Hovorte mi, že som svetový... som z toho hotový...




Hovorte mi, že som svetový, som z toho hotový. Každý deň som iný. Raz som ako cukor, inokedy ako med, oheň aj vášeň, to všetko som ja. Som jednoducho svetový. Ako ľahko je si to o sebe myslieť, hlavne ak viem, že to tak nie je. 

Som obyčajný 46 ročný muž. Pre niekoho Jožko, pre iného tlsté prasa, pre moju Ivetku som Dodo a pre mnohých som neviditeľný, aj keď stále kričím, som tu, halooo ešte stále žijem, nepočujú ma alebo možno ani nechcú.  



😂😂😂... viete koľkokrát som už niečo také počul? Ja však mám stále pocit, že som húsenica a motýľ nikdy zo mňa nebude... Skôr som sa stal všetkým možným len nie a nie byť motýľom... 



Ako dieťa som sníval, že budem šoférom autobusu, neskôr som chcel byť vodič električky, ale život to zariadil inak. Bol som poštár, dlhé roky pokladník v hypermarkete, telefonický operátor a som bloger. To posledné, že budem písať články ma v živote nenapadlo....  



Ako bloger som nikdy nešiel s davom. Nikdy som nešiel podľa pravidiel davu, alebo tých, ktorí pravidlá určujú a preto som tam kde som. Vždy som mal na niektoré davové myšlienky svoj vlastný názor a nikdy som sa nestotožňoval napríklad myšlienkou, že všetko čo je rómske je dobré, že ako Róm musím držať pri Rómoch, aj keď viem, že niektorí idú zlým smerom. Vždy som razil cestu bez obalu hovoriť veci na rovinu, jedine tak sa všetci ako celok posunieme dopredu. No nepochodil som a tak kráčam touto cestou sám.... 





Ako sa narodíme, začneme kráčať cestou, ktorú nám najprv určia naši rodičia. Neskôr sa pustíme cestou akou kráča poväčšine každý človek, aby sme si neskôr sami vybrali akou cestou budeme kráčať, a častokrát si za to akou cestou kráčame môžeme sami a to je aj môj prípad... 




Skutočným šťastím je mať rodinu a priateľov, ľudí s ktorými sa dobre cítiš. Ak toto v živote postrádaš, mal by si si položiť otázku prečo to tak nie je. Ak sa ma opýtate či mám aspoň niekoľko skutočných priateľov, ja neviem. Viem len jedno, že mať skutočného priateľa je veľké šťastie v živote a ak ho máte, ak máte rodinu, deti, ďakujte pánu Bohu, lebo je veľa ľudí, ktorým v srdci niečo chýba a pociťujú to niekedy aj ako bolesť... Nedávno som mal narodeniny, dostal som veľa gratulácií, ale od skutočného priateľa, teda ja som ho tak bral som nedostal ani riadok a hoci mi svojím správaním neraz ublížil, dokonca ma vyviedol na smiech, stále som sa nad tým povzniesol, lebo je to môj kamarát... Dnes mi nevie ani povedať skap.... 



     

Nikdy som netvrdil o sebe, že som dokonalý muž, ani že som svätec... Môj život nie je taký aký som si predstavoval, ale to si môže asi každý z nás povedať. Každý z nás mal asi iné predstavy o svojom živote. Verte mi, že nikdy som netúžil po bohatstve, zlate, veľkom prepychovom dome, túžil som po jednoduchých veciach, mať dobru prácu, pekne zariadený byť, rodinu, deti a manželku, ktorá by bola na mňa hrdá, pár priateľov, s ktorými by som sa vedel zasmiať, posedieť pri káve. Túžil som po obyčajnom živote, no keď si to uvedomíte, tak ten obyčajný život je viac ako všetko zlato na svete a tak ak takýto obyčajný život žijete, ste skutočne bohatí ľudia a ďakujte pánu Bohu. Ak sa ma pýtate za čo mám poďakovať ja pánu Bohu, tak za moju ženu, za dar, že to čo mám v sebe viem vám odovzdať v písme, za to že žijem, že sa môžem potešiť z peknej pesničky, filmu, jednoduchého úsmevu, ale aj z cesty do práce, či dobrého spánku... Nemám si s kým sadnúť na kávu, a nie som in, nemám deti, ale tú kávu si dám s mojou Ivetkou a na narodeniny viem, že mi z toho mála niečo dá a aj keď som pre mnohých neviditeľný vždy ma poteší pekná správa. Tak za to všetko ďakujem ja pánu Bohu, aj keď vie, že si niekdy zanadávam, ale viem aj to, že to čo mám tiež nie je málo... 






Jozef Kmeťo           

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kto "zavesí" Rašaja za gule? Chorý Kevin na leukémiu musí obraňovať na "fejzbuku" svoju mamu

Fašizmus nieje riešenie

Fico vo "vtipnom" videu uráža všetkých okrem Kotlebu

Kotleba : Kto vlastne je jeho volič ?