Preskočiť na hlavný obsah

Translate

75. výročie rómskeho holokaustu... PORAJMOS



Rómsky holokaust, tiež známy ako Rómska genocída, Porajmos, alebo Samudaripen ("Hromadné usmrcovanie"), bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie rómskych ľudí v Európe počas druhej svetovej vojny. Za vlády Adolfa Hitlera bolo 26. novembra 1935 vydané doplnenie Norimberských zákonov, ktoré zaradilo Rómov do rovnakej kategórie ako Židov a definovalo ich ako „nepriateľov rasovo čistého štátu“. Historici odhadujú, že nacisti a ich spolupracovníci zabili 220 000 až 500 000 Rómov, čo je asi štvrtina až polovica z menej ako 1 milióna všetkých Rómov v Európe v tom čase. Ian Hancock udáva počet obetí až 1,5 milióna. Západné Nemecko formálne uznalo genocídu Rómov v roku 1982. V roku 2011 Poľsko stanovilo 2. august za deň pripomínania Rómskej genocídy.

Je všeobecne známe, že niet takého národa v Európe, o ktorom vieme tak málo, ako o Rómoch. Je preto logické, že občan vie stále veľmi málo o rómskom holokauste. To, že o rómskom holokauste vieme málo, neznamená, že nebol.


HOLOKAUST... SMRTIACE TÁBORY 1941-1945


Začínajúc koncom roka 1941 začali Nemci prepravovať z giet v Poľsku do koncentračných táborov a začali s týmito ľuďmi, ktorí sa považovali za najmenej užitočných, ako chorých, starých a slabých a veľmi mladých. Prvé hromadné splyňovanie sa začalo v tábore Belzec, neďaleko Lublína 17. marca 1942. V táboroch v okupovanom Poľsku bolo postavených päť ďalších masových zabíjacích centier vrátane Chelmno, Sobibor, Treblinka, Majdanek a najväčší zo všetkých Auschwitz-Birkenau. Od roku 1942 do roku 1945 boli deportovaní do táborov z celej Európy vrátane nemeckého územia, ako aj krajín spojených s Nemeckom. Najťažšie deportácie sa uskutočnili v lete a na jeseň roku 1942, kedy bolo deportovaných viac ako 300 000 ľudí z varšavského geta.


Hoci sa nacisti snažili zachovať tajomstvo táborov, rozsah ich zabíjania nedovolil aby to aj "tajomstvom" ostalo. Očití svedkovia priniesli správy o nacistických zverstvách v Poľsku spojeneckým vládam, ktoré boli po vojne kruto kritizované za to, že nereagovali, ani neoznamovali správy o masovom zabíjaní. Tento nedostatok činnosti bol pravdepodobne spôsobený najmä spojeneckým zameraním na víťaznú vojnu, ale bol aj výsledkom všeobecného nepochopenia, s akou bola správa o holokauste splnená, a popierania a nevedomosti, že takéto zverstvá by sa mohli vyskytnúť v takejto miere. Len v Osvienčime bolo viac ako 2 milióny ľudí zavraždených v procese pripomínajúceho rozsiahlu priemyselnú prevádzku. V pracovnom tábore pracovalo veľké množstvo židovských a nežidovských väzňov. Hoci len Židia boli "splyňovaní", tisíce ďalších zomreli na hlad alebo chorobu. Počas leta 1944, dokonca aj ako udalosti Deň D (6. júna 1944) a sovietska ofenzíva toho istého mesiaca znamenali začiatok konca pre Nemecko vo vojne. Veľká časť maďarskej židovskej populácie bola deportovaná do Osvienčimu a každý deň bolo zabitých 12 000 Židov.

Nemecké sily začali evakuovať mnohé z táborov smrti na jeseň roku 1944 a poslali odsúdených, aby sa pochodovali ďalej od predných línií nepriateľstva. Tieto tzv. "mŕtve pochody" pokračovali až po nemeckú kapituláciu, čo viedlo k úmrtiu približne 250 000 až 375 000 ľudí. Vo svojej klasickej knihe "Prežitie v Osvienčime" opísal taliansky židovský autor Primo Levi svoj vlastný stav mysle, ako aj jeho spoluobčania v Osvienčime v deň, keď sovietsky vojaci prišli do tábora v januári 1945: "Ležali sme vo svete smrti a fantómov. Posledná stopa civilizácie zmizla okolo nás a vo vnútri nás. Práca zošľachťovania zvieraťa, ktorú začali víťazní Nemci, bola prekonaná tým, že Nemci prekonali porážku."

Keď dnes počúvame od rôznych politikov, hlavne z ĽSNS, alebo čítam na internete rôzne slová o neprispôsobivých asociáloch, pripomína to až hrozivú paralelu s udalosťami spred 75 rokov.

Rómovia mali počas holokaustu na šatách prišitý čierny a neskôr hnedý trojuholník. Čierny trojuholník ich označoval ako asociálov a hnedý neskôr špecificky ako rómskych asociálov. Symbol pripomína skutočnosť, že bohužiaľ aj dnes sa pod zámienkou „korektnosti“ používa pojem asociál či neprispôsobivý občan, aj keď z obsahu je zrejmé, že ide o Rómov.

Históriu nemožno podceňovať a už vôbec nie spoločenské nálady, keďže práve spoločenská nálada a verejná mienka, dokážu ľudí pomknúť k hrozným činom, a preto sa snažme svojím konaním, zmýšľaním, činmi, slovami nerozdúchavať vášne a hlavne nedávať "tým iným" príčinu...

Iveta Kmeťová


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…