver 

Viem, dlhý článok. No ak si sa dostal, či dostala pri čítaní môjho článku až sem, gratulujem ti!!! Týmto článkom som chcel povedať iba jedno. Naučme sa slovo rasizmus používať skutočne tam kde je, a tam kde nie je, sa skúsme naučiť veci pomenovať pravým menom... 


Jozef Kmeťo  








75. výročie rómskeho holokaustu... PORAJMOS



Rómsky holokaust, tiež známy ako Rómska genocída, Porajmos, alebo Samudaripen ("Hromadné usmrcovanie"), bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie rómskych ľudí v Európe počas druhej svetovej vojny. Za vlády Adolfa Hitlera bolo 26. novembra 1935 vydané doplnenie Norimberských zákonov, ktoré zaradilo Rómov do rovnakej kategórie ako Židov a definovalo ich ako „nepriateľov rasovo čistého štátu“. Historici odhadujú, že nacisti a ich spolupracovníci zabili 220 000 až 500 000 Rómov, čo je asi štvrtina až polovica z menej ako 1 milióna všetkých Rómov v Európe v tom čase. Ian Hancock udáva počet obetí až 1,5 milióna. Západné Nemecko formálne uznalo genocídu Rómov v roku 1982. V roku 2011 Poľsko stanovilo 2. august za deň pripomínania Rómskej genocídy.

Je všeobecne známe, že niet takého národa v Európe, o ktorom vieme tak málo, ako o Rómoch. Je preto logické, že občan vie stále veľmi málo o rómskom holokauste. To, že o rómskom holokauste vieme málo, neznamená, že nebol.


HOLOKAUST... SMRTIACE TÁBORY 1941-1945


Začínajúc koncom roka 1941 začali Nemci prepravovať z giet v Poľsku do koncentračných táborov a začali s týmito ľuďmi, ktorí sa považovali za najmenej užitočných, ako chorých, starých a slabých a veľmi mladých. Prvé hromadné splyňovanie sa začalo v tábore Belzec, neďaleko Lublína 17. marca 1942. V táboroch v okupovanom Poľsku bolo postavených päť ďalších masových zabíjacích centier vrátane Chelmno, Sobibor, Treblinka, Majdanek a najväčší zo všetkých Auschwitz-Birkenau. Od roku 1942 do roku 1945 boli deportovaní do táborov z celej Európy vrátane nemeckého územia, ako aj krajín spojených s Nemeckom. Najťažšie deportácie sa uskutočnili v lete a na jeseň roku 1942, kedy bolo deportovaných viac ako 300 000 ľudí z varšavského geta.


Hoci sa nacisti snažili zachovať tajomstvo táborov, rozsah ich zabíjania nedovolil aby to aj "tajomstvom" ostalo. Očití svedkovia priniesli správy o nacistických zverstvách v Poľsku spojeneckým vládam, ktoré boli po vojne kruto kritizované za to, že nereagovali, ani neoznamovali správy o masovom zabíjaní. Tento nedostatok činnosti bol pravdepodobne spôsobený najmä spojeneckým zameraním na víťaznú vojnu, ale bol aj výsledkom všeobecného nepochopenia, s akou bola správa o holokauste splnená, a popierania a nevedomosti, že takéto zverstvá by sa mohli vyskytnúť v takejto miere. Len v Osvienčime bolo viac ako 2 milióny ľudí zavraždených v procese pripomínajúceho rozsiahlu priemyselnú prevádzku. V pracovnom tábore pracovalo veľké množstvo židovských a nežidovských väzňov. Hoci len Židia boli "splyňovaní", tisíce ďalších zomreli na hlad alebo chorobu. Počas leta 1944, dokonca aj ako udalosti Deň D (6. júna 1944) a sovietska ofenzíva toho istého mesiaca znamenali začiatok konca pre Nemecko vo vojne. Veľká časť maďarskej židovskej populácie bola deportovaná do Osvienčimu a každý deň bolo zabitých 12 000 Židov.

Nemecké sily začali evakuovať mnohé z táborov smrti na jeseň roku 1944 a poslali odsúdených, aby sa pochodovali ďalej od predných línií nepriateľstva. Tieto tzv. "mŕtve pochody" pokračovali až po nemeckú kapituláciu, čo viedlo k úmrtiu približne 250 000 až 375 000 ľudí. Vo svojej klasickej knihe "Prežitie v Osvienčime" opísal taliansky židovský autor Primo Levi svoj vlastný stav mysle, ako aj jeho spoluobčania v Osvienčime v deň, keď sovietsky vojaci prišli do tábora v januári 1945: "Ležali sme vo svete smrti a fantómov. Posledná stopa civilizácie zmizla okolo nás a vo vnútri nás. Práca zošľachťovania zvieraťa, ktorú začali víťazní Nemci, bola prekonaná tým, že Nemci prekonali porážku."

Keď dnes počúvame od rôznych politikov, hlavne z ĽSNS, alebo čítam na internete rôzne slová o neprispôsobivých asociáloch, pripomína to až hrozivú paralelu s udalosťami spred 75 rokov.

Rómovia mali počas holokaustu na šatách prišitý čierny a neskôr hnedý trojuholník. Čierny trojuholník ich označoval ako asociálov a hnedý neskôr špecificky ako rómskych asociálov. Symbol pripomína skutočnosť, že bohužiaľ aj dnes sa pod zámienkou „korektnosti“ používa pojem asociál či neprispôsobivý občan, aj keď z obsahu je zrejmé, že ide o Rómov.

Históriu nemožno podceňovať a už vôbec nie spoločenské nálady, keďže práve spoločenská nálada a verejná mienka, dokážu ľudí pomknúť k hrozným činom, a preto sa snažme svojím konaním, zmýšľaním, činmi, slovami nerozdúchavať vášne a hlavne nedávať "tým iným" príčinu...

Iveta Kmeťová