Najnovšie články
latest

Uctime si pamiatku skvelej ženy Daniely Hivešovej - Šilanovej... dnes je tomu 11.rokov, čo nás opustila...

Daniela Hivešová-Šilanová

Daniela Hivešová-Šilanová (* 1. február 1952, Bratislava – † 26. august 2008) bola slovenská spisovateľka, dramaturgička a scenáristka, spoluzakladateľka rómskeho divadla Romathan. Redaktorka novín Romano nevo lil v rokoch 1993-2008. V roku 2005 bola ako jedna z dvoch Sloveniek nominovaná na Nobelovu cenu mieru.

Jednu cenu už od slovenského prezidenta dostala. V roku 2002, bola to medaila od Rudolfa Schustera za boj proti rasizmu. V lete 2008 Daniela Hivešová-Šilanová vo veku vo veku 56 rokov zomrela, takže Pribinov kríž II. stupňa jej udelili in memoriam.  Za „mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti publicistiky a divadelného umenia,“ no je to aj symbolické gesto za jej celoživotné úsilie zmeniť diskrimináciou jednej menšiny.

Najviac si však cenila poctu v podobe Kovovej ruže. Tú dostala od Rómov na Slovensku, ktorí nezvyknú oceňovať „gádžov“. Bola od organizácie Spoločnou cestou s rómskou kultúrou a dostala ju za šírenie rómskej kultúry a zachovávanie historického dedičstva Rómov.

„V podstate som mala tri životy – súkromný, literárny, ktorý už upadol do zabudnutia a rómsky,“ povedala v roku 2005 pre SME, keď bola jednou z dvoch Sloveniek nominovaných v rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu.
Mala veľmi zaujímavý život. Narodila sa v Bratislave, no ako vysokoškoláčka sa usadila na východe Slovenska, v 70. rokoch minulého storočia sa stala najmladšou slovenskou spisovateľkou a okrem písania kníh sa venovala najmä Rómom.

Vyštudovala slovenčinu a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Keď sa na súťaži Akademický Prešov zoznámila s divadelným režisérom Jánom Šilanom, presťahovala sa tam.

„Založili sme Divadielko cigánskej poézie, hudby a tanca, ktoré „gádžom“ prezentovalo ich kultúru. Chodievali sme aj na bežné „gádžovské“ súťaže, kde sme vždy niečo vyhrali. To bol prvý kontakt s touto menšinou a aj moja tajná výhra, pretože sme vlastne vychovávali gádžov a nie oni Rómov.“

Aktivistkou sa rozhodla stať, keď sama zažila rasizmus. Stalo sa to ešte pred rokom 1989 a v rôznych podobách. „Od posmechu šéfov ROH, ktorí mi pri povolení činnosti súboru odporúčali anticigánsky sprej až po nepríjemný zážitok na stanici v Kysaku. Keď sme tam stáli a čakali na vlak, pretože sme išli na nejakú súťaž, hneď ako nás zbadali policajti, prišli nás legitimovať. V Liptovskom Mikuláši nás nepustili do kaviarne. Bol to pre mňa šok.“

Vtedy sa rozhodla robiť niečo viac. Okrem národnostného divadla aj noviny a ďalšie aktivity upozorňujúce, že Rómovia „nie sú len tanečníci a huslisti“. Bola dlhoročnou šéfredaktorkou novín Romano nevo ľil – Rómsky nový list. Dostala cenu od Medzinárodnej rómskej únie za objektivitu a profesionalitu, udelili jej aj Kovovú ružu za šírenie rómskej kultúry a zachovávanie historického dedičstva Rómov.

Je autorkou kníh Tanečnica, Uprostred koncertu, či Cigánske leto. Pre deti napísala rozprávky Zuzankine motýle, Chlapec s čajkou či Vtáčatko Koráločka.

Pani Šilanová bola pozoruhodná dáma plná elánu, entuziazmu, nebojácnosti, odhodlaná bojovať proti nespravodlivosti a predsudkom. Bola to žena, ktorá hľadala nové cesty. Bratislavčanka, ktorá žila na východe. Nerómka, ktorá väčšinu svojho života venovala Rómom.

Dnes si pripomíname 11. výročie, keď nás táto úžasná žena opustila. Ako by sa dnes na nás všetkých pozerala? Ako by sa pozerala na tak zničenú budovu divadla Romathan? Ako by sa pozerala na deštrukciu jej diela, rómskych novín? Ako by sa pozerala na to, že sa Rómovia medzi sebou "žerú jak psy"? Ako by sa pozerala na súčasný stav Rómov na Slovensku? To sú otázky, na ktoré už nikdy od pani Daniely nedostaneme odpoveď. Pokiaľ nás tu bude stále tých pár ľudí, ktorí si na pani Danielu spomenieme, potiaľ "bude žiť". No bojím sa dňa, keď tu nebudeme ani my a jej meno ostane zabudnuté. Možno bude len tak"plávať" v internetovom priestore a sem tam si niekto na neho klikne zo zvedavosti, pretože takto si my vážime ľudí, ktorí pre nás niečo urobili...

Odišla ticho. Ostalo po nej ticho... 



Iveta Kmeťová




« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme